BRATISLAVA.
Ako pre TASR vysvetlil zdroj z Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS), Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa slávi v cirkvi od roku 1969. Katolícki veriaci si 1. januára touto slávnosťou pripomínajú dôležitú úlohu Panny Márie v diele spásy ako Matky Božieho Syna a jej vyhlásenie za Bohorodičku na Treťom ekumenickom koncile v Efeze v roku 431.
Slávnosť je oslavou materstva Panny Márie a bohoslužbu dňa vyjadrujú slová svätého Pavla: "Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy ..." (Gal 4,4). Bohorodička (grécky: Theotókos, latinsky: Deipara) je titul, ktorým prvotná cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Aj keď sa v 5. storočí vyskytli v cirkvi pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu, už na Koncile v Efeze v roku 431 jeho účastníci odsúdili pochybenia. Koncil vtedy vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista pomenovanie Bohorodička právom patrí.
Cirkev od šiesteho storočia tradične slávila 1. januára sviatok Obrezania Pána a sviatok mena Ježiš. Jeho oslavy pripadali na nedeľu medzi prvým a šiestym januárom, prípadne, ak sa v tom rozmedzí nedeľa nevyskytla, potom 2. januára.
Podľa záznamu v Evanjeliu svätého Lukáša osem dní po narodení "obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš" (Lk 2, 21). Sviatok Obrezania Pána bol pôvodne mariánsky, ako o tom svedčili vlastné modlitby pri svätej omši a pri liturgii hodín, v ktorých cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia, hlavné bohoslužby sa konávali v Chráme Santa Maria Antica. Dal ho postaviť pápež Ján VII. (701-707), pôvodom Grék a vyznaním "služobník Panny Márie".
Sviatok mena Ježiš sa tešil veľkej popularite vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia. Horlivým šíriteľom sviatku sa stal svätý Bernardín Siensky (1380-1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v roku 1721, vysvetlil pre TASR zdroj TK KBS.
Svetový deň pokoja vyhlásil 8. decembra 1967 pápež Pavol VI., ktorý sa počas svojho pontifikátu zasadzoval za svetový mier a pokoj. V katolíckej cirkvi sa slávi 1. januára na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky, prvýkrát v roku 1968.
Veriaci katolíci sa dnes v prvých hodinách nového roka stretávajú v chrámoch na bohoslužbách, uctievajú si Ježišovu Matku, zároveň prosia Boha o pokoj na celom svete a o požehnanie pre svoje rodiny a práce pre nasledujúce obdobie.
Sviatok Bohorodičky Márie je posledným dňom vianočnej oktávy.
V dnešný Svetový deň pokoja sa pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve obracia na všetkých ľudí dobrej vôle. Venuje sa v ňom ekologickým témam a pripomína, že ak chcú ľudia na zemi napomáhať pokoju, majú ochraňovať stvorenstvo.
Vianočné obdobie pre katolíkov vyvrcholí sviatkami Troch kráľov (6.1.) a Krstu Krista Pána (10.1.).
