BRATISLAVA. Slovenským súdom trvajú niektoré prípady dlhé roky. Platí za to štát, ročne nás to vyjde vyše stotisíc eur za prehraté spory pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Za prieťahy sme v Štrasburgu platili
Rok 2009
spolu 111 555 eur (takmer 3,4 milióna korún) z toho rozsudky 66 116 eur; zmiery 38 639 eur; jednostranné deklarácie vlády 6800 eur.
Rok 2008
spolu 154 570 eur (takmer 4,7 milióna korún) z toho rozsudky 86 015 eur; zmiery 38 255 eur; jednostranné deklarácie vlády 30 300 eur. Zdroj: zástupkyňa SR pred ESĽP
Krajina pritom často platí dvakrát. Najskôr odškodnenie získajú sťažovatelia na našom Ústavnom súde, neskôr nové odškodné vyrubí ešte Štrasburg. Ten argumentuje aj tým, že sumy priznané u nás nie sú dostatočne vysoké.
Chyba však podľa zástupkyne Slovenska v Štrasburgu Marice Pirošíkovej nie je len na strane ústavných sudcov. V posledných dvoch rokoch dokonca ústavní sudcovia podľa nej priznávajú podstatne vyššie odškodné ako v období 2002 až 2006.
Rozhodnutia európskeho súdu navyše podľa Pirošíkovej, pokiaľ ide o výšku priznávanej nemajetkovej ujmy, nie sú dostatočne odôvodnené. „Porovnávaním jednotlivých prípadov je niekedy obtiažne zistiť, či sumu priznanú Ústavným súdom bude európsky súd považovať za dostatočnú, alebo nie."
Rozdielny meter Ako uspieť Rady pre tých, ktorí sa chcú sťažovať v Štrasburgu.
1.Rovno do Štrasburgu
Tí, ktorí dostali od Ústavného súdu nedostatočnú náhradu, nemusia opakovane podať ústavnú sťažnosť.
2. Opakovaná sťažnosť
Ak Ústavný súd prisúdil dostatočnú náhradu, ale prieťahy pokračujú, treba opäť podať ústavnú sťažnosť, až potom sa obrátiť na európsky súd.
3. Do skončenia procesu
Sťažovať sa treba, kým konanie trvá. Európsky súd akceptoval prax Ústavného súdu posudzovať dĺžku konania iba v čase, kým nie je právoplatne skončené.
4.Treba stihnúť termín
Sťažovatelia musia nároky zaslať európskemu súdu v lehote, ktorú tento určí po oznámení vláde. Inak súd zadosťučinenie neprizná. Predbežné vyčíslenie požiadaviek vo formulári nestačí.
5. Vlastnícke práva výnimočne
Ak chcú sťažovatelia namietať aj to, že pre dlhé súdne konanie boli porušené ich vlastnícke práva, súd to berie do úvahy iba pri výške spravodlivého zadosťučinenia (napríklad ak sa žalovaný dlžník stal insolventným).
6. Majetok s prieťahmi nemiešajú
Európsky súd pri rozhodovaní o prieťahoch neprisúdi hodnotu majetku, o ktorý je spor. Napríklad náhradu škody za dom nechá na rozhodnutie našich súdov.
Zdroj: Zástupkyňa SR pred ESĽP
Rodina pani Horváthovej, ktorá napadla na Ústavnom súde viac ako päťročné rozhodovanie súdov, dostala v roku 2002 od štátu odškodnenie zhruba 450 eur. Obrátila sa aj na Štrasburg. Kým rozhodol, spáchala pani Horváthová samovraždu, ale jej rodine európsky súd priznal odškodnenie 4000 eur.
Naopak, pán Bič sa sťažoval na Ústavnom súde dvakrát. Prieťahy v jeho prípade trvali vyše šesť rokov, za čo dostal od ústavných sudcov 1000 eur. Európsky súd rozhodol, že mu to musí stačiť.
Z rozhodnutí ESĽP sa tiež nedá vopred určiť, koľko komu prisúdi. Zatiaľ čo rodina pani Horváthovej vysúdila za päťročné prieťahy 4000 eur, pán Kiš za vyše šesť rokov dlhé konanie dostal od európskeho súdu 800 eur. Ústavní sudcovia ho odškodnili v roku 2004 zhruba 500 eurami.
Pirošíková hovorí, že samotný európsky súd uvažuje o zmene svojho prístupu. Je totiž otázne, či jeho rozsudky sú dostatočným návodom pre vnútroštátne orgány.
Ústavný súd pridáva Právnička Iveta Rajtáková na základe vlastnej praxe pripúšťa, že priame pravidlo, ako európsky súd odškodňuje, neexistuje. „Nedá sa však povedať, že by rozhodovania európskeho súdu boli také vágne, že by sa z nich nedala vyčítať všeobecná tendencia," hovorí Rajtáková. Nedá sa podľa nej očakávať úplne rovnaké odškodňovanie obetí porušenia práva na domácej aj medzinárodnej úrovni. Dôvodov, prečo to tak je, je viac.
Konanie pred Ústavným súdom napríklad trvá niekoľko mesiacov, ale v Štrasburgu aj šesť rokov. Aj Rajtáková si však myslí, že v posledných dvoch rokoch sa Ústavný súd svojimi rozhodnutiami približuje rozhodnutiam európskeho súdu.
O zmenšovaní rozdielov medzi odškodneniami ústavných sudcov a európskych hovorí aj právnik Radoslav Procházka. „Nemyslím si ani, že by rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva bola vo veciach zadosťučinenia menej ustálená ako judikatúra Ústavného súdu. Občasné úkroky do strany sa však prihodia na jednom i na druhom súde," hovorí.
Na rozsudky nestačilo ani pätnásť rokov
V jednom prípade naši ústavní sudcovia sťažovateľa vôbec neodškodnili. Zo Štrasburgu mu následne prisúdili desaťtisíc eur.
BRATISLAVA. Pridlhé súdne konanie bolo dôvodom, prečo sa pán Keszeli obrátil pred rokmi na Ústavný súd. Nepáčilo sa mu, že súdne konanie o zaplatenie stotisíc korún trvá od roku 1994 a proces stále nebol ukončený. Po štyroch rokoch ho totiž sudca prerušil pre konkurz.
Jeho prípad sa tak v roku 2003 dostal k ústavným sudcom. Tí však dôvod na jeho odškodnenie nevideli. Nedostal preto ani cent. Rozhodol sa v boji o odškodné pokračovať v Štrasburgu, na Európskom súde pre ľudské práva.
Ústavných sudcov prelomili Keď o jeho sťažnosti rozhodoval Štrasburg v októbri tohto roka, jeho prípad trval spolu už vyše pätnásť rokov. Európski sudcovia povedali, že pán Keszeli si odškodnenie zaslúži. Neuznali argument vlády, že nevyužil všetky možnosti nápravy doma a prisúdili mu odškodné desaťtisíc eur (vyše 300tisíc korún). Keszeli požadoval pätnásťtisíc.
Pani Majerníková žiadala ako odškodnenie dvadsaťpäťtisíc eur. Dôvodom bol vyše šestnásť rokov dlhý spor.
Tiež sa najskôr obrátila na Ústavný súd, ktorý jej na rozdiel od pána Keszeliho priznal odškodnenie zodpovedajúce zhruba dvom tisíckam eur (asi 60tisíc korún). Ústavní sudcovia tiež prikázali okresnému súdu konať, aby sa prípad čo najskôr uzavrel.
Naše odškodné zvýšili Vláda aj preto argumentovala, že sťažovateľka už nemôže byť vnímaná ako obeť porušenia práv. Európsky súd však rozhodnutie Ústavného súdu nepovažoval za adekvátne.
Keď Štrasburg v novembri tohto roku o sťažnosti rozhodoval, súdne konanie pani Majerníkovej ešte stále pokračovalo. Aj preto ju Štrasburg odškodnil. Priznal jej vyše päťtisíc eur (asi 150tisíc korún). Suma nebola taká vysoká, ako v iných prípadoch, súd čiastočne zobral do úvahy aj odškodnenie od ústavných sudcov.
Ako vláda plní sľub zlepšiť vymožiteľnosť práva
Čo sľúbili: V záujme efektívneho boja s korupciou vláda SR podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skvalitňovanie súdnictva patrí medzi najdôležitejšie priority Slovenska.
Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Priemerná dĺžka súdnych konaní oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu neklesá, výnimkou sú občianskoprávne spory. Vymožiteľnosť práva negatívne ovplyvnilo zrušenie Špeciálneho súdu v máji 2009. Zhoršovanie atmosféry v súdnictve dokumentuje aj petícia „Päť viet", ktorú v októbri 2009 podpísalo viac ako sto sudcov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť materiálne a personálne zabezpečenie súdov
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia podporí zvýšenú materiálnu a personálnu podporu súdom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Celkovo chce Harabin zvýšiť počet sudcov na Slovensku približne o 200. Podľa jeho slov je totiž jedným z hlavných zámerov ministerstva zrýchliť prácu súdov.
Zdroj: Štefan Harabin, minister spravodlivosti (HZDS), SME, 30.8.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Počet sudcov na Slovensku vysoko prevyšuje počty sudcov v mnohých krajinách s lepšou vymožiteľnosťou práva. Ministerstvo by malo pozornosť zamerať na zvýšenie efektivity práce sudcov, nie ich počtu.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Počet sudcov sa oproti priemeru roka 2005 k roku 2008 zvýšil o 39, čo predstavuje zhruba pätinu sľubovaného rastu. Relatívne platové podmienky sa nezmenili, sú naďalej legislatívne naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve ako jej trojnásobok.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
