BRATISLAVA. Najvyššieho súdu sa kríza nedotkla. V decembri dostala časť sudcov odmeny. O ich výške rozhodol predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Rovnako ako v minulosti, aj tentoraz tají, ako štedrý ku sudcom bol. V rokoch 2001 a 2002 neboli niekoľko stotisícové odmeny pre vyvolených na Najvyššom súde výnimkou.
Odmeny pre sudcov odobrila sudcovská rada, ktorá má chrániť záujmy všetkých sudcov Najvyššieho súdu. Pri predsedovi súdu Harabinovi, podpredsedníčke Dane Švecovej a predsedoch kolégií zároveň určila aj dôvod. Tí dostali peniaze navyše za „plnenie osobitne významných úloh."
Aké to sú napríklad v prípade Harabina, ktorý sa na súd vrátil ako predseda len v júni, jeho kancelária neodpovedala. Mlčí aj na zvyšok otázok, ktoré sa odmien týkajú. Ignoruje aj žiadosť na základe infozákona.
Jediné stanovisko, ktoré doposiaľ hovorca Peter Préti poskytol je, že sudcovská rada navrhla odmeny pre všetkých sudcov a o odmenách bolo rozhodnuté v zmysle zákona. Infozákon sa podľa neho na odmeny pre sudcov nevzťahuje.
Od čias, keď Najvyšší súd vyhovel žiadosti a poskytol informáciu o odmenách sudcov, do chvíle, keď rovnakú žiadosť ignoruje, sa zákony nezmenili. Zmenil sa len predseda súdu. Čítajte komentár Mariána Leška - Štefan Harabin ako vzor
Koľko rozdelil - tajné
Nie je tak ani zrejmé, akú sumu peňazí Harabin rozdeľoval. Z uznesenia sudcovskej rady vyplýva len to, že mohol vyčerpať fond mzdových prostriedkov. Predvianočný balík peňazí však nepribudol na účte všetkým sudcom a ostatní nedostali rovnako. „Je niekoľko skupín sudcov s odmenami. Jedna skupina nedostala nič, ďalšia dvesto eur, ďalšia šesťtisíc eur a posledná ešte viac," hovoria sudcovia, ktorí sa ale verejne vyjadriť nechcú. Kým bol predsedom súdu Milan Karabín, dostávali vraj všetci rovnako vysoké odmeny.
Výšku odmien zisťovala aj Aliancia Fair-play. Bez úspechu. Zuzana Wienk z aliancie hovorí, že je neprípustné, aby v demokratickej spoločnosti tak dôležití činitelia, akými sú sudcovia Najvyššieho súdu, tajili výšku odmien vyplatených z peňazí daňových poplatníkov. „Takýto postup zapadá do štýlu, akým Harabin kormidluje justíciu a smeruje ju k utajovaniu, uzatváraniu a správe založenej nie na úcte k demokratickým princípom," tvrdí Wienk.
Daniel Lipšic z KDH tvrdí, že infozákon hovorí jasne a odmeny by mal Harabin zverejniť. „Považujem to za facku ľuďom, ktorí platia dane. Je to neuveriteľná arogancia," povedal Lipšic.
Odmeny by sa mali zverejňovať aj podľa poslankyne HZDS Kataríny Tóthovej, ktorá si ale nemyslí, že legislatíva je v tomto jednoznačná. Najvyšší súd teda podľa nej postupoval tak ako aj iné inštitúcie platené z verejných prostriedkov.
Utajovanie je na súde
Tajnosti okolo odmien robil Harabin aj ako minister spravodlivosti. Vtedy odmietol zverejniť výšku odmien pre úradníkov. Spor skončil na Krajskom súde v Bratislave, ktorý ho posunul na Ústavný súd. Ten od decembra 2007 o podaní, či sa infozákon vzťahuje aj na odmeny, nerozhodol.
Dával odmeny aj sám sebe
Pochybnosti o odmenách na Najvyššom súde vznikli už v rokoch 1998 až 2003. Aj vtedy ho riadil Harabin.
BRATISLAVA. Keď Štefan Harabin predsedal Najvyššiemu súdu po prvý raz, jeho štedrosť ku kolegom tiež zamestnávala noviny. Dokonca odmeny preverovala aj polícia, ktorá však neskôr trestné stíhanie zastavila. Pri odmenách súd často zverejňoval len strohé informácie.
V roku 2002 napríklad informoval, že od januára do septembra vyplatili 54 sudcom odmeny vyše 2,2 milióna korún. V roku 2001 mali odmeny na súde dosiahnuť šesťmiestne sumy. Vtedy mal byť medzi odmenenými aj súčasný ústavný sudca Milan Ľalík. Jeho manželka zastupovala Harabina vo viacerých súdnych sporoch. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť zase vlani informoval, že Harabin udeľoval odmeny aj sám sebe. V roku 2001 to bolo 420-tisíc korún a o rok neskôr 685-tisíc korún.
(vev)
Ako vláda plní sľub sprístupniť všetky informácie z verejnej správy na internete
Čo sľúbili: Vláda garantuje prístup občanov prostredníctvom internetu ku všetkým informáciám, ktorých zdrojom je verejná správa a ktoré sú zo zákona dostupné.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Umožniť ľuďom takýmto spôsobom sa podieľať na kontrole štátu je jedným z najlepších krokov, aké môže vláda v záujme transparentnosti uskutočniť. Naopak, utajovanie informácií vzbudzuje podozrenie, že vláda koná nekalo, resp. niečo nekalé pripravuje.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda presadila bezplatné sprístupnenie informácie z katastra nehnuteľností. Všeobecne však orgány verejnej správy opakovane odmietajú zverejniť vybrané dokumenty. Ministerstvá odmietali zverejniť niekoľko verejnosťou požadovaných dokumentov odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo (išlo napríklad o zmluvu o predaji emisií či zmluvu s víťazom mýtneho tendra). Orgány verejnej správy tiež odmietli zverejniť niekoľko analýz, na ktoré sa premiér či ministri odvolávali vo svojich vystúpeniach (analýza dôchodkového systému, ktorá údajne potvrdzuje nevýhodnosť druhého piliera pre nižšie príjmové skupiny či analýza výhodnosti projektov PPP pri výstavbe diaľnic).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
