BRATISLAVA. V tichosti, začiatkom decembra schválili poslanci zmenu Trestného zákona, ktorá pôvodne mala priniesť len sprísnenie trestov pri financovaní terorizmu. Na návrh ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej z HZDS o nej parlament rokoval zrýchlene.
Ústavnoprávny výbor novelu nakoniec rozšíril a dotkol sa aj zásady trikrát a dosť. Zmenu podporila zhodne koalícia aj opozícia. Výnimkou boli len poslanci SMK a Mostu.
Získali šancu ísť na slobodu
Od januára tohto roku tak násilní recidivisti už nebudú musieť ísť automaticky pri treťom zločine do väzenia na doživotie. Táto možnosť síce sudcovi pri rozhodovaní o treste ostane, ale bude musieť zvažovať všetky podmienky na jeho udelenie. Dosiaľ nemohol nič zvažovať.
Po novom by mal ísť páchateľ podľa zásady trikrát a dosť do väzenia na 25 rokov. Mimoriadne mu môže súd znížiť trest, nemôže však ísť pod hranicu 20 rokov.
Dôležitejšie však je, že novelou páchatelia získali šancu dostať sa na slobodu pred skončením trestu. Dosiaľ väzni odsúdení na doživotie podľa zásady trikrát a dosť o podmienečné prepustenie nemohli ani požiadať.
Nemali na to nárok. Teraz môžu. Pri doživotných trestoch sa môžu dostať z väzenia najskôr po 25 rokoch, pri nižších sadzbách po odpykaní si troch štvrtín trestu. Ak teda budú odsúdení na 25 rokov, tak si takmer 19 rokov musia odsedieť.
Chcel predbehnúť Ústavný súd
Hoci bol Daniel Lipšic z KDH veľkým zástancom zásady trikrát a dosť, v decembri bol pri jej zmene. Svoj návrh, ktorý si osvojil celý ústavnoprávny výbor, obhajuje tým, že chcel predísť rozhodnutiu Ústavného súdu. Bál sa, že zásadu úplne zruší a recidivisti sa ihneď budú môcť dostať na slobodu.
Zásadu napadol ešte v novembri 2008 pezinský okresný súd. „Riziko rozhodnutia Ústavného súdu bolo väčšie, ako prijať túto kozmetickú úpravu,“ hovorí Lipšic. Pripúšťa, že bolo otázne, „či ísť až tak na hranu“, že recidivisti nemali možnosť požiadať o prepustenie z cely. Novela vlastne zásadu trikrát a dosť vracia do roku 2003, keď začala platiť. Sprísnila sa až od roku 2006.
„Táto zásada bola niekedy príliš represívna a tvrdá,“ hovorí predseda výboru Mojmír Mamojka zo Smeru. Preto sa podľa neho koalícia s opozíciou zhodla na zmene. Tvrdí, že s podaním na Ústavnom súde to nesúvisí.
Okresný súd v Pezinku priznáva, že novela odstránila to, čo ich sudca v podaní na Ústavnom súde namietal. Nepáčilo sa mu, že zásada nedáva sudcom možnosť rozhodovať o treste. Napadol aj tvrdosť a krutosť trestu, keďže recidivista nemal šancu dostať sa na slobodu.
Spokojné je aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré tiež považovalo zásadu trikrát a dosť za protiústavnú.
Advokáti sú stále proti
Novela neuspokojila advokátov, ktorí od počiatku zásadu kritizovali. „Je to len kozmetická úprava, ktorá nič neprináša,“ hovorí obhajca Ján Gereg, čo v minulosti zastupoval aj údajného šéfa podsvetia Mikuláša Černáka.
„Celý inštitút nemám rád, lebo nemožno matematicky vymedziť, pre koho aký trest uložiť. Každý človek aj prípad je iný a má svoje osobitosti,“ tvrdí Gereg.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
