BRATISLAVA. Ozbrojené sily (OS) SR vymenia vozidlá UAZ 695 za malé terénne automobily značky Nissan. V tomto roku ich rezort obrany zakúpil už 86. Celkovo ich ale do vozového parku pribudne až 300. TASR to v exkluzívnom rozhovore potvrdil minister obrany SR Jaroslav Baška. Zhodnotil v ňom tiež svoje doterajšie, takmer dvojročné pôsobenie v rezorte, priority a vízie do budúcnosti a tiež problémy s nedostatkom finančných prostriedkov.
-Ako by ste zhodnotili vaše takmer dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra obrany?
Pri svojom nástupe do funkcie ste sa vyjadrili, že rezort čakajú dôležité zmeny, pričom ste hovorili najmä o transformácii vojenského vysokého školstva a modernizácii Ozbrojených síl SR. Je však všeobecne známe, že s modernizáciou je to pre finančné obmedzenia rezortu komplikované. Nakoľko sa vám podarilo naplniť ambície, s ktorými ste do funkcie šéfa rezortu nastupovali?-
Predtým som tu pôsobil ako štátny tajomník, takže rezort som poznal. Keď som do funkcie nastúpil, tak som si určil práve tie priority, ktoré ste spomenuli. Začnem najjednoduchšou témou, čiže transformáciou vojenského vysokého školstva. My sme ju dokončili. To ale neznamená, že ešte nevidíme ďalšie rezervy v znižovaní či už v počtoch, alebo v zefektívňovaní celej Akadémie Ozbrojených síl (AOS) (v Liptovskom Mikuláši - pozn. TASR). Všetko závisí od toho, aké budú požiadavky ozbrojených síl na túto akadémiu. Tieto požiadavky treba brať do úvahy. My to vidíme tak, že ešte v priebehu budúceho roka budú určité zmeny tak v organizačnej štruktúre, ako aj v oblasti personálu AOS. Teraz nám finančné náklady klesli z asi 19.916 eur (600 miliónov Sk) možno na približne 9958 eur (300 miliónov Sk) a ešte tam sú nejaké rezervy.
Ušetrili sme tam dosť finančných prostriedkov a tie sme chceli použiť práve na modernizáciu, čiže na jednu z našich ďalších priorít. Ako som však povedal aj na nedávanej návšteve pánovi prezidentovi, zámerom bolo AOS zefektívniť a tie peniaze použiť na modernizáciu. Napokon nám ale tie finančné prostriedky, ktoré sme ušetrili, len zmierňujú dopad finančnej krízy na rezort.
Čo sa týka reštrukturalizácie, my sme nevedeli, keď som sa stal ministrom, že bude finančná svetová kríza. Ako štátny tajomník som ale videl, že sú tu určité rezervy a práve po nich sme išli. Jednou bolo už spomínané vojenské vysoké školstvo. Ďalšie rezervy boli podvesy. Od existencie samostatného Slovenska sa totiž vždy "sekalo" najskôr na štruktúre ozbrojených síl. Podvesy, ako napríklad štátne opravárenské podniky, či už to boli výskumné podniky, zdravotnícke zariadenia, rôzne zotavovne alebo aj nemocnice, tak na to sa nesiahalo. No a my sme videli, že kapacitne je to predimenzované a už to nepotrebujeme. Tam sa nám podarilo veľa urobiť. Či už v prípade zlučovania vojenských podnikov, ktoré máme už iba tri, alebo niektorých spoločností, ktoré sme dali mimo rezortu obrany, napríklad nemocnicu v Košiciach.
V Bratislave sme zlúčili našu nemocnicu a nemocnicou ministerstva vnútra. Urobili sme veľa racionalizačných opatrení. Aj niektoré ďalšie podniky chceme postupne zefektívniť. Tento rok možno tie čísla ešte nebudú dobré, ale budúci rok by to malo byť už v pluse. Takže toto sme robili. A, samozrejme, zmeny sa dotkli aj štruktúry ozbrojených síl, ale aj samotného ministerstva obrany. Za necelý rok a pol nám odišlo z ministerstva a ozbrojených síl viac ako 2000 ľudí. Poškrtali sme niektoré tabuľky, zrušili sme niektoré veliteľstvá, ktoré si myslíme, že nepatria do týchto riadiacich a veliacich štruktúr. Pokračovanie nás čaká aj v budúcom roku. Pripravuje sa model 2020, ktorý by mal zadefinovať, ako budú OS aj rezort MO vyzerať v budúcnosti.
-Štát v roku 2010 plánuje vynaložiť na rezort obrany 822,944 milióna eur (24,792 miliardy Sk), čo predstavuje medziročný pokles o viac ako 20 percent. Dá sa vôbec s takouto sumou pracovať na už spomínaných ambíciách, s ktorými ste nastupovali v januári 2008 do funkcie?-
Treťou prioritou je modernizácia. My vlastne aj v spomínanom modeli 2020 musíme urobiť takú štruktúru, aby sme pomer finančných prostriedkov, ktorý dostaneme, zachovali tak, že 80 percent pôjde na prevádzku a 20 percent na investície a modernizáciu. Tento pomer by sme chceli zachovať, a tak aj nastavíme tie rôzne štruktúry. Na hlavné projekty nemáme teraz finančné prostriedky. Nemáme peniaze na taktické dopravné lietadlá, aj keď sú vlastne vysúťažené, ani na väčšie projekty, akými sú komplexná logistika či mobilný komunikačný systém MOKYS. Chýbajú finančné prostriedky na komplexnú logistiku alebo kolesovo obrnené transportéry. Toto sú vlastne hlavné projekty, ktoré by sme chceli v budúcnosti riešiť. Finančné prostriedky na ne sa ale budú musieť nájsť niekde inde. V rozpočte, aký máme, sa to nedá nájsť. To sú veľké finančné objemy, stovky miliónov korún, miliardy, na ktoré bude musieť nájsť vláda niekde finančné prostriedky.
-Má nedostatok financií dopad aj na výstroj a výzbroj našich vojakov v zahraničí?-
Čo sa týka počtu vojakov, každá krajina má záväzok mať v misiách alebo v bojových skupinách desať percent z takzvaných udržateľných síl. My to percento máme teraz okolo 9,6. S týmto teda problém nemáme. Problém máme s nasaditeľnými silami, ktoré by mali predstavovať 50 percent našich vojakov. Čo sa týka počtu vojakov v misii, máme tam 620 vojakov plus dvoch v pozorovateľských misiách. V budúcnosti by to malo byť asi 750 vojakov aj s tými, ktorí sú v polročných bojových skupinách. Čo sa týka finančného vyjadrenia, bol by som rád, keby do budúcnosti išlo spomínaných 80 percent na prevádzku, ale zo zvyšných 20 percent by išlo napríklad desať percent na misie. To by bolo zaujímavé. Napríklad u Poliakov predstavujú výdaje na misie desať percent z celého rozpočtu. Podobne sú na tom aj iné krajiny. A napokon vždy je lepšie bojovať vonku ako doma. A keď je naša armáda použiteľná v zahraničí, tak je použiteľná aj doma na Slovensku. To je filozofia, ktorej sa držíme.
-Keďže Slovensko je členský štát NATO, na rezort obrany by sme mali vyčleniť minimálne dve percentá HDP. V roku 2009 si však váš rezort bude musieť vystačiť iba s 1,22 percenta HDP. Dokáže napriek tomu SR plnohodnotne plniť svoje záväzky voči NATO?-
Sme si vedomí, že tento záväzok neplníme. Ono to bol ani nie záväzok, ale skôr vyjadrenie, že každý člen Aliancie by mal dávať spomínané percento HDP na obranu. Nie sme jediná krajina, ktorá to neplní. Sú krajiny, ktoré majú to percento ešte horšie ako SR. Práve preto sme hľadali finančné zdroje niekde vo vnútri. Chceli sme ich použiť na modernizačné projekty, ale prišla, žiaľ, prišla kríza. Napriek tomu si myslím, že sme dôveryhodným partnerom. V prvom rade sa Aliancia pozerá na to, ako si plníme medzinárodné záväzky, ako napríklad v misii ISAF v Afganistane, v misii KFOR v Kosove, kde sme naozaj dobrí. A plníme si aj ďalšie ciele, ktoré máme Alianciou zadefinované.
-Prezident SR Ivan Gašparovič vás na nedávnom stretnutí upozornil, že šetrenie v rezorte nesmie ovplyvniť záväzky. Vy ste mu prisľúbili, že záväzky pokles peňazí neovplyvní, rovnako zostanú zachované aj platy zamestnancov. Je to vôbec vzhľadom na návrh rozpočtu realizovateľné?-
Možno niektoré z cieľov, ktoré sú zadefinované ešte z minulosti, z čias bývalej vlády, tam dochádza k určitému preplánovaniu a aj k časovým posunom. Ja som ale povedal, že medzinárodné záväzky si chceme plniť. V prvom rade sú to misie a udržanie status quo. Ale aj Afganistan, ktorý budeme budúci rok posilňovať. Finančné zdroje ešte musím dohodnúť s ministerstvom financií, pretože my to sami nevyfinancujeme. Čo sa týka platov, budúci rok chceme mať stabilizačný. Dôjde len k niektorým malým reorganizačným zmenám, ktoré sa budú týkať ľudí tu na ministerstve alebo aj v OS SR. Skôr to chceme budúci rok zastabilizovať a pripraviť sa na zmenu v rámci modelu 2020. Budúci rok bude na to, aby sme to pripravili do definitívnej podoby. Do funkčnosti by mal prísť pravdepodobne od 1. januára 2013. Zmeny sa budú týkať ministerskej časti, ale aj OS a Generálneho štábu (GŠ). U OS pôjde najmä o nevyužiteľné jednotky a zmeníme úplne filozofiu velenia a riadenia OS. V civilnej časti to budú podvesy, ich zmena, čiže zníženie a redukcia a tiež zefektívňovanie štruktúr v rámci rezortu tu, na ministerskej časti. Nechcem teraz hovoriť, o koľko civilných osôb pôjde. Štruktúra sa ale úplne zmení a zjednoduší. Prepúšťať by sa v budúcom roku nemalo, možno iba na pár výnimiek.
-MO SR pozastavilo predaj Hurbanových kasární v centre Bratislavy? Sťahovanie z ich priestorov sa začalo ale realizovať v marci tohto roku. Ako budú teraz využité?-
Postup je taký a nejde len o Hurbanky, ale aj o iné väčšie objekty, ktoré máme. Najskôr chceme dokončiť kompletne model 2020 a zadefinovať nové štruktúry. Ako a kde budú útvary rozmiestnené, to všetko potom spravíme. Takže až potom sa definitívne vykoná dislokačný prieskum a povie sa, toto si nechávame, toto dávame preč. Teraz neprichádza do úvahy riešiť tieto veci iným spôsobom.
-Armáda pozastavila regrutáciu. Neutrpí tým kvalita OS SR, keďže do rezortu nebudú prichádzať noví mladí ľudia? Kedy by sa mal regrut obnoviť?-
Záujem je naozaj veľký zo strany mladých ľudí. Keď chodievame po školách a stretávame sa s ľuďmi na rôznych besedách, tak záujem o vstup do OS je veľký. Len naozaj ono (prijímať nových ľudí - pozn. TASR) to teraz nemá ani zmysel, keď meníme štruktúry v rámci rezortu. Keď sa bude prijímať, doplníme iba tie funkcie, ktoré nám vypadnú a ktoré sú pre nás dôležité. Tento rok sa iba cielene naregrutovalo asi 70 vojakov. Doplnili sme iba funkcie, ktoré nám vypadli a boli pre nás dôležité. Odišlo ale viac vojakov, ako sa prijalo.
-V budúcom roku by sa mali vymeniť v armáde vozidlá UAZ 695 za Nissany...-
V Duklianskych kasárňach ich už máme 86. Podarilo sa ich vysúťažiť v dobrých cenách. Celkovo ich zakúpime 300. Po 20 rokoch je konečne čas UAZy vymeniť. Boli drahé na prevádzku aj na opravy. Radšej sa doplatilo a kúpili sa nové automobily, u ktorých bude prevádzka oveľa lacnejšia a efektívnejšia. Vojaci si konečne oddýchnu a budú vidieť, že sa pre nich niečo robí.
-Parlament nedávno schválil novelu zákona o Ozbrojených silách SR aj novelu zákona o obrane. Mohli by ste uviesť pozitíva, ktoré majú do rezortu priniesť?-
Zákon o ozbrojených silách upravoval pôsobenie v rámci NATINADS, čiže ochrany vzdušného priestoru, kde sa bližšie zadefinovalo, kto je narušiteľ. Mimo iného sa tam rozšíril tiež okruh osôb, ktoré môžu v tejto súvislosti rozhodovať, a to o ministra spravodlivosti.
Zákon o obrane sa týkal napríklad regrutácie. Regrutačné strediská prejdú od 1. januára pod územné vojenské správy, lebo tie majú mobilizáciu a tieto veci na starosti. V čase mieru len evidujú. A zasa regrutačné strediská regrutujú v čase mieru. My sme to chceli spojiť tak, aby to bolo pod jedným vedením, od toho si sľubujeme, aby regrutácia fungovala lepšie. A ďalšia vec tam bola vyvlastňovanie aj v čase mieru pre účely obrany a bezpečnosti krajiny. Ide iba o tie pozemky, ktoré nie sú doteraz vysporiadané a o žiadne nové. Kebyže chceme robiť nové stavby, tak tam sa vyvlastňovanie neuplatňuje. Týka sa len starých vecí, napríklad pozemkov pod budovami MO, ktoré sú vlastníctvom štátu a niektoré sú nevysporiadané a sú vo vyvlastňovacom konaní. Je to obmedzené iba na určité časové obdobie.
Mali sme ešte tretí zákon, a to o štátnej službe profesionálnych vojakov. Tam sme trošku sprísnili štátnu službu. Sú tam rôzne veci, ktoré keď vojak poruší, tak je automaticky prepustený z armády. Je tam veľa podrobností, ktoré sme riešili.
-Ako ste spokojní s priebehom neformálneho stretnutia ministrov obrán členských krajín NATO, ktoré sa historicky prvýkrát konalo v Bratislave?-
Chodím na podobné ministeriály, na formálne aj neformálne rokovania do rôznych krajín, kde sa konajú, a môžem povedať, že nemáme sa za čo hanbiť. Naozaj to bolo na vysokej úrovni a potvrdzujú to aj moji partneri. Listy, ktoré som dostal bezprostredne po skončení toho ministeriálu, svedčia o tom, že to bolo naozaj na vysokej úrovni spoločenskej i kultúrnej. Reprezentovali sme Slovensko ako krajinu a na druhej strane aj keď to bol neformálny míting, tak sme aj prijali štyri dokumenty. A nebýva zvykom, že na týchto neformálnych stretnutiach sa prijímajú určité záväzné dokumenty. Treba tiež pripomenúť, že to bol prvý ministeriál, neformálne stretnutie, ktoré bolo pod vedením nového generálneho tajomníka Andersa Fogh Rasmussena a bolo to práve na Slovensku.
-Po neformálnom stretnutí ministrov obrán ste informovali, že Slovensko chce zmeniť svoj mandát v Afganistane a tiež chce navýšiť počet našich vojakov v tejto krajine. Môžete povedať, o aký počet vojakov pôjde, kde by mali pôsobiť a kedy by sa to malo reálne udiať?
My to teraz špecifikujeme. Mandát chceme zmeniť dvomi krokmi. Teraz by išla len doplnená strážna jednotka. Tak by sme boli vedúcou krajinou v oblasti strážnych jednotiek v Kandaháre. No a my teraz všetko pripravujeme pre novú vládu, aby mohla mandát predložiť po voľbách a aby v druhom polroku budúceho roka sa mohli zrušiť národné obmedzenia, čo je dôležité. Plus budú tam vyslané jednotky na ochranu našej multiženijnej jednotky, pretože tá už nebude len na základni, ale bude vychádzať aj von. Ďalej by sme tam chceli poslať špecialistov na EOD. No, a samozrejme, nikto tam nechce byť večne. Chceme odovzdať Afganistan afganským národným bezpečnostným zložkám, čiže vyšleme aj vojenských policajtov, ktorí budú školiť afganskú národnú armádu. Chceli by sme tiež posilniť veliteľstvo a dva výcvikové tímy. Mandát sa bude schvaľovať na dvakrát, postupnosť nebude taká, že vyšleme všetkých naraz. Spolu by sme mali mať v Afganistane do 400 vojakov.
-Aké sú vízie účasti našich vojakov na misii KFOR v Kosove?-
My sme do misie KFOR išli spoločne s ostatnými partnermi a spoločne chceme ísť aj von. Nakoľko politici a Severoatlantická rada rozhodla, že sa prejde na odstrašujúcu prítomnosť. Je presne napísaný plán, harmonogram. Čiže, od 1. januára bude prebiehať prvá fáza, kde sa zníži počet z 15.000 na 10.000 vojakov. V druhej fáze sa už nepočíta s naším veliteľstvom, ktoré tam máme. Takže, v rámci nej by mali odísť aj naše jednotky. Chceme tam ale zachovať našu prítomnosť cez vojenské spravodajstvo. Do konca roka 2010 by sme mali mať v Kosove asi do 20 vojakov, možno menej. Ak to, samozrejme, niektorí politici v zahraničí nezmenia. Ale skôr by mal ísť KFOR preč a mali by to prebrať misie Julex a kosovské bezpečnostné sily.
-Váš predchodca František Kašický je v súčasnosti veľvyslancom SR pri NATO. Keďže predtým bol ministrom obrany a teda rezort veľmi dobre poznal, pomáha svojou terajšou prácou nejakým spôsobom rezortu obrany?-
Výhody - nevýhody. Tá výhoda je skôr v internej komunikácii, ktorá tu je. Ministerstvo a náš stály predstaviteľ, čiže pozná tento rezort. V Bruseli je ale jeden z 28. Vzájomná komunikácia je, samozrejme, plusová, pretože je to človek, ktorý pôsobil alebo vyšiel z radov rezortu obrany.
-Aké sú vízie MO SR do ďalšieho roku, čo pokladáte za priority?-
Máme tri priority. Je to zastabilizovanie rezortu aj ľudí. Budú len minimálne zmeny, pretože po veľkých, ktoré sme robili teraz za posledné dva roky, treba ľudí aj tie štruktúry zastabilizovať. Priority sú udržať status quo misií, počty, ktoré máme. Ďalej je to ochrana vzdušného priestoru Slovenska. Potom je to ešte letecká záchranná pátracia služba. To sú také tri priority. Tie ostatné, modernizačné projekty, na tie môžeme zabudnúť. Aj výcvik nenasaditeľných jednotiek bude len minimálny.
