Bratislava 17. apríla (TASR) - Minister kultúry SR Milan Kňažko na dnešné rokovanie vládneho kabinetu predloží materiál, v ktorom navrhuje zrušiť koncesionárske poplatky a zabezpečiť financovanie verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu. Platná právna úprava koncesionárskych poplatkov, ktoré tvoria hlavný zdroj financovania Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), je totiž nevyhovujúca a nie je schopná zabezpečiť ich výber ani po prípadnej novele zákona, argumentuje minister.
Hoci sa Kňažko prikláňa k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, na dnešné rokovanie vlády predkladá ešte dva modely financovania oboch verejnoprávnych médií. Prvý hovorí o potrebe prijatia nového zákona o rozhlasových a televíznych poplatkoch. Platba by sa potom odvodzovala od držby prijímača, v prípade fyzických osôb by bola viazaná na domácnosť. Počet platiacich domácností by sa zvýšil o 300 tisíc domácností a ročný výnos z koncesionárskych poplatkov prepočtom podľa aktuálnej sadzby o 378 miliónov korún.
Druhý model financovania STV a SRo je založený na báze platenia rozhlasových poplatkov a televíznych poplatkov, ktoré budú na základe osobitného zákona povinné platiť všetky fyzické osoby, s výnimkou nezaopatrených detí a zdravotne ťažko postihnutých občanov. Počet poplatníkov by v takom prípade dosiahol 3,5 milióna fyzických osôb. Tento model predpokladá vypracovanie nového zákona o poplatkoch, pričom spôsob výberu si budú môcť verejnoprávne médiá určovať sami.
Tretí variant, ktorý preferuje minister kultúry, používa napríklad Argentína, Čína, Estónsko či Rusko. Takáto nová právna úprava však musí obsahovať minimálnu garantovanú hranicu príjmov pre verejnoprávne médiá na vopred stanovené strednodobé obdobie, napríklad na 3 roky, dohodnuté na základe kontraktu medzi vysielateľmi a verejnosťou, zastúpenou parlamentom. Ak vláda odporučí Kňažkom navrhovaný model, vyrieši sa tak aj eticko-právny problém výberu koncesionárskych poplatkov na území, kde nie je možný príjem televízneho alebo rozhlasového signálu.
Členovia vlády sa budú opäť zaoberať aj návrhom spôsobu finančného a personálneho zabezpečenia dátovej siete GOVNET a s ním súvisiacou správou o bezpečnostných rizikách spojených s realizáciou projektu Komplexného automatizovaného systému riadenia obrany štátu (KASROŠ). Na marcovom rokovaní si vláda vzhľadom na viaceré skutočnosti vyžiadala ďalšie informácie a analýzy.
Kabinet posúdi aj návrh novely Trestného poriadku. Nanovo sa v ňom upravuje prípravné konanie a zavádza tzv. skrátené vyšetrovanie, ktoré sa bude vykonávať pri menej závažných trestných činoch. Súčasne posilňuje postavenie a dozor prokurátora v predsúdnom konaní. Novelu dopĺňajú aj nové inštitúty, ktoré majú pomôcť v boji s organizovaným zločinom - predstieraný prevod peňazí, sledovanie osôb a vecí a vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov. Otvorenou však zostáva otázka, či budú o trestných činoch, ktoré spáchali policajti, rozhodovať namiesto civilných vojenské súdy tak, ako navrhuje minister vnútra SR Ivan Šimko.
Na rokovacom stole sa ocitne i návrh zákona o finančnom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností. Rezort kultúry navrhuje, aby sa na Slovensku aplikoval model, ktorý sa inšpiruje legislatívou Belgicka, Luxemburska a Grécka, kde štát prispieva na platy duchovných podľa presne stanovených kritérií. Navrhovaný zákon zachováva podstatu doteraz uplatňovaného modelu hospodárskeho zabezpečenia činnosti cirkví a náboženských spoločností, avšak s tým rozdielom, že poskytovanie pomoci limituje so zreteľom na počty členov jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. Zohľadňuje pritom špecifické podmienky ich pôsobenia kategorizáciou podľa veľkosti. Predpokladá tiež príspevok štátu na platy istého počtu prevádzkových zamestnancov riadiacich orgánov cirkví a náboženských spoločností, ako aj na ich prevádzku. Na rozdiel od pôvodného zákona z roku 1949 nepočíta napríklad s náhradou cestovných, sťahovacích a iných výdavkov ani s náhradou riadnych vecných nákladov spojených s výkonom bohoslužieb a iných náboženských úkonov.
*alf pa
NNNN
