BRATISLAVA. O míľnikoch politiky amerického prezidenta Baracka Obamu počas prvého roka v Bielom dome, slovensko-amerických vzťahoch, procese schvaľovania nového veľvyslanca USA i novoročných predsavzatiach hovoríme s Keithom Eddinsom, chargé d'affaires amerického veľvyslanectva v Bratislave.
-Rok sa stretol s rokom a americký prezident Barack Obama bude 20. januára bilancovať prvých náročných 12 mesiacov v úrade. Čo boli podľa vášho názoru míľniky v jeho zahraničnej i vnútornej politike?-
Myslím si, že najväčším míľnikom a úspechom Obamovej politiky v tomto roku bola podpora ekonomike. Kríza, ktorú zdedil pri svojom nástupe v januári 2009, bola obrovská a už len vyrovnať sa s rokom tak, ako sa podarilo to bolo najväčším úspechom. Domnievam sa, že vnútorná politika sa v hospodárskych otázkach prelína so zahraničnou. Globálna ekonomika je tak previazaná, že skutočne nemožno oddeliť jedno od druhého. A kríza očividne postihla všetkých - Európu, Slovensko, Áziu, Latinskú Ameriku, Spojené štáty. Musím povedať, že ešte stále treba veľa urobiť, pretrvávajú problémy nezamestnanosťou, obávame sa o ekonomický rast, ale je to na dobrej ceste. Čo sa týka ďalších otázok, úspechom sú tiež kroky vytýčené v procese ohľadom Iraku a Afganistanu. Ide o dve oblasti, kde Obama nezačal vojnu - zdedil ju. V Iraku sa situácia pomaly zlepšuje. V Afganistane je teraz stav porovnateľný s tým, aký bol skôr v Iraku, čo chce nasadenie, aby bol vývoj pozitívny.
-Americký prezident odsúva vojakov z Iraku, ale hlavným problémom zostáva práve Afganistan. Preto bola Nobelova cena pre Obamu veľkým prekvapením. Americký prezident žiada nových vojakov, rastú výdavky a povinnosti pre členov NATO. Slovensko, na rozdiel od niektorých krajín aliancie, prisľúbilo zvýšenie počtu vojakov. Verejnosť si však kladie otázku, za čo tam bojujú?-
Vo svojom decembrovom prejave na vojenskej akadémii West Point to Obama povedal veľmi jasne. Cieľom pôsobenia v Afganistane je priniesť do krajiny stabilitu, za to tam bojujeme. Aby vláda v Kábule mohla zlepšiť situáciu ľudí, mala šancu zastabilizovať sa a Afganci pocítili, že majú budúcnosť. Vojaci medzinárodných jednotiek chcú vytvoriť dostatočnú bezpečnosť pre civilov - diplomatov, humanitárnych pracovníkov, tímy pomáhajúce pri rekonštrukcii krajiny. A tiež pre to, čo je možno najdôležitejšie: aby si samotní Afganci dali šancu pohnúť sa vpred. Je jasné, že proces bude trvať niekoľko ďalších rokov. Zopakujem, videli sme to už v Iraku. Museli sme vytvoriť stabilné prostredie, aby vláda mohla pre ľudí niečo urobiť. A Nobelova cena? Áno, v Iraku sú stále americké jednotky, ale treba vidieť záväzok k odsunu, ktorý Obama ako prezident dal. Pokračuje znižovanie počtu amerických vojakov, vláda sa drží časového rozvrhu odsunu. Čo sa týka Afganistanu, samotný Obama povedal, že za mier niekedy treba bojovať. Prezident aktívne a cieľavedome postupuje v otázke zavretie väzenia na Guantáname, zakázal akékoľvek mučeniu podobné praktiky u väzňov. Uistil, že USA budú k otázke ľudských práv pristupovať komplexne, čo je úplne v zhode s cieľmi Nobelovho výboru.
-Obama prišiel ako symbol zmeny a nádeje pre mnoho ľudí na celom svete. Národy chceli vidieť najmä iný prístup USA v zahraničnej politike, aby sa viedol dialóg a o problémoch diskutovalo. Naozaj sa vytvoril priestor pre lepšie porozumenie medzi krajinami?-
Som toho názoru, že porozumenie vzrástlo. Obama smerom k zahraničiu, svetovým lídrom i verejnosti, jasne vyjadril snahu zaangažovať sa, podať ruku. Napríklad, čo sa týka Iránu. Je nepochybné, že Obama sa usiluje robiť kroky smerom k iránskemu ľudu, k iránskej vláde. Hovorí, že je ochotný o veciach diskutovať, či už ide o nukleárny program alebo americko-iránske vzťahy. Už roky nijaký americký prezident a politický líder nebol ochotný tak konať. Otázkou je, ako sa to prejavuje v Iráne, no myslím si, že zvyšku sveta - najmä Európe, ale aj Rusku a Číne - Obama dokázal, že sa venuje problémom iným spôsobom, cestou spolupráce. A Európania, ktorí sú našimi najbližšími spojencami, to rozpoznali. Nesnažím sa tvrdiť, že všetko bolo úspechom. Všimnite si, ako skončili klimatické rokovania v Kodani. Spojené štáty sa však chovajú spôsobom, ktorý potvrdzuje, že prezident si váži názory iných, ich konanie.
-Nová americká vláda prisľúbila aj zlepšenie vzťahov so Spojenými národmi, čo bola predošlou administratívou značne ignorovaná téma. Aké kroky sa smerom k OSN už urobili?-
Najprv si treba všimnúť vymenovanie Susan Riceovej za veľvyslankyňu USA pri OSN. Považuje za svoju povinnosť pristupovať k problémom, týkajúcim sa Spojených národov, z multilaterálneho hľadiska. Či už ide o bezpečnostné otázky, ekonomické, skrátka všetko, čo sa týka agendy OSN. Znovu sa vrátim ku klimatickým zmenám, o Kodani sa dá veľa hovoriť. Najdôležitejšie však je, že prezident Obama, veľvyslankyňa Riceová, ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová a ďalší predstavitelia americkej vlády boli ochotní zaangažovať sa, spolupracovať s EÚ a inými krajinami. Chcú, aby OSN i ďalšie organizácie boli bázou na spoluprácu a zdôrazňujú potrebu spolupracovať, aby sa veci pohli dopredu.
-Jedným z prvých Obamových sľubov bol záväzok, že dá do konca roka zatvoriť väzenie na Guantáname. Ešte stále sa však zariadenie pre osoby podozrivé z terorizmu nepodarilo zrušiť, hoci niektorí väzni sú už jednou nohou na odchode. Chýba politická vôľa, alebo to súvisí s množstvom právnych otázok?-
Nie sú nijaké pochybnosti, že Obama a jeho vláda majú politickú vôľu zatvoriť Guantánamo. Bol to jeden z prvých zámerov, ktoré prezident oznámil. Americká vláda koná a chce väzenie zavrieť - rokuje sa o prijatí niektorých väzňov v iných krajinách, pracujeme v rámci nášho systému, aby sa väzni mohli presunúť do iných zariadení. Je to veľmi komplikované z hľadiska vnútornej politiky v USA, vzhľadom na legislatívne postupy. Prezident uznal, že nejde o záležitosť jedného roka, ako určil. Je však jasné, že vývoj ide týmto smerom, preto nehrá rolu presný dátum, či to bude 13. alebo 15. marca. Nebude to v pôvodnom horizonte jedného roka, ale konáme tak, aby sa väzenie v budúcnosti zatvorilo.
-Európske krajiny a EÚ sú tradične veľmi blízkym spojencom USA. Obamova administratíva však aktívne pristupuje i k Číne, ku krajinám Ázie. Neznamená to istý pokles v americko-európskych vzťahoch?-
Nie, vzťahy s Európou zostávajú pre USA kľúčovým partnerstvom naše členstvo v NATO, vzťahy s EÚ, k jednotlivým európskym krajinám. Sme spojencami, máme podobnú kultúru, sme obchodní partneri a spolupracujeme v rade oblastí, o tom sa nedá pochybovať. Vo vzťahoch k národom neexistuje "hra", že ak jeden získa, druhý stratí zero-sum game. Môžete spolupracovať s Čínou, Latinskou Amerikou, s krajinami Ázie, ale to neznamená, že upadá spolupráca s Európou. Som diplomatom takmer 30 rokov, väčšinu tohto času sme sa usilovali i o spoluprácu s Čínou, Latinskou Amerikou, Ruskom. Neznamená to, že si Európu ceníme menej. Znamená to iba, že si ceníme všetky vzťahy, ktoré s krajinami máme.
-Slovensko-americké vzťahy sú veľmi dobré, ale v Bratislave ešte stále nemáme nového veľvyslanca USA. Vznikli nejaké problémy, alebo sa rozhodnutie iba posunulo?-
Je celý rad európskych krajín, v ktorých ešte nemáme veľvyslanca. Česko, Slovinsko, v Budapešti bol nový veľvyslanec schválený len pred niekoľkými týždňami. Slovensko nie je jedinou krajinou, kde meno nového veľvyslanca ešte nie je známe. Proces je veľmi komplikovaný, komplikovanejší ako v iných krajinách. Predpokladám, že o niekoľko mesiacov budeme vedieť, kto bude nominovaný a začne sa procesom jeho prijatia. Nemám však konkrétny dátum, nemôžem ho ponúknuť. Môžem len povedať, že v tejto veci by mal byť teraz pohyb. Časový horizont príchodu nového veľvyslanca nijako neovplyvňuje americko-slovenské vzťahy. Spojené štáty oceňujú partnerstvo so Slovenskom, spolupráca je dobrá. SR má veľmi dobrého veľvyslanca vo Washingtone, Petra Buriana, ktorý sa stretáva s vyššie postavenými predstaviteľmi americkej administratívy. Mne zas slovenská vláda umožňuje potrebné kontakty. Vymenovanie nového veľvyslanca v SR nie je nijakým problémom, je to americký administratívny proces.
-Nový rok určite znamená hodnotenie činnosti veľvyslanectva v Bratislave, vášho tímu. Dívate sa späť, čo rok dal a čo vzal... Možno si osobne tiež dávate novoročné predsavzatia, neprezradíte aspoň niektoré?-
Musím spomenúť jednu smutnú vec: seržant Robert Shepard z kancelárie leteckého pridelenca zomrel v júli na srdcový infarkt. Bol to človek, ktorý urobil kus práce. Treba však ísť ďalej. Tím na veľvyslanectve v tomto roku pracoval dobre a usilovne, výbornú prácu urobili aj naši slovenskí zamestnanci. Američania tu pracujú radi, to všetko ovplyvňuje vzájomné vzťahy či už na politickej úrovni alebo v iných otázkach, dobre funguje bezvízový program. Teším sa na nového veľvyslanca a na to, že bude môcť pokračovať v pozitívnych krokoch. A ja osobne... Mám pocit, že vo funkcii chargé d'affaires som pribral aspoň desať kilogramov človek musí chodiť na toľko recepcií! Preto by som rád znovu začal s behom. Osobne by som chcel viac cestovať po Slovensku, aby som túto krajinu ešte lepšie spoznal. Sú miesta, ktoré by som rád videl. Obľubujem lyžovačku, chodieval som na Donovaly, ale chcel by som objaviť aj iné lyžiarske strediská. Čo sa týka práce, mojím najväčším predsavzatím je, aby veľvyslanectvo bolo v dobrom stave, dobre fungovalo a mohlo tak byť odovzdané novému veľvyslancovi.
