Bratislava 17. apríla (TASR) - Vláda SR sa dnes nestotožnila so zámerom ministra kultúry Milana Kňažka, ktorý navrhoval zrušiť koncesionárske poplatky a zabezpečiť financovanie verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu. Rovnako však neprijala ani jednu z ďalších dvoch alternatív riešenia financovania Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo). Koncesionárske poplatky sa tak budú platiť naďalej a legislatívne vyriešiť financovanie oboch médií bude musieť až budúca vláda.
Vládny kabinet síce považuje Kňažkov materiál s tromi alternatívami za východiskový a vzal ho na vedomie, uložil však ministrovi, aby do 30. júna zriadil expertnú pracovnú skupinu, ktorá predloží návrh parametrov a kritérií televíznej a rozhlasovej verejnej služby. V spolupráci s ministrom financií by mal následne predložiť návrh legislatívneho riešenia problematiky financovania televíznej a rozhlasovej verejnej služby do konca tohto roku.
Minister Kňažko pred novinármi povedal, že vláda nesúhlasila s jeho zámerom zrušiť poplatky kvôli obavám z navýšenia štátneho rozpočtu na budúci rok. "Aj keď by prešla jedna z alternatív, už nie je priestor, aby sa vytvorila legislatívna podoba a aby to schválil parlament," priznal minister. Fakt, že jeho rezort prišiel až teraz s konkrétnymi návrhmi, komentoval tým, že "až teraz sme konečne dospeli k dohode". V tejto súvislosti kritizoval neochotu verejnoprávnych médií poskytovať relevantné ekonomické a iné údaje.
Okrem zrušenia koncesionárskych poplatkov navrhoval Kňažko ešte dva ďalšie modely financovania oboch verejnoprávnych médií. Prvý hovorí o potrebe prijatia nového zákona o rozhlasových a televíznych poplatkoch. Platba by sa potom odvodzovala od držby prijímača, v prípade fyzických osôb by bola viazaná na domácnosť. Počet platiacich domácností by sa zvýšil o 300 tisíc a ročný výnos z koncesionárskych poplatkov prepočtom podľa aktuálnej sadzby o 378 miliónov korún.
Druhý model financovania STV a SRo je založený na báze platenia rozhlasových poplatkov a televíznych poplatkov, ktoré budú na základe osobitného zákona povinné platiť všetky fyzické osoby, s výnimkou nezaopatrených detí a zdravotne ťažko postihnutých občanov. Počet poplatníkov by v takom prípade dosiahol 3,5 milióna fyzických osôb. Tento model predpokladá vypracovanie nového zákona o poplatkoch, pričom spôsob výberu si budú môcť verejnoprávne médiá určovať samy.
Tretí variant, ktorý preferoval minister kultúry, používa napríklad Argentína, Čína, Estónsko či Rusko. Takáto nová právna úprava však musí obsahovať minimálnu garantovanú hranicu príjmov pre verejnoprávne médiá na vopred stanovené strednodobé obdobie, napríklad na 3 roky, dohodnuté na základe kontraktu medzi vysielateľmi a verejnosťou, zastúpenou parlamentom.
