Agentúrny text sme o 19:24 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. „To, čo nás nahnalo do zlých osídiel, sú peniaze. Peniaze povýšené na najvyššiu hodnotu doby, na pána všetkého a všetkých. V súčasnosti nás peniaze najmä ponižujú. Robia z nás sluhov cudzích záujmov.“ To sú slová z novoročného prejavu prezidenta Ivana Gašparoviča.
Prejav, ktorý vysielali STV, TA3 aj Slovenský rozhlas, bol všeobecný. Hovoril v ňom často o rodine či solidarite. V jedenásťminútovom prejave, ktorý nahral ešte pred Vianocami a púšťali ho zo záznamu, sa politike venoval len všeobecne a opatrne. Témy parlamentných volieb, ktoré krajinu čakajú tento rok, sa dotkol len okrajovo.
Poznamenal, že máme „odvážnu sociálnu politiku“ a že na školstvo a zdravotníctvo vynakladáme „veľa peňazí“. Napriek tomu existujú bezdomovci a nie je spokojný ani so vzdelanosťou a zdravím ľudí.
Mohol by ovplyvniť viac
„Kĺzal po povrchu, nevystúpil so žiadnou konkrétnou a vlastnou ideou alebo iniciatívou. Celkovo teda prejav vyznieva všeobecne, frázovito. Prezident nevyužíva teda ani tie možnosti ovplyvňovať verejný život, ktoré má v rámci ústavy,“ povedal o prejave politológ z SAV Juraj Marušiak.
Nepáčil sa vám Gašparovičov príhovor? Skúste paródiu s Hudákom.
Národ po opici nie je pripravený na veľké myšlienky, komentuje Marián Leško.
„Je to veľmi všeobecný prejav, v ktorom sa nedotýkal väčšiny horúcich politických tém,“ myslí si politológ z IVO Grigorij Mesežnikov. To, ako prezident hovoril o peniazoch, bolo podľa neho zbytočným moralizovaním. Gašparovič podľa analytika neponúkol žiadnu víziu.
STV Gašparoviča oslávila
Čo v prejave povedal
O politike: „Máme aj politický systém, ktorý však zatiaľ vyhovuje viac politickým stranám ako občanom. Máme trhové hospodárstvo, ale aj značný počet nezamestnaných.“
O sedliackom rozume: „Na Slovensku sa ľudia v zložitých situáciách dovolávali zdravého sedliackeho rozumu. Pri našich stretnutiach sa ho dovolávate aj vy, drahí spoluobčania. A dovolávate sa ho právom.“
O čase: „Až príliš sa naháňame za hmotnými statkami, beháme z obchodu do obchodu, lebo nám ešte chýba to, ešte nemáme tamto, a potom si unavení sadáme na stoličku, klesáme do kresla a možno sledujeme televíziu.“
Po prejave Slovenská televízia odvysielala dokument Inaugurácia prezidenta SR, o júnovom opätovnom nástupe Gašparoviča do úradu.
Jeho minulosti sa autori dotkli len veľmi stručne, ani nenaznačili negatívne udalosti z Mečiarovej éry 90. rokov, ktorej bol vtedajší predseda parlamentu súčasťou. Ani v iných častiach dokumentu sa nehovorilo o chybách či prešľapoch v jeho politickej kariére.
Hoci STV do krátkeho filmu zahrnula aj Gašparovičov príhovor na balkóne prezidentského paláca, nespomenula, že medzi ľuďmi pod balkónom protestovali aktivisti proti jeho postoju k ľudským právam v Číne.
S prejavmi na Nový rok začal už Masaryk
Zaujímavé prejavy prezidentov boli skôr výnimkou než pravidlom. Hlavne za komunizmu boli „na jedno kopyto“.
BRATISLAVA. Novoročné prejavy prezidentov nie sú v Európe rozšíreným zvykom. U nás pretrvávajú vďaka tradícii, ktorú zaviedol prvý československý prezident T. G. Masaryk na Nový rok 1919. Z pôvodne rozhlasových prejavov, v ktorých pokračovali aj Edvard Beneš, Jozef Tiso, Klement Gottwald a Antonín Zápotocký, sa neskôr stali televízne.
„Ježíšek vyrostl, zestárl, narostly mu vousy a stává se z něho děda Mráz. Nechodí nahý a otrhaný, ale pěkně oblečený v beranici a kožichu. Nazí a otrhaní nechodí již dnes také naši pracující a jejich děti,“ vravel na začiatku roku 1952 Zápotocký.
Komunistickí prezidenti zaviedli najmä dobový ničnehovoriaci politický jazyk plný fráz, ktoré sa s malými odlišnosťami opakovali až do posledného prejavu Gustáva Husáka 1. januára 1988. Priznávali síce celé desaťročia isté „rezervy“, ale ubezpečovali, že krajina prekvitá. Až 1. januára 1990 mohol Václav Havel povedať, že to nie je pravda.
Zo slovenských prezidentov Michal Kováč kritizoval pomery v časoch Mečiarových vlád, jeho nástupca Rudolf Schuster sa ku koncu Dzurindovej éry sťažoval občanom na politiku vlády.
Odmietol tiež zažitý spôsob prejavu z prezidentskej kancelárie a nechal sa pri čítaní postojačky zobraziť v dvojexpozícii, keď sa za ním ukazovali filmové zábery Slovenska. Aj pre nie príliš zdatné technické spracovanie to vyzeralo, akoby sa vznášal nad Tatrami či Oravským hradom.
Ivan Gašparovič sa síce drží osvedčených prejavov spoza písacieho stola, analytici im však už od roku 2005 vyčítali, že sú príliš všeobecné a neobsahujú žiadne vízie, ktoré by ľudí motivovali.
knm
Prejav prezidenta vyvolal protichodné názory
Slovenskí politici sa rozchádzajú v názore na tohtoročný novoročný prejav prezidenta Ivana Gašparoviča. Kým jednému sa pozdáva jeho "ľudskosť", inému chýbajú zásadné myšlienky a vízie hlavy štátu do nového roka. Ďalší by zas privítal väčší dôraz na význam dnešného dňa v súvislosti so vznikom samostatnej SR.
"Tohoročný prejav pána prezidenta bol zameraný predovšetkým na hodnotový rebríček a morálku súčasnej civilizácie. Toto zameranie vysoko hodnotím, aj keď mi chýbalo väčšie zdôraznenie, že 1. január je nielen oslavou príchodu nového roku a medziľudských vzťahov, ale je a musí byť oslavou vzniku samostatnej SR. A teda pozornosť v novoročnom prejave má byť väčšia, pretože aj tento prejav má byť významným prostriedkom výchovy k vlastenectvu," zhodnotila pre TASR Katarína Tóthová, poslankyňa Národnej rady SR za ĽS-HZDS.
SmerSD víta to, že prezident vo svojom príhovore ocenil zavedenie eura, prijatie Lisabonskej zmluvy, výstavbu ciest, ale aj snahu vlády dosiahnuť energetickú sebestačnosť krajiny. "A to všetko v časoch nekompromisnej hospodárskej krízy, zúriacej na celom svete. Rovnako sme ako pán prezident znepokojení vytrácaním sa toho duchovného a ľudského z nášho každodenného života," uviedla hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová. Ako ďalej uviedla, strana SmerSD je presvedčená, že Slováci za posledné roky dokázali veľa a majú byť právom na čo hrdí.
Belousovová: Prezident bol ľudský
Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová oceňuje najmä to, že prezidentov prejav "nebol iba prejav hlavy štátu, ale zároveň to bol prejav veľmi citlivo ľudský". Je presvedčená, že "tými úprimnými slovami oslovil veľkú časť Slovákov, ktorým bol tento prejav určený. Ako pre TASR Belousovová ďalej uviedla, jej osobne sa veľmi páčilo, že hlava štátu nezabudla ani na duchovné hodnoty a ich zdôraznenie v súčasnom prematerializovanom svete.
"A súčasne súhlasím s tým, že ekonomická kríza, ktorú prežívame, je len výsledkom krízy hodnôt, do ktorej sa dostal celý svet," doplnila. Belousovová si zároveň myslí, že ľudí určite osloví aj výzva na solidaritu. "Slovensko z uplynulého roku, ktorý bol zlý pre celý svet, vyšlo relatívne dobre, práve preto, že táto vláda kládla veľký dôraz na solidaritu a pomoc pre tých najslabších," konštatovala Belousovová.
Nudná rutina
"Hodnotím jeho novoročný prejav ako jednostranne zameraný len na pomenovanie určitých hodnôt, ale nepomenoval východiská, ako treba naštartovať Slovensko, aby sme o týchto hodnotách nielen hovorili, ale aby sme ich aj žili," povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš. Podľa neho sa prezident Gašparovič v príhovore zároveň veľmi diplomaticky vyhol stati určitého politického hodnotenia a určitej politickej vízie na rok 2010.
"Vôbec sa nedotkol politickej garnitúry, ktorá určitý smer Slovensku dáva. Ak je v spoločnosti nepokoj, on z niečoho pramení. A tejto oblasti, pomenovaniu dôvodov, prečo je to tak, ako to nemá byť, tejto časti sa prezident republiky vyhol. Čo nepovažujem za vhodné a dobré, pretože prezident by mal udať tón," zdôraznil Janiš.
Predseda poslaneckého klubu SMK Guyla Bárdos označil novoročný príhovor Ivana Gašparoviča za rutinný, pričom občania sa tak ako v minulých rokoch nedočkali štátnického prejavu hlavy štátu so zásadnými myšlienkami, predstavami a ideami. "Bola to reč starého prezidenta bez nových myšlienok," zhodnotil.
Predseda KDH Ján Figeľ ocenil výzvu prezidenta na solidaritu. "Som presvedčený, že práve solidarita a spravodlivosť dnes najviac chýbajú na Slovensku. KDH sa snaží vrátiť tieto dva dôležité javy naspäť do spoločnosti," zdôraznil s tým, že hlava štátu zhodnotila fakty, ako je vysoká nezamestnanosť, kríza rodiny a slabé školstvo, ako aj to, že peniaze odsunuli medziľudské vzťahy na druhú koľaj. "Mrzí ma, že prezident v prejave obišiel rozsiahlu korupciu, klientelizmus a škandály súčasnej vlády. Poškodzujú morálny vývoj spoločnosti a v čase krízy ešte viac ochudobňujú krajinu," poznamenal Figeľ.
Plné znenie novoročného príhovoru Ivana Gašparoviča
Vážení a milí spoluobčania!
Je tu nový rok a s ním sa vždy spájajú vinše, priania a nové predsavzatia. Iste očakávate, že aspoň niekoľkými vetami zhodnotím ten minulý a upozorním spoločnosť aj na to, čo dôležité nás čaká v roku 2010. Uplynulý rok nebol jednoduchý a nebol len krízový. Priniesol nám aj dobré správy. S úspechom sme zvládli výmenu slovenskej koruny za spoločnú európsku menu. Podarilo sa nám prijať Lisabonskú zmluvu. Aj pohnúť s výstavbou cestných komunikácií, energetickou sebestačnosťou a priblížiť samosprávu k občanovi. Nepodarilo sa nám však rozhýbať, dať správny ráz a tempo celoživotnému vzdelávaniu, rozvoju vedy a kultúry - teda duchovnému svetu našej spoločnosti.
Pripomenuli sme si aj 20. výročie Nežnej revolúcie. Ale aj ideály, s ktorými ľudia prichádzali na námestia našich miest. Aj preto sme dnes slobodnejší. Preto dnes môžeme rozhodovať, komu dať svoj mandát, aby nás zastupoval i reprezentoval vo veciach verejných. Voľby sú príležitosťou vyjadriť slobodne svoj názor na spoločnosť, jej politiku, na potreby ľudí. Nemali by sme ich podceňovať.
Áno, máme aj politický systém, ktorý však zatiaľ vyhovuje viac politickým stranám ako občanom. Máme trhové hospodárstvo, ale aj značný počet nezamestnaných. Máme odvážnu sociálnu politiku, ale aj nemalý počet bezdomovcov. Veľa peňazí vynakladáme na školstvo a zdravotníctvo, ale so vzdelanosťou a zdravotným stavom obyvateľstva spokojní veru nie sme.
Už aj z toho, čo som povedal, vyplýva, že nás tento rok čaká dosť práce a povinností. Aj preto si vážim iniciatívu biskupov, ktorí vyzývajú vo svojom liste k solidarite, zvlášť v týchto sviatočných dňoch. Musíme si navzájom pomáhať. Štát občanom i občania štátu. Solidaritou získavajú všetci. Tí, čo pomoc dostávajú, aj tí, čo ju poskytujú.
Jej dosah je obzvlášť významný najmä teraz, v čase svetovej hospodárskej krízy. Veď nás zasiahla neľútostne, najmä tých slabších a najslabších. No poddať sa jej, vzdať svoj zápas o dôstojné miesto pod slnkom, o tom by sme nemali uvažovať ani v tej najhoršej situácii. A tá tu, chvála Bohu, zatiaľ nie je.
Nedávno som si prečítal zaujímavú úvahu o tom, že žijeme novú a čudnú dobu. Žiaľ, dobu osamelých ľudí. Lebo to, čo sa najviac narušilo za posledné desaťročia, sú medziľudské vzťahy. Nečudujem sa, veď to, čo nás nahnalo do zlých osídiel, sú peniaze. Peniaze povýšené na najvyššiu hodnotu doby, na pána všetkého a všetkých.
V súčasnosti nás peniaze najmä ponižujú. Robia z nás sluhov cudzích záujmov. Niet lepšieho dôkazu ako je súčasná svetová kríza. Honba za ziskami, blahobytom jedných na úkor všetkých ostatných, to nie je dobré. Morálne to nie je ani z hľadiska všeľudských hodnôt, lebo aj na ich vrchole stojí dôstojnosť človeka. Všetci chápeme, že peniaze sú aj hodnotou úspechu. Ale dokážeme správne a zodpovedne oceniť mieru prospešnosti a potrieb?! Ak chce súčasný svet riešiť stav, do ktorého sme sa dostali pre financie, budeme musieť riešiť najmä zlyhávanie morálky súčasnej civilizácie.
Áno, budeme si musieť od neduhov odpomôcť. Všetci predsa vieme, čo je dobré a čo je zlé. Musíme sa vrátiť k základným všeľudským mravným hodnotám, ktoré sú pre nás, ľudí, typické a záväzné aj cez hĺbku dejín. Potom určite nebudeme konať ani na úkor zdravia, prírody, sociálnych istôt, vzdelanosti a kultúrnosti.
Na Slovensku sa ľudia v zložitých situáciách dovolávali zdravého sedliackeho rozumu. Pri našich stretnutiach sa ho dovolávate aj vy, drahí spoluobčania. A dovolávate sa ho právom. Odmietate politické šarvátky, nespravodlivosť, lož, ohováranie, podvody, ubližovanie nevinným. Chcem vás všetkých uistiť, že ich odmietame spoločne. Drahí spoluobčania,
počas vianočných sviatkov som si opätovne uvedomil, že tie najkrajšie chvíle sú a navždy zostanú spojené s pokojom a radosťou v rodinách. Že to najvzácnejšie, čo nám život dáva, je samotný život. Áno, naše deti, vnúčatá, pravnúčatá. Rodina, priatelia a všetci naši najbližší. A že najvzácnejším darčekom pod stromčekom je spoločne prežitý čas s nimi.
Len sa ohliadnite okolo seba a spýtajte sa, kto všetko nám už chýba. Kto každý nás už navždy opustil, kde zostalo prázdne miesto, na ktorom by sme tak radi videli niekoho z blízkych. Aj počúvali to, čo nám ešte chcel povedať a nestihol. Preto sa oprávnene pýtam aj sám seba, koľko času venujeme najbližším?
Až príliš sa naháňame za hmotnými statkami, beháme z obchodu do obchodu, lebo nám ešte chýba to, ešte nemáme tamto, a potom si unavení sadáme na stoličku, klesáme do kresla a možno sledujeme televíziu. A kde je čas na spoločný rozhovor? Koľko z nášho voľného času venujeme najmä deťom, teda budúcnosti? V reálnom čase iba niekoľko minút. Čudujete sa? Aj ja sa čudujem. No musím úprimne priznať, že pri hlbšom zamyslení sme síce v ich spoločnosti, no zvyčajne duchom niekde inde. Už nás na to začínajú upozorňovať aj ľudia, ktorí sa venujú otázkam vzťahov v rodine, využívaniu voľného času.
Viem, že ho nemáme nadbytok, že nám akosi v posledných rokoch chýba. Že nám chýba čas aj na prečítanie dobrej knižky, na porozprávanie rozprávky našim ratolestiam. Že sa nevieme sústrediť na vyrozprávanie spomienok na naše detstvo, mladosť i starosti dospievania. Že nám nevychádza čas na spomienky, aby sme vlastným potomkom priblížili minulosť, vzťahy v rodinách, vlastný život, jeho radosti i trápenia. Aby sme sa rozpomínali na zvyky a obyčaje, na tradície našej kultúry a umenia, aby sme ukázali ako sme žili, po čom sme túžili, v čom sme sa sklamali.
Veď nežijeme odtrhnutí od sveta. Európska kultúra, ktorá je našou kolískou, nás núti k zamysleniu, či ideme po správnych cestách, či robíme všetko pre to, aby sme sa v Európe nestratili. Myslím si, že sme nepoblúdili, že vieme, čo chceme. No nemali by sme zabúdať, ani podceňovať to najzákladnejšie kto sme.
Nemyslím si, že žijeme menejcennejší život než ostatní Európania. Nemali by sme sa však podceňovať, mali by sme byť sebavedomejší, odhodlanejší a cieľavedomejší. To by nám aj v tomto roku mohlo pomôcť vrátiť sa k nášmu duchovnému bohatstvu. I k sebe samým, ku všetkému pozitívnemu, čo sme na svojej doterajšej historickej ceste nadobudli.
Dovoľte, aby som aj pri tejto príležitosti zopakoval svoje krédo: Myslím národne, cítim sociálne". V súčasnosti si plnosť a šírku jeho dosahu uvedomujem stále viac a viac. Tým, že sa náš život čoraz naliehavejšie dožaduje pravdy, spravodlivosti, sociálnej a právnej istoty. Ten život, ktorý nemôže žiť bez vlastných koreňov, vlastnej identity, ničím nenahraditeľnej podstaty, ktorou sa od seba líšime ako ľudské bytosti, ale aj ako národy.
Aj preto si azda spoločne želáme: odložiť nežičlivosť a závisť, nachádzať pre seba navzájom aj slová uznania a povzbudenia. Tak ako ich nachádzam aj ja, v deň nového roka, ktorý je aj dňom vzniku Slovenskej republiky. Lebo si mnohí, ba takmer všetci zaslúžite aj slová uznania, úcty a poďakovania.
Vážení spoluobčania,
ďakujem vám za každý skutok ľudskosti, pomoci tým, ktorí sú na ňu odkázaní. Ďakujem vám za všetko, čo ste urobili pre ľudí a tým i pre našu domovinu Slovenskú republiku.
Úprimne vám želám rok hojnosti. I viery vo vlastné sily. Vinšujem vám zdravie, šťastie i Božie požehnanie. Vinšujem vám dobrých susedov, priateľov a najmä pokoj v rodinách. Nech je pre nás všetkých Nový rok 2010 lepší, dôstojnejší, istejší než rok starý. Vinšujem vám všetko najlepšie, drahí spoluobčania. To najlepšie v srdci i v skutkoch. Buďme ľuďmi dobrej vôle!
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
