BRATISLAVA. Slováci sú do istej miery hrdí na to, že sú samostatnou krajinou, hoci stále ešte badať istú nedôveru vo vlastné sily a schopnosti. Pre TASR to v súvislosti s dnešným 17. výročím vzniku Slovenskej republiky konštatoval sociológ Pavel Haulík.
Hrdosť sa ukáže vtedy, keď sa objavia nejaké úspechy, či už ekonomické alebo športové a podobne, ale stále je veľmi krehká," dodal. Slováci sa podľa neho síce zžili so svojím štátom a väčšina ho berie ako samozrejmosť, ale ich postoje sú veľmi krehké. "Akýkoľvek drobný neúspech ľudia vnímajú ako prejav neschopnosti zvládať situáciu. Z tohto pohľadu sú Slováci oveľa labilnejší ako okolité krajiny, ktoré majú svoj štát už dlho," zhodnotil.
Politológ Rastislav Tóth si myslí, že hrdosť Slovákov je slabá. "Ničím nie je podporovaná. Navyše, vstupom do Európskej únie (EÚ) sa aj hlavná štátnosť rozplýva, takže Slováci sa čiastočne cítia občanmi Slovenskej republiky, čiastočne EÚ a štátna nezakorenenosť je viditeľná," vysvetlil.
Prejavuje sa to podľa neho aj v neúčasti pri volebných procesoch na všetkých úrovniach. "Pokiaľ ide o roky štátnosti, štát nedostatočne vstúpil do povedomia. To je chyba štátu, to nie je chyba občanov, že na centrálnej úrovni prebiehajú neustále hádky. A to sa potom prejavuje v pochybnosti u občanov, či je štát dobrý, alebo nie je dobrý," zhodnotil.
Hrdosť Slovákov na samostatný štát nie je primeraná ani podľa politológa Miroslava Kusého. "Jednak sme sa stali samostatným štátom, ale zároveň sme sa stali súčasťou Európy, čiže značnú časť našej suverenity sme odovzdali do EÚ," zamyslel sa a dodal, že hrdosť musí mať historické korene. "Pre nás je to príliš krátke obdobie, aby sa to začalo vyvíjať. Možno, že mladá generácia si ten pocit vybuduje, ale to potrebuje čas," dodal.
Za pozitívum považuje Kusý hlavne vstup Slovenska do EÚ, do NATO, zavedenie eura. "Stali sme sa súčasťou Európy, a nie len formálne. To znamená, že Európa nás začala vnímať ako politický subjekt, s ktorým treba počítať. To je ohromná vec. Dovtedy si nás plietli so Slovinskom a podobne, naraz sme sa stali plnohodnotným politickým subjektom," uviedol.
Podľa Haulíka Slováci dnes berú svoju samostatnosť už ako samozrejmosť. "Krajina je podobná, nemá ani viac ani menej problémov, ako majú okolité krajiny, takže, ako keby sa Slováci zžili so štátom," zamyslel sa.
Zároveň pripomenul, že zo začiatku mali ľudia rôzne postoje, spájali sa s veľkými obavami, že nová krajina nebude schopná samostatnej existencie, no boli aj postoje, ktoré čakali priam zázračný vzostup po osamostatnení.
