Sviatočný pocit nestojí na tom, že máme trojmetrovú kopu darčekov

Vianočné darčeky boli v minulosti minimálne, v 19. storočí predstavovali len drobnosti.

BRATISLAVA. Deti dostávali napríklad len jabĺčko či vystružlikanú hračku. Podľa etnologičky Viery Feglovej to súviselo s nepriaznivou finančnou situáciou. Postupne ako sa zlepšovala, narástol aj počet a cena darčekov.

"Etnológovia a antropológovia vedia, že vzťahy sa istým spôsobom materializujú. Ak mám svojich najbližších, prejavuje sa to aj tým, že im dám darčeky," povedala etnologička pre TASR. Vzťahy nebolo treba v minulosti potvrdzovať aj preto, že ľudia strávili viac času spolu. "Teraz je doba taká, že sa vzťahy materializujú. Jednoducho tým, že dávame darčeky," opísala ďalej.

Dary a najmä ich veľkosť závisia podľa profesorky etnológie od toho, ako jednotlivec vníma sviatočnosť. "Sú rodiny, ktoré niežeby si to nemohli dovoliť, ale ostávajú istým spôsobom pri zemi a uvedomujú si, že pocit prežitia sviatkov nestojí na tom, že mám pod vianočným stromčekom trojmetrovú kopu darčekov," konštatovala. Pod súčasné niekedy nadmerné obdarovávanie sa podpisuje aj rýchly život.

Vianoce patria podľa etnologických výskumov medzi najdôležitejšie cirkevné sviatky kalendárneho roka. Etnológovia však v prežívaní Vianoc zaznamenali viacero zmien.

"Za posledné storočie sa tradičné obrady rapídne zmenili. Svet sa individualizoval, každý má inú predstavu o trávení sviatočného času," povedala Feglová. Sviatočné chvíle podľa profesorky zovšednieva najmä spotrebné správanie sa spoločnosti a veľké nákupy v preplnených obchodoch.

Mnoho tradičných úkonov na Vianoce vymizlo alebo sa zmenilo aj vplyvom nových zamestnaní obyvateľstva. Etnologička vysvetlila, že európska kultúra sa riadila podľa roľníckeho kalendára. Zvyky boli preto orientované hlavne na zabezpečenie zdravia, úrody, súdržnosti rodiny, lokálneho spoločenstva. Staršiu vrstvu obyčajov na konci roka tvorili obrady, magické úkony či zákazy. Zamerané boli aj na pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života, na veštby a pranostiky. Predpovedali sa nimi úroda, vydaj, narodenie a úmrtie členov rodiny.

Na vidieku aj v mestách ľudia dbali počas sviatkov narodenia Krista aj na uctievanie predkov. "Kult predkov bol v minulosti veľmi silný. Aj v súčasnosti sa prestrie človeku, ktorý z rodiny odišiel. Súvisí s tým aj návšteva cintorína na Vianoce, na hroby sa dávajú malé stromčeky a takým spôsobom sa pripomínajú predkovia," opísala etnologička.

Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu, 25. december bol oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka. Cirkev ho za deň narodenia Ježiša Krista ustanovila v 4. storočí. V cirkevnom kalendári trvá vianočný cyklus od 24. decembra do 6. januára (Traja králi).