Najskôr mail, ktorý prišiel do redakcie len nedávno: „Blogy SME sú mŕtve, už nikdy nedosiahnu kvalitu z rokov, v ktorých začínali. Kvantita dnes valcuje kvalitu. Všetci tam píšu len o Ficovi, prípadne o interrupciách. Fuj."
Nebudeme oponovať, ponúkame však veľmi krátky výťah z toho najpútavejšieho, čo sme na blogu SME za rok 2009 našli. Výťah preto, lebo sme toho našli oveľa viac, a krátky preto, lebo zadanie sa zastavilo na čísle 10. Akýkoľvek článok, v ktorého nadpise sa vyskytuje predpona „naj", je navyše zradný. Niekde sme vybrali len jeden článok, inde zase celú sériu, napriek všetkému sme ostali subjektívni.
Ak sme zabudli na niekoho, na koho sme v žiadnom prípade nemali, smelo ho uveďte do diskusie. Veríme, že to bude dlhý zoznam.
Ľubomíra Romanová je lekárka, pracujúca na ARO. S kolegami zachraňuje životy, občas si do nich všetkých napriek námahe kopne smrť. Píše o tom tak, že všetko vnímate ako živé. Ľudskosť v praxi: „A tak babka so šampónom v ruke, dokráčala k telu v plachte zabalenom, brada podviazaná, oči zatlačené. Chvíľu sa dívala, zastonala, na čelo pobozkala a potom si tíško vody popýtala, nie pohár pre seba, ale lavór, že ho teda, poumýva... A boli sme to my, komu slzy stiekli po líci."
„Otec vyšiel z izby, ale to už traja chlapi s legitimáciami v rukách vlamovali sa ďalej do nášho súkromia. Nečakali, či im do neho dovolia rodičia vstúpiť. Vošli do izby. Otec za nimi. Jedného spomedzi seba vrátili strážiť vchod, aby nebodaj z bytu nik neušiel." Nádherný príbeh zo života Magdy Kotulovej. Môžu eštebáka obmäkčiť deti a zranený holub, ktorému zachránili život?
Ako si dať pozor na dezinformácie a manipulácie rôznych štatistík, ukazuje skvelý článok Martina Marušica. Ak vás zaujíma, ako je možné, že dva rôzne prieskumy sa vo výsledkoch líšia aj o desať percent, ktorému z nich veriť (a či vôbec nejakému) a ako je možné, že ten istý výskum občas interpretujú aj ochranári aj lesníci ako dôkaz svojej pravdy, neváhajte si to prečítať. Odporúčame aj viackrát.
„Keď sa ma súdružka učiteľka v tretej triede spýtala, prečo nechcem byť mamičkou, pokojne som podotkla, že bábätká neznášam a celkovo som šťastná, že som jedináčik," otvorene priznala životom viac ošľahávaná ako hladená Kamila Straatsburg Sajmerová. Ak zrelá žena napíše, že nikdy nechcela mať deti, vznikne slušná diskusná búrka.
V nedeľu na obed sa podľa nich dajú nastavovať hodinky. Vždy o dvanástej totiž zverejnia nové recepty, pod ktorými sa po chvíli začnú oblizovať aj diskutéri. Na blogu sú zabehnutým inventárom, ktorý sa nevymieňa. Dva medvede alias Roman Daniel Baranek. Ale nielen dobrým jedlom je ich blog živý. Nájdete v ňom aj bolesti a krutosť z minulosti. Kto cíti potrebu urážať, popiskovať, či rovno „cmukať" na homosexuálov, možno by si mohol prečítať článok Keď aj pohľad bolí: „Mne sa ten buzerant hnusí. Nemá čo hľadať medzi normálnymi ľuďmi. Viete čo? Keby som sa za to nedostal do basy, tak ho pokojne odbachnem. Jedinou guľkou do hlavy." Príbeh, ktorý pri čítaní naozaj bolí.
Ladislav Šebák mal starého otca, ktorý poctivo písal spomienky na svoj život. Dôvod? „... chcem, aby moje deti vedeli, ako som od útleho detstva prežíval svoju mladosť i svoj už dospelý vek, slovom - všetko ako to v celom mojom živote prebiehalo ešte prv, ako oni prišli na svet a ja som sa stal ich otcom." Tak sa dnes môžete cez slová pamätníka dozvedieť o vtedajšej hospodárskej kríze, meštianskej škole, ale aj o školstve ako takom. Excelentné čítanie o rokoch dávno minulých.
Blog Jozefa Vyskoča možno netrhá rebríčky čítanosti ani karmy, v každom prípade prináša zaujímavý pohľad na veci, ktoré si zväčša ani neuvedomujeme, trebárs na ochranu súkromia. Vyberať jeden z množstva článkov je neefektívne, odporúčame celú rubriku.
Žena, ktorá veľa cestuje, veľa vidí, fotografuje a potom o tom píše. Blanka Ulaherová nemá problém prebrázdiť Ukrajinu od západu na východ. Komu by to nestačilo nech sa s ňou pozrie aj na Balkán. Ako píše, v lepšom čase sa nedalo ísť: „V tom týždni Maďari hodili na našu ambasádu v Budapešti molotovov koktejl, belehradskí fanúšikovia rozmlátili žilinskú reštauráciu a v hlavnom meste Kosova prevracali extrémisti autá EULEX-u. Akčnejšiu kulisu pre svoje balkánske putovanie po osi Budapešť - Belehrad - Priština - Skopje som si ani vybrať nemohla." Ulaherová je bedeker.
Deti je možno učiť aj inak, ako sa to deje vo väčšine škôl. Dosť príkladov na svojom blogu uvádza Dávid Králik. Možno si o ňom myslieť čokoľvek, jeho zverenci však chodia do školy radi. Tu napríklad žiakom vysvetľoval, čo sa môže stať, ak budú nepozorne čítať zmluvy a dohody, ktoré podpisujú. Možno jeden zo spôsobov, ako znižovať potenciálnu klientelu pre zlodejov a podvodníkov na našom trhu.
Marek Hyena Eliáš sa vykašľal na prácu slovenského žurnalistu a skončil na psychiatrii. Nie v Pezinku, ale v Austrálii. Dobrovoľne. O tom, ako sa mu tam vodí, sa dočítate v jeho denníčku. Že je tam celkom ľahké pomýliť si pacienta s personálom, svedčia aj tieto jeho slová: „Dnes sme sa sekli hneď dvakrát - osoba s divokou ryšavou hrivou naaranžovanou do účesu á la Zježený Lev sa ukázala byť kuchárkou. Drobučká Číňanka, ktorá so zarputilým výrazom v tvári za sebou na chodbe ťahala nohu a niečo si pre seba šomrala, si to namierila rovno do izby sestier - vysvitlo, že cestou vyliala kávu a teraz to po sebe utierala."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
