Wall Street Journal porovnáva životnú úroveň v Bratislave a Viedni
Washington 16. apríla (TASR) - Päť dolárov stojí v Bratislave obed
pre dvoch dospelých a dve deti, napísal v článku Príbeh dvoch miest
redaktor denníka Wall Street Journal, Brian Carney, ktorý navštívil
Viedeň a hlavné mesto Slovenskej republiky a obe mestá porovnáva.
Nízka cena jedla redaktora šokovala, ale v článku čitateľov
informuje, že podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD) priemerné ceny na Slovensku tvoria len 33 percent priemeru
Európskej únie. Viedenský rezeň za dva doláre však bude po vstupe do
Európskej únie nepochybne omnoho drahší. Turisti zo Západu, ktorí
navštívili krajiny niekdajšieho východného bloku, sú spokojní
a rovnako spokojnosťou prekypujú podnikatelia, ktorí nemusia, ak
investujú v týchto krajinách, platiť zamestnancom mzdy bežné na
Západe. Denník Wall Street Journal rozdiel v cenách na Východe
a Západe vysvetľuje tým, že západní Európania sú bohatší, kým
Východoeurópania chudobnejší. Po vstupe bývalých komunistických
štátov do Európskej únie by sa mala situácia pomerne rýchlo zmeniť.
Pričiní sa o to daňová a regulačná klíma, ktorá bude podnecovať
investície. Wall Street Journal však upozorňuje, že k zmenám nepríde
automaticky, ako dokazuje z minulosti príklad Portugalska. Denník
varuje, že ak Európska únia neprehodnotí svoju terajšiu politiku,
ktorá podľa jeho názoru teraz brzdí hospodársky pokrok východnej
Európy, k pozitívnym zmenám by vôbec nemuselo prísť. Wall Street
Journal konštatuje, že Slovensko speje k lepšiemu pomerne rýchlo,
avšak životná úroveň priemerného občana Slovenskej republiky je stále
hlboko pod úrovňou životnej úrovne krajín EÚ. Podľa OECD hrubý
hospodársky produkt na hlavu jedného obyvateľa bol v roku 1999 na
Slovensku v reálnych hodnotách iba 16 percent výšky
západoeurópskeho. Keď do Európskej únie vstupovali Španielsko, Írsko
a Portugalsko, tieto "chudobné" krajiny EÚ boli na tom približne
päťkrát lepšie ako Slovensko. Úspech Írska Východoeuropanov
inšpiroval, napísal Wall Street Journal a poukazuje najmä na
Maďarsko, kde tamojší premiér Viktor Orbán chce urobiť zo svojej
krajiny - Írsko východnej Európy. Európska únia však rýchly rast
nemusí prijať s veľkým oduševnením, píše americký novinár. Írsko
Európska únia vlani kritizovala v súvislosti s tamojšou infláciou.
Podľa denníka nešlo, pokiaľ ide o Írsko, o infláciu v pravom slova
zmysle. Vo zvýšených cenách sa odzrkadľovala rastúca celková životná
úroveň, a nie nové bankovky v obehu. Skutočnosť, že Európska komisia
neposudzovala Írsko z tohto zorného uhla, by mala vyvolávať obavy
v radoch východoeurópskych kandidátskych krajín. Ak východná Európa
má v budúcnosti dobehnúť západoeurópskych susedov, "päťdolárový obed
v Bratislave pre štyri osoby bude musieť byť drahší. Podstatne
drahší," píše reportér. Európska únia žiada od východoeurópskych
kandidátov, aby udržali infláciu na jednopercentnej úrovni. Na
Slovensku je šesťpercentná inflácia a v Českej republike 3,5
percenta. Nízke ceny na Slovensku odzrkadľujú úmeru medzi cenami
surovín, polotovarov, platov kuchárov a čašníkov. Slovensko po vstupe
do EÚ bude nepochybne aj v tomto smere chcieť dohnať svojich susedov
vo Viedni. Terajší viedenský rezeň za dva doláre bude v Bratislave
vylúčený. Teraz je možný len preto, lebo zamestnanci v službách
zarábajú desať dolárov denne alebo ešte menej. Po vstupe do EÚ sa
cena rezňa zvýši na štyri doláre. Isteže, bude to síce stále
o polovicu menej ako vo Viedni, avšak Európska komisia štatisticky
zistí, že na Slovensku prišlo k 100-percentnému zvýšeniu ceny. To
je inflácia, ktorá sa podľa terajších štandardov vymkla z rúk. Autor
článku sa domnieva, že tento druh inflácie bude musieť EÚ tolerovať.
J.Migaš rokoval v Mexiku
Mexiko 16. apríla (TASR) - Slovenská parlamentná delegácia vedená
predsedom NR SR Jozefom Migašom pokračovala v pondelok druhým dňom
v historicky prvej oficiálnej návšteve Mexika. Jej cieľom je okrem
posúdenia možností medziparlamentnej spolupráce najmä určiť
a aktualizovať spoluprácu v oblasti obchodu a hospodárstva, ako aj
podporiť pripravované projekty v jednotlivých odvetviach priemyslu.
Obe strany prejavili na rokovaniach záujem o nadviazanie na tradície
spolupráce z minulosti, ktoré boli obojstranne prospešné. Ide najmä
o oblasť hutníctva, nerastných surovín, strojárstva, chémie,
niektorých potravinárskych komodít, ako aj o záujem priameho
kapitálového vstupu a investícii pri reštrukturalizácii hospodárstva.
Predsedníčka mexickej Poslaneckej snemovne Beatriz Paredesová
pozitívne hodnotila výrazný pokrok Slovenska pri integrácii do EÚ.
Európska únia predstavuje významného ekonomického partnera Mexika
a mexická strana má ďalší záujem na jej rozširovaní. Proces
transformácie a úloha parlamentu v ňom je aktuálna aj z hľadiska
výmen skúseností, nakoľko Mexiko taktiež vstupuje do procesu
uskutočňovania vnútorných reformných krokov. Aktuálne je v tejto
situácii vytvorenie skupiny slovensko-mexického priateľstva
v mexickom parlamente, ktorá by mala byť prínosom v procese
štandardizácie vzájomných vzťahov na úrovni oboch parlamentov. Obe
strany si vymenili názory na vnútropolitický vývoj, no hovorili
i o aktuálnych otázkach globálneho charakteru. Osobitne diskutovali
o postojoch pri riešení napätej situácie v izraelsko-palestínskych
vzťahoch. Ako zaznelo, dialóg a komunikácia zainteresovaných strán za
prispenia inštitúcii svetového spoločenstva, praktického naplnenia
rezolúcii OSN a ďalších inštitúcií, môžu byť jediným spôsobom
mierového riešenia konfliktu. Osobitnými problémami, o ktorých
hovoril predseda NR SR na všetkých rokovaniach, bola otázka zrušenia
vízovej povinnosti zo strany Mexika pre slovenských občanov
a otvorenie priameho zastupiteľstva Mexika na Slovensku. To by malo
"skrátiť" cestu pri zintenzívňovaní obojstranných kontaktov tak, ako
sa to ukázalo v prípade iných krajín, argumentoval. Jozef Migaš
v tejto súvislosti tlmočil pozvanie pre prezidenta Mexika Vicenta
Foxa a svojej partnerky na uskutočnenie oficiálnej návštevy
Slovenska. Predseda NR SR zavŕšil svoj druhý pracovný deň oficiálnej
návštevy Mexika rokovaním s námestníkom ministra zahraničných vecí
pre európske otázky Miguelom Marinom Boschom.
TASR o tom dnes informoval hovorca predsedu NR SR René
Semanišin.
O azyl v ČR požiadalo od začiatku roku 68 Slovákov
Praha 16. apríla (TASR) - O azyl v Českej republike od začiatku tohto
roku požiadalo 2731 cudzincov, medzi ktorými bolo 68 občanov
Slovenskej republiky. TASR o tom informovala Marie Masaříková
z tlačového odboru českého ministerstva vnútra. Počet slovenských
občanov žiadajúcich azyl v ČR sa tak od roku 1993 zvýšil na 1227,
pričom rekordný bol rok 2000, keď o azyl v ČR požiadalo 723 Slovákov.
Národnosť žiadateľov české ministerstvo vnútra nezverejňuje, ale
drvivá väčšina žiadateľov zo SR je rómskeho pôvodu a o azyl žiadajú
hlavne z ekonomických dôvodov. Žiadnemu zo slovenských občanov české
úrady doteraz azyl neudelili, dodala Masaříková. Od začiatku roku
v ČR požiadalo o azyl celkovo 2731 cudzincov. Najviac žiadateľov
o azyl v ČR je opäť z Ukrajiny - 597. Početné skupiny žiadateľov
pricestovali aj z Vietnamu (346), Moldavska (303), Gruzínska (258),
Arménska (257), Iraku (126), či Ruska (110). Česká republika sa
v posledných rokoch stretáva s nárastom počtu žiadateľov o azyl, čo
potvrdzuje, že Česko sa postupne stáva cieľovou krajinou pre
utečencov. Úrady minulý rok zaznamenali rekordných 18.082 žiadostí
o udelenie azylu, čo je výrazný nárast oproti roku 2000, keď o azyl
požiadalo 8788 cudzincov. Najviac žiadateľov o azyl v ČR bolo
z Ukrajiny - dovedna 4413. Hneď za Ukrajinou v štatistikách nasleduje
Moldavsko, odkiaľ pricestovalo 2458 nových žiadateľov, Rumunsko so
1847 žiadateľmi a Vietnam s 1525 azylantmi. Medzi ďalšími krajinami,
odkiaľ do ČR prichádzajú žiadatelia o azyl, sa objavujú Irak, Irán,
Afganistan, Gruzínsko, Rusko, Kongo a ďalšie.
Hamžík: EÚ musí obmedziť právo veta a efektívne rozdeliť právomoci
Brusel 16. apríla (TASR) - Na európskej úrovni by mala Európska únia
rozhodovať o otázkach, ktoré presahujú národné hranice, kde
koordinácia je efektívnejšia ako samostatné kroky jednotlivých štátov
a kde viacero štátov môže dosiahnuť spoločne viac ako samostatne. Na
plenárnom zasadaní Konventu o budúcnosti EÚ v Bruseli to dnes povedal
slovenský poslanec Pavol Hamžík. Konvent diskutuje od pondelka
o prerozdelení kompetencií a úloh medzi inštitúcie EÚ a národné
štáty. Postoj Slovenska je podľa Hamžíka taký, že je potrebné nechať
na miestnej, regionálnej a národnej úrovni všetky kompetencie,
o ktorých nie je potrebné rozhodovať v centre. "V centre je potrebné
rozhodovať len o tých veciach, v ktorých si nevieme pomôcť sami,
napríklad o otázkach spoločného trhu, vnútornej bezpečnosti,
spoločnej meny. Na miestnej, regionálnej a národnej úrovni je
potrebné nechať všetky kompetencie, o ktorých nie je potrebné
rozhodovať v centre," vysvetlil Hamžík novinárom. Vo svojom prejave
rozdelil úlohy, ktoré by mali zostať na európskej úrovni, na tri
oblasti. Prvou sú otázky, ktoré presahujú národné hranice, napríklad
boj proti kriminalite alebo ochrana životného prostredia. Druhou sú
úlohy, kde je koordinácia vhodnejšia ako nezávislý postup
jednotlivých štátov, napríklad bezpečnosť potravín, ochrana
spotrebiteľa. Ďalej sú to podľa Hamžíka oblasti, kde odstraňovanie
bariér slúži všeobecnému záujmu, čo je prípad najmä v ekonomike,
a tiež spoločná obrana, zahraničná politika a ochrana vonkajších
hraníc, kde môže viacero štátov dosiahnuť spoločne viac ako
samostatne. Hamžík sa tiež vyslovil za obmedzenie práva národného
veta, ktoré by zefektívnilo rozhodovací proces v EÚ. "Veto by malo
byť obmedzené na absolútne nevyhnutné oblasti, Slovensko bude
vystupovať za väčšinové hlasovanie, aby sa zvýšila efektívnosť
rozhodovania," povedal slovenský zástupca v Konvente novinárom.
Vyslovil sa tiež proti vytváraniu dvoch kategórií členských štátov
a proti vytváraniu akéhosi jadra Európy. "Budeme všetko smerovať
k rovnoprávnemu postaveniu všetkých členov a k takým dohodám, ktoré
zefektívnia EÚ a rozhodovací proces. Ide o to, aby naši občania
rozumeli tomu, čo sa tu deje," uviedol Hamžík. V prejave na plenárnom
zasadaní zdôraznil, že rozdelenie právomocí by malo rešpektovať
rovnováhu medzi národnými záujmami a spoločnými európskymi záujmami.
"Je dôležité si uvedomiť, že sme všetci na jednej európskej lodi.
Všetko, čo je dobré pre Európu, je tiež dobré pre členské štáty
a naopak," vyhlásil povedal členom Konventu Hamžík, ktorý na tomto
fóre zastupuje Slovensko spolu s poslankyňou Irenou Belohorskou
a štátnym tajomníkom MZV Jánom Figeľom.
EÚ rokovala v Madride o decentralizácii Európy
Madrid 16. apríla (TASR) - Úloha národných štátov a regiónov
v budúcom usporiadaní Európy bola témou európskej konferencie
o rozširovaní, decentralizácii a inštitucionálnej reforme, ktorá sa
v pondelok začala v španielskej Segovii. Ako uviedol pre TASR
podpredseda vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj
Pál Csáky, ktorý na tomto podujatí na vysokej úrovni za účasti
predstaviteľov vlád ako aj Európskej komisie zastupoval SR, delegáti
ocenili priebeh procesu decentralizácie na Slovensku. Práve ten bol
obsahom jeho vystúpenia, počas ktorého oboznámil účastníkov
konferencie o prijatých zákonoch, decembrových voľbách do
regionálnych samospráv, ich kompetenciách a ich fungovaní. Podľa
Csákyho to malo u delegátov veľmi pozitívnu odozvu a viacerí z nich
prejavili záujem o bližšie informácie týkajúce sa cesty SR
k decentralizácii. Slovenský vicepremiér okrem toho absolvoval
niekoľko bilaterálnych rokovaní. Stretol sa s bulharským
vicepremiérom Kostadinom Paskalevom, slovinským ministrom vnútra
Radom Bohinčom, britským ministrom pre Wales Paulom Murphym a jeho
kolegyňou pre škótske záležitosti Helen Lidellovou. Poslední traja
menovaní majú dokonca v úmysle navštíviť v blízkej budúcnosti
Slovensko, aby sa mohli priamo oboznámiť so slovenskou formou
decentralizácie. Pál Csáky rokoval aj so španielskym komisárom
zodpovedným za ekonomické záležitosti v EK o čerpaní štrukturálnych
fondov.
Poľsko a SR najneskôr 21. júla podpíšu dohodu o kultúrnej spolupráci
Varšava 16. apríla (TASR) - Dohoda o spolupráci medzi slovenským
a poľským ministerstvom kultúry bude podpísaná najneskôr 21. júla
tohto roku. Zhodli sa na tom šéfovia rezortov Milan Kňažko a Andrzej
Celinski, ktorí dnes na rokovaní vo Varšave posúdili komplexný
program spolupráce ministerstiev i kultúrnu výmenu v rámci skupiny
Visegrádskej štvorky (V4). Dvojdňovej pracovnej návšteve Milana
Kňažka vo Varšave dominujú rokovania o programe a zlepšovaní
podmienok pre spoluprácu ministerstva kultúry SR s poľským
ministerstvom kultúry a národného dedičstva. Kňažko sa - okrem
rezortného partnera Celinského - stretol aj s predsedom parlamentného
výboru pre kultúru a oznamovacie prostriedky Jerzym Wenderlichom
a riaditeľom Poľskej televízie Robertom Kwiatkowským. "Ministerskému
kolegovi som odovzdal návrh tak potrebnej medzirezortnej zmluvy,
ktorá vytvorí nový legislatívno-právny rámec, určite vnesie do
vzťahov novú kvalitu a uľahčí našu budúcu spoluprácu," povedal Kňažko
v rozhovore pre Rádio Slovensko a TASR. Dohoda bude podpísaná
v najbližších dvoch mesiacoch - v rámci niektorého z kultúrnych
podujatí a nie neskôr ako 21. júla, keď v Bratislave sprístupnia
výstavu Stred Európy okolo roku 1000. Kňažko ako jednu z možností
podpísania poľsko-slovenskej zmluvy v skoršom termíne uviedol 8. máj,
keď SR spolu s ČR v Osvienčime otvoria expozíciu. Napriek tomu, že
dohoda ešte nie je podpísaná, ministri prerokovali konkrétne
projekty: stretnutie prekladateľov literatúry zo stredo-
a východoeurópskych štátov, ktoré sa bude konať koncom mája
v Bratislave, existujú plány na rozširovania prihraničnej spolupráce
- napríklad formou výstav o hradoch a zámkoch. Ministri
prekonzultovali aj možnosti sprostredkovania spolupráce medzi
poľskými a slovenskými skanzenmi s dôrazom na rozvoj turistiky. Reč
bola tiež o nakrútení, financovaní a koprodukcii nového filmu
o Jánošíkovi v réžii svetoznámej poľskej režisérky Agnieszky
Hollandovej a účasti Poľskej televízie na tomto projekte.
V priestoroch Národnej knižnice dnes Kňažko otvoril výstavu s názvom
Slovensko - známe a neznáme. Expozícia z cyklu Naši susedia - nový
pohľad prezentuje poľské písomníctvo o Slovensku a Slovákoch od
dávnej minulosti po súčasnosť s vyzdvihnutím obdobia po roku 1989.
Súčasťou akcie bola panelová diskusia s účasťou osobností poľskej
i slovenskej kultúry a žurnalistiky zastrešená mottom
Poliaci-Slováci: Tatry nás spájajú, či delia? Minister Kňažko sa
stretol aj s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku
a pozrel si Centrum súčasného umenia v Zamku Ujazdovskom, kde 13.
septembra otvoria reprezentačnú výstavu slovenského moderného umenia.
"Túto jedinečnú akciu určite naše ministerstvo podporí nielen
morálne!" povedal Rádiu Slovensko a TASR Milan Kňažko.
Weiss rokoval v Prahe o povojnovom usporiadaní v Európe
Praha 16. apríla (TASR) - Situácia v stredoeurópskom regióne a často
spomínaná otázka povojnového usporiadania v Európe boli hlavnými
témami dnešných rokovaní delegácie Zahraničného výboru Národnej rady
SR na čele s jej predsedom Petrom Weissom s českými partnermi
v Prahe. Slovenskú delegáciu prijali podpredsedníčka Poslaneckej
snemovne Petra Buzková, predseda zahraničného výboru snemovne Lubomír
Zaorálek, predseda výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť
Senátu Michael Žantovský a námestník českého ministra zahraničných
vecí Rudolf Jindrák. "Zhodli sme sa, že je v spoločnom záujme Českej
republiky a Slovenskej republiky, aby koordinovali nielen svoje
stanoviská, ale aj praktickú politiku voči všetkým pokusom revidovať
výsledky druhej svetovej vojny a otvárať otázky, ktoré už mali byť
uzatvorené," uviedol pre TASR po rokovaní Peter Weiss. Obe strany sa
zhodli, že je potrebné pozerať sa do budúcnosti. SR aj ČR sa podľa
Weissa zhodujú v tom, že Benešove dekréty nemajú nič spoločné
s prístupovým procesom oboch krajín do Európskej únie, čo nedávno
potvrdil aj komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen. "Nemyslím si,
že by bolo dobré, aby sa kvôli reštitučným nárokom malej skupiny ľudí
otvárala otázka povojnového usporiadania, pretože ak niekto otvára
reštitúcie, potom môžu prísť potomkovia tých 350.000 občanov bývalej
Československej republiky, ktorí sa stali obeťami nacizmu, obeťami
tej strašnej vojny. Kto bude reštituovať ich?" dodal Weiss. Predseda
Zahraničného výboru NR SR zdôraznil, že Česká republika má záujem
o vstup SR do aliancie. "Je naším spoločným strategickým záujmom, aby
sme boli v rovnakom vojensko-politickom zoskupení," dodal Weiss,
ktorý ocenil českú podporu vstupu Slovenska do NATO. "Máme spoločný
záujem v roku 2004 byť v EÚ a tomu podriadime všetky kroky,"
zdôraznil Weiss.
Kukan v Dánsku informoval o prioritách zahraničnej politiky SR
Kodaň 16. apríla (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan
pricestoval dnes na pozvanie rezortného kolegu Pera Stiga Mollera na
oficiálnu návštevu Dánskeho kráľovstva. Hlavným predmetom rokovaní
ministra Kukana s ministrom pre európsku integráciu Bertelom
Haarderom krátko po prílete do Kodane boli aktuálne otázky súvisiace
s prípravou SR na vstup do Európskej únie. Dánsky minister ocenil
pokrok dosiahnutý SR v predvstupových rokovaniach s EÚ. Zároveň
ocenil aj politiku vlády SR pri riešení rómskej otázky. Vo večerných
hodinách vystúpil minister Kukan pred členmi Dánskej
zahraničnopolitickej spoločnosti s prednáškou k aktuálnym otázkam
zahraničnej politiky a vnútropolitického vývoja v SR. V stredu Kukana
prijme predseda dánskej vlády Anders Fogh Rasmussen a kráľovná
Margaréta II. Na pôde dánskeho parlamentu sa Kukan stretne
s predsedom a členmi európskeho výboru. Ako TASR informoval Tlačový
a komunikačný odbor MZV SR, Kukanova oficiálna návšteva je
pokračovaním intenzívneho politického dialógu medzi Slovenskom
a Dánskom na vysokej úrovni a nadväzuje na Rasmussenovu oficiálnu
návštevu v SR v polovici januára tohto roku.
O informačné technológie je na brnianskych univerzitách veľký záujem
Brno 16. apríla (TASR) - Len 340 študentov z viac než 2000 uchádzačov
o štúdium prijme tohto roku Fakulta informačných technológií Vysokého
učenia technického (VUT) v Brne. Fakulta vznikla 1. januára 2002
a obrovský záujem o štúdium na tejto škole majú i študenti zo
zahraničia. "Zo Slovenska sa na tento odbor hlási 165 študentov,
prihlásili sa i Američania, Rusi, Ukrajinci, záujemcovia z Číny,
Guatemaly či Kostariky. Pritom zahraniční študenti musia robiť
prijímacie písomné skúšky v češtine," povedal TASR dekan fakulty
Tomáš Hruška. Zvýšil sa aj počet uchádzačiek o informačné
technológie. Kým predtým malo o tento odbor záujem sotva jedno
percento žien, tohto roku sa ich prihlásilo 84. "Najstarším
uchádzačom je 42-ročný študent," dodal Hruška. VUT bude môcť podľa
neho prijať len každého šiesteho uchádzača. Podobný problém majú aj
na Masarykovej univerzite v Brne, kde v tomto roku otvárajú fakultu
s tým istým zameraním. VUT však nemôže prijať viac študentov, pretože
nemá dostatočné kapacitné priestory, ani učiteľov. "V danom regióne
nie je dostatok pedagógov, ktorí by boli schopní tento odbor kvalitne
vyučovať. Navyše škola nemá ani dostatok posluchární," konštatoval
Hruška. Vďaka výstavbe nových posluchární bude môcť v budúcich rokoch
fakulta prijať až 1500 študentov. Podľa dekana fakulty je záujem
firiem z Brna a okolia nielen o absolventov, ale aj o študentov
informatiky značný. "Väčšina študentov z vyšších ročníkov má
zabezpečené dobré zárobky v podnikoch, žiadny z nich nie je chudobný.
Preto sme otvorili trojročné bakalárske štúdium. Práve o týchto ľudí
je najväčší záujem, nájdu stopercentné uplatnenie" dodal Hruška.
