BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa chce opäť pokúsiť presadiť zákon, ktorý by umožnil zaistiť nelegálne získaný majetok. Oznámil to na dnešnej nečakanej tlačovej konferencii. Podobný zákon presadil Fico ešte ako opozičný poslanec, Ústavný súd ho však označil za protiústavný. Predseda vlády preto navrhol zmeniť ústavu. Podľa osloveného politológa zmeny napokon pravdepodobne parlament neschváli a Ficov návrh je súčasťou predvolebného boja.
Ak by návrh získal dostatočnú podporu, ľudia by v prípade podozrenia museli preukázať, že svoj majetok získali zákonným spôsobom. Mohlo by pritom ísť o vlastníctvo s hodnotou aspoň 300.000 eur, ktoré majiteľ nadobudol od začiatku roka 1990, povedal premiér. "Vtedy začali všetky procesy dražieb, malej privatizácie, potom prichádzala veľká privatizácia," dodal.
Pomôže zmena ústavy
Obdobný zákon predvlani Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Ústavní sudcovia namietali napríklad, že je retroaktívny, pretože sa vzťahoval na prípadné prehrešky, ktoré sa stali už v minulosti. Podozrivý mal navyše dokazovať svoju nevinu, pričom zvyčajne je preukazovanie porušenia zákona na polícii či prokuratúre.
Fico sa chce opätovnému odmietnutiu súdu vyhnúť "malou novelizáciou ústavy". "Zaradíme do článku 20 Ústavy Slovenskej republiky nový odsek, ktorý umožní prijatie osobitného zákona, ktorý sa bude zaoberať majetkom, ktorý bol získaný nelegálne," poznamenal Fico.
Zmenami by sa mala vláda podľa neho zaoberať na svojom najbližšom zasadnutí 13. januára. Neočakáva, že ich kabinet nepodporí, pretože zákon o preukazovaní pôvodu majetku je súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Sporná retroaktivita
Či úpravy noriem napokon prejdú je však sporné, keďže na zmenu ústavy je potrebný súhlas nielen koaličných, ale aj opozičných poslancov. Predsedovia dvoch menších koaličných strán ĽS-HZDS a SNS navyše v minulosti čelili kritike, že užívajú honosné majetky, ktoré by si za svoje platy údajne nemohli dovoliť.
"Nevyhovuje nám spôsob riešenia. To znamená retroaktivita a fakt, že bremeno dokazovania sa presunie zo štátu na občana," uviedol internetovému portálu pravda.sk šéf poslancov SNS Rafael Rafaj. O definitívnom postoji strany k návrhu by podľa neho malo rozhodnúť jej predsedníctvo.
Výhrady k návrhu mal aj opozičný poslanec KDH Daniel Lipšic. Ak by sa mal vzťahovať na obdobie po roku 1990, bol by vraj bezzubý. "Podozrivý by mohol tvrdiť, že majetok nadobudol pred týmto rokom," dodal poslanec, ktorý ešte pred vystúpením Fica ohlásil, že v utorok predstaví svoj návrh zákona na preukazovanie pôvodu majetku.
Problematickou môže byť aj časť zákona, podľa ktorej by mal podozrivý preukázať, ako svoj majetok nadobudol, povedal televízii TA3 ústavný právnik Radoslav Procházka.
Politológ Grigorij Mesežnikov nepredpokladá, že zákon napokon bude schválený, keďže nemá podporu ďalších koaličných strán. "Je to predvolebný ťah," reagoval.
Ako vláda plní sľub postihovať ľudí neschopných preukázať pôvod svojho bohatstva
Čo sľúbili: (Vláda SR) Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Slovensko životne potrebuje právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné v civilnom konaní siahnuť na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia skôr negatívne. Komplikované dokazovanie by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo, že by náklady na splnenie sľubu prevýšili jeho prínos. Dôležité je aktívne brániť kradnutiu, a to najmä zlepšením práce polície, súdov a výberu daní.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V septembri 2008 Ústavný súd rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pôvodne navrhnutý premiérom Ficom, je v rozpore s ústavou. Ministerstvo spravodlivosti odvtedy pripravuje nový zákon.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
