Pomalosť súdov trestá najmä Štrasburg

Pohľad našich sudcov na prieťahy býva iný ako európsky. Ani Európsky súd pre ľudské práva však často neodškodňuje rovnako.

Európsky súd pre ľudské práva tento rok zaujal odškodnením talianskej matky za kríže visiace vo verejných školách. Slovensko, ktoré v Štrasburgu zastupuje sudca Ján Šikuta, má najčastejšie problémy s prieťahmi v súdnom konaní.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – TASR/AP)

BRATISLAVA. Slovenským súdom trvajú niektoré prípady dlhé roky. Platí za to štát, ročne nás to vyjde vyše stotisíc eur za prehraté spory pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.

Za prieťahy sme v Štrasburgu platili

Rok 2009

  • spolu 111 555 eur (takmer 3,4 milióna korún)
  • z toho rozsudky 66 116 eur;
  • zmiery 38 639 eur;
  • jednostranné deklarácie vlády 6800 eur.


Rok 2008

  • spolu 154 570 eur (takmer 4,7 milióna korún)
  • z toho rozsudky 86 015 eur;
  • zmiery 38 255 eur;
  • jednostranné deklarácie vlády 30 300 eur.

Zdroj: zástupkyňa SR pred ESĽP

Krajina pritom často platí dvakrát. Najskôr odškodnenie získajú sťažovatelia na našom Ústavnom súde, neskôr nové odškodné vyrubí ešte Štrasburg. Ten argumentuje aj tým, že sumy priznané u nás nie sú dostatočne vysoké.

Chyba však podľa zástupkyne Slovenska v Štrasburgu Marice Pirošíkovej nie je len na strane ústavných sudcov. V posledných dvoch rokoch dokonca ústavní sudcovia podľa nej priznávajú podstatne vyššie odškodné ako v období 2002 až 2006.

Rozhodnutia európskeho súdu navyše podľa Pirošíkovej, pokiaľ ide o výšku priznávanej nemajetkovej ujmy, nie sú dostatočne odôvodnené. „Porovnávaním jednotlivých prípadov je niekedy obtiažne zistiť, či sumu priznanú Ústavným súdom bude európsky súd považovať za dostatočnú, alebo nie."

Rozdielny meter

Ako uspieť

Rady pre tých, ktorí sa chcú sťažovať v Štrasburgu.

1.Rovno do Štrasburgu

Tí, ktorí dostali od Ústavného súdu nedostatočnú náhradu, nemusia opakovane podať ústavnú sťažnosť.

2. Opakovaná sťažnosť

Ak Ústavný súd prisúdil dostatočnú náhradu, ale prieťahy pokračujú, treba opäť podať ústavnú sťažnosť, až potom sa obrátiť na európsky súd.

3. Do skončenia procesu

Sťažovať sa treba, kým konanie trvá. Európsky súd akceptoval prax Ústavného súdu posudzovať dĺžku konania iba v čase, kým nie je právoplatne skončené.

4.Treba stihnúť termín

Sťažovatelia musia nároky zaslať európskemu súdu v lehote, ktorú tento určí po oznámení vláde. Inak súd zadosťučinenie neprizná. Predbežné vyčíslenie požiadaviek vo formulári nestačí.

5. Vlastnícke práva výnimočne

Ak chcú sťažovatelia namietať aj to, že pre dlhé súdne konanie boli porušené ich vlastnícke práva, súd to berie do úvahy iba pri výške spravodlivého zadosťučinenia (napríklad ak sa žalovaný dlžník stal insolventným).

6. Majetok s prieťahmi nemiešajú

Európsky súd pri rozhodovaní o prieťahoch neprisúdi hodnotu majetku, o ktorý je spor. Napríklad náhradu škody za dom nechá na rozhodnutie našich súdov.

Zdroj: Zástupkyňa SR pred ESĽP

Rodina pani Horváthovej, ktorá napadla na Ústavnom súde viac ako päťročné rozhodovanie súdov, dostala v roku 2002 od štátu odškodnenie zhruba 450 eur. Obrátila sa aj na Štrasburg. Kým rozhodol, spáchala pani Horváthová samovraždu, ale jej rodine európsky súd priznal odškodnenie 4000 eur.

Naopak, pán Bič sa sťažoval na Ústavnom súde dvakrát. Prieťahy v jeho prípade trvali vyše šesť rokov, za čo dostal od ústavných sudcov 1000 eur. Európsky súd rozhodol, že mu to musí stačiť.

Z rozhodnutí ESĽP sa tiež nedá vopred určiť, koľko komu prisúdi. Zatiaľ čo rodina pani Horváthovej vysúdila za päťročné prieťahy 4000 eur, pán Kiš za vyše šesť rokov dlhé konanie dostal od európskeho súdu 800 eur. Ústavní sudcovia ho odškodnili v roku 2004 zhruba 500 eurami.

Pirošíková hovorí, že samotný európsky súd uvažuje o zmene svojho prístupu. Je totiž otázne, či jeho rozsudky sú dostatočným návodom pre vnútroštátne orgány.

Ústavný súd pridáva

Právnička Iveta Rajtáková na základe vlastnej praxe pripúšťa, že priame pravidlo, ako európsky súd odškodňuje, neexistuje. „Nedá sa však povedať, že by rozhodovania európskeho súdu boli také vágne, že by sa z nich nedala vyčítať všeobecná tendencia," hovorí Rajtáková. Nedá sa podľa nej očakávať úplne rovnaké odškodňovanie obetí porušenia práva na domácej aj medzinárodnej úrovni. Dôvodov, prečo to tak je, je viac.

Konanie pred Ústavným súdom napríklad trvá niekoľko mesiacov, ale v Štrasburgu aj šesť rokov. Aj Rajtáková si však myslí, že v posledných dvoch rokoch sa Ústavný súd svojimi rozhodnutiami približuje rozhodnutiam európskeho súdu.

O zmenšovaní rozdielov medzi odškodneniami ústavných sudcov a európskych hovorí aj právnik Radoslav Procházka. „Nemyslím si ani, že by rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva bola vo veciach zadosťučinenia menej ustálená ako judikatúra Ústavného súdu. Občasné úkroky do strany sa však prihodia na jednom i na druhom súde," hovorí.

Na rozsudky nestačilo ani pätnásť rokov

V jednom prípade naši ústavní sudcovia sťažovateľa vôbec neodškodnili. Zo Štrasburgu mu následne prisúdili desaťtisíc eur.

BRATISLAVA. Pridlhé súdne konanie bolo dôvodom, prečo sa pán Keszeli obrátil pred rokmi na Ústavný súd. Nepáčilo sa mu, že súdne konanie o zaplatenie stotisíc korún trvá od roku 1994 a proces stále nebol ukončený. Po štyroch rokoch ho totiž sudca prerušil pre konkurz.

Jeho prípad sa tak v roku 2003 dostal k ústavným sudcom. Tí však dôvod na jeho odškodnenie nevideli. Nedostal preto ani cent. Rozhodol sa v boji o odškodné pokračovať v Štrasburgu, na Európskom súde pre ľudské práva.

Ústavných sudcov prelomili

Keď o jeho sťažnosti rozhodoval Štrasburg v októbri tohto roka, jeho prípad trval spolu už vyše pätnásť rokov. Európski sudcovia povedali, že pán Keszeli si odškodnenie zaslúži. Neuznali argument vlády, že nevyužil všetky možnosti nápravy doma a prisúdili mu odškodné desaťtisíc eur (vyše 300­tisíc korún). Keszeli požadoval pätnásťtisíc.

Pani Majerníková žiadala ako odškodnenie dvadsaťpäťtisíc eur. Dôvodom bol vyše šestnásť rokov dlhý spor.

Tiež sa najskôr obrátila na Ústavný súd, ktorý jej na rozdiel od pána Keszeliho priznal odškodnenie zodpovedajúce zhruba dvom tisíckam eur (asi 60­tisíc korún). Ústavní sudcovia tiež prikázali okresnému súdu konať, aby sa prípad čo najskôr uzavrel.

Naše odškodné zvýšili

Vláda aj preto argumentovala, že sťažovateľka už nemôže byť vnímaná ako obeť porušenia práv. Európsky súd však rozhodnutie Ústavného súdu nepovažoval za adekvátne.

Keď Štrasburg v novembri tohto roku o sťažnosti rozhodoval, súdne konanie pani Majerníkovej ešte stále pokračovalo. Aj preto ju Štrasburg odškodnil. Priznal jej vyše päťtisíc eur (asi 150­tisíc korún). Suma nebola taká vysoká, ako v iných prípadoch, súd čiastočne zobral do úvahy aj odškodnenie od ústavných sudcov.

Ako vláda plní sľub zlepšiť vymožiteľnosť práva

Čo sľúbili: V záujme efektívneho boja s korupciou vláda SR podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie.

Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skvalitňovanie súdnictva patrí medzi najdôležitejšie priority Slovenska.

Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Priemerná dĺžka súdnych konaní oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu neklesá, výnimkou sú občianskoprávne spory. Vymožiteľnosť práva negatívne ovplyvnilo zrušenie Špeciálneho súdu v máji 2009. Zhoršovanie atmosféry v súdnictve dokumentuje aj petícia „Päť viet", ktorú v októbri 2009 podpísalo viac ako sto sudcov.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť materiálne a personálne zabezpečenie súdov

Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia podporí zvýšenú materiálnu a personálnu podporu súdom.

Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005


Celkovo chce Harabin zvýšiť počet sudcov na Slovensku približne o 200. Podľa jeho slov je totiž jedným z hlavných zámerov ministerstva zrýchliť prácu súdov.

Zdroj: Štefan Harabin, minister spravodlivosti (HZDS), SME, 30.8.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Počet sudcov na Slovensku vysoko prevyšuje počty sudcov v mnohých krajinách s lepšou vymožiteľnosťou práva. Ministerstvo by malo pozornosť zamerať na zvýšenie efektivity práce sudcov, nie ich počtu.

Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Počet sudcov sa oproti priemeru roka 2005 k roku 2008 zvýšil o 39, čo predstavuje zhruba pätinu sľubovaného rastu. Relatívne platové podmienky sa nezmenili, sú naďalej legislatívne naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve ako jej trojnásobok.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  9. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  1. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  2. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  3. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  7. Alarica – new business project in the market of shoes
  8. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  9. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  10. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 10 104
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 051
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 044
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 2 490
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 035
  6. Kam do tepla v januári? 1 689
  7. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 1 530
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 358
  9. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 1 191
  10. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 888

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Frešo, Kusý, Ftáčnik. Kto mal najdrahšiu kampaň a komu nesedia čísla

Most-Híd minul podľa oficiálnej správy v župných voľbách najviac, no do nákladov zarátal aj sumy na vlastnú propagáciu.

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Politici neprestanú nepoctivo zavádzať.

KOMENTÁRE

Chceme viac detí v odborných školách? Tak sa o tom bavme

Menej žiakov na osemročných gymnáziách, ale prečo?

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Deti sa stali rukojemníkom, rušia najlepšie triedy

Spor o najlepšie školy ukazuje, ako sa u nás narába so školstvom.

Blízko Košíc môže vzniknúť rybia farma

V bývalom teľatníku chcú chovať africké sumčeky.

Starosta Hlinka: Zmluva s firmou EEI by sa mala zrušiť

Varianty: Ukončiť hneď alebo nechať dobehnúť do roku 2022.

Najdrahšiu kampaň mal Kusý, čísla za plagáty však nesedia

Most-Híd minul podľa oficiálnej správy na kampaň v župných voľbách najviac, no do nákladov zarátal aj sumy na vlastnú propagáciu.

V Bratislave ubudne tretina osemročných gymnázií

V septembri zrejme neotvoria prvé ročníky viaceré osemročné gymnáziá. Najviac utrpia súkromné a cirkevné. Škola pre mimoriadne deti sa redukcii vyhla.