Kostol a jeho ideálne miery

Boli časy, keď v Bratislave susedila neologická židovská synagóga s kresťanským Dómom svätého Martina a s neďalekým Mikulášskym kostolom, ktorý slúži veriacim pravoslávnej cirkvi. Hoci za týmto obrazom môžeme akurát tak banovať, predsa sa nájde dôvod na m

Rímskokatolícky kostol v Košiciach. Autori Štefan Zahatňanský, Ivan Rozdobuďko a Jozef Fabian

alú radosť. Slovenskí architekti sa v lete chystajú usporiadať medzinárodnú konferenciu. Majú sa na nej stretnúť osobnosti, cirkevní predstavitelia, architekti či umelci rôznych konfesií a diskutovať o tom, čo je dnes zmyslom sakrálnej architektúry.

Možno viacerí poznajú báseň Tomáša Janovica o tom, aké by to bolo, keby sa stretli katolícky a evanjelický kostol so židovskou synagógou, spoločne by zašli do miestnej krčmy, pri pohári vínka si rozprávali anekdoty, a ten, ktorý by povedal smutnejšiu, mohol by zaplatiť ďalšiu rundu. Je to milá predstava o tom, že rôzne náboženstvá majú veľa spoločného a nemusia byť zdrojom rozporov. Inšpirovali sa tým nedávno i Milan Lasica, Pavel Vilikovský a Marek Ormandík v spoločnej knihe Tri kostoly.

Sakrálne stavby sa stali aktuálnou témou našej architektúry až po revolúcii v roku 1989. S výnimkou konca šesťdesiatych rokov, keď sa podľa zahraničných vzorov postavilo niekoľko moderných kostolov na celom Slovensku, architekti tento stavebný typ nerozvíjali, neštudovali a ani nerealizovali, takže ani neboli pripravení na nápor zákaziek, ktorý prišiel. „Sakrálne stavby boli jednými z prvých, ktoré sa obnovili ako typologický prvok po zmene spoločenských pomerov. Vkladali sa do nich veľké nádeje, najmä po návšteve pápeža na Slovensku v roku 1990," hovorí architekt Ján Bahna. Táto udalosť sa svojho času stala prvou veľkou ponovembrovou výzvou pre architektonickú súťaž - navrhnúť sakrálny priestor pre pontifikálnu svätú omšu na letisku vo Vajnoroch.

Miesto pre pápeža

„Z aktívnej bratislavskej skupiny mladých architektov sme sa pospájali do tímov, navrhovali sme celkový urbanistický koncept úpravy letiska, kde sa očakávala obrovská účasť návštevníkov. Tento ‚chrám pre milión' pod otvoreným nebom sme v našom návrhu definovali objektom celebračného miesta a na druhej strane územia štíhlou vežou - zvonicou, ktorá symbolicky aj fyzicky definovala priestor. Náš tím súťaž vyhral, ale pri realizácii sa väčšia dôvera dala ďalšiemu ocenenému kolektívu starších a skúsenejších architektov," hovorí Michal Bogár z architektonickej kancelárie BKU.

obraz_07.jpg

Medzi skutočne prínosné pre sakrálnu architektúru sa na Slovensku môže
zaradiť málo kostolov. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol v Karlovej Vsi
z roku 2002. Je to v poradí dvadsiaty šiesty kostol švajčiarskeho architekta,
profesora Justusa Dahindena, ktorému na Slovensku v projekcii asistovalo
Štúdio FOR (Berec, Kvasnica, Lukáč) a v príprave ďalší architekti (J. Hlinický,
B. Polomová). Patrí medzi to najlepšie, čo u nás po roku 1989 vzniklo.


Na to obdobie má vraj krásne a kuriózne spomienky. Času na prípravu bolo veľmi málo, po celom Slovensku vtedy hľadali vyradené stožiare vysokého napätia, ktoré mali poslúžiť na vežovú konštrukciu zvonice. Bola to veľká skúsenosť aj radosť, že ako spolutvorcovia mohli byť pri tom. „Mnohí sme sa stretli aj neskôr na iných projektoch. Jednou z najvýznamnejších súťaží tohto obdobia bola súťaž na Kostol Svätej rodiny v Bratislave-Petržalke v roku 1991, ktorú vyhral kolektív autorov okolo Ľuba Závodného. Návrh však nebol realizovaný, čo je veľká škoda," hovorí Michal Bogár.

Pápež Ján Pavol II. posvätil na Slovensku sedemsto základných kameňov, čo významne prispelo k tomu, že v deväťdesiatych rokoch tu začali rásť kostoly ako huby po daždi. Nie všetky projekty sa zrealizovali, no hotové nové duchovné stánky sa dnes počítajú na stovky. Sakrálnych stavieb, ktoré by boli aj prínosom v rozmýšľaní, však napokon vzniklo dosť málo. „Mnohé sa postavili aj bez architekta, alebo sa jeho návrh nerešpektoval. Niektorí teoretici architektúry pokladajú vznik nových kostolov za premrhané príležitosti. Ale to je vždy tak - keď sa uvoľní atmosféra, kvalita musí vykvasiť," hovorí Michal Bogár.

obraz_03.jpg

Významným činom evanjelickej cirkvi bola výstavba Evanjelickej bohosloveckej fakulty
v Bratislave na Machnáči. Cirkev nezískala späť pozemky na Konventnej ulici, preto sa
rozhodla postaviť školu vo forme campusu na Machnáči. Pôvodne objekt projektoval
architekt Zbuško, dokončili a zrealizovali ho Ján Bahna s AA ateliérom a Gabriel
Drobniak. Objekt fakulty je komplexným medzinárodným cirkevným centrom so
školou, internátom, knižnicou, dekanátom a aulou, slúžiacou aj na
bohoslužby a ako kongresové centrum

Dilema historizmu a modernizmu

Za minulého režimu sa kostoly stavali len výnimočne, niekedy pre menšie a nové cirkvi. Pár kostolov sa postavilo alebo renovovalo počas krátkeho uvoľnenia v šesťdesiatych rokoch a potom až v osemdesiatych rokoch, ale verejne sa o nich nehovorilo. Vznikali takzvané zborové domy, napríklad cirkvi bratskej z dielne architekta Máriusa Žitňanského. Známe sú napríklad kostol v Zelenči či obnovovaný interiér dreveného kostolíka v Starom Smokovci, kde sú autormi vitráží Vincent Hložník s dcérou.

V tomto období sa kostoly projektovali výnimočne pod kontrolou ministerstva kultúry. „Niektoré projekty som musel prepracovať, aby nekonkurovali dominantám bývalého režimu, napríklad národným výborom. Dochádzalo tak k deformácii architektúry. Nestavali ich stavebné firmy, ale veriaci rôzneho vzdelania," hovorí Márius Žitňanský. Toto obdobie výstavby sama cirkev hodnotí ako nie celkom vydarené, väčšina posvätených základných kameňov skončila v málo invenčných objektoch. Štyridsať rokov izolácie sa prejavilo v konzervatívnych prístupoch k dileme historizmu a modernizmu.

obraz_15.jpg

Kostol Saleziánov ma Miletičovej ulici v Bratislave (1997)

„Konkrétni farári ako zástupcovia cirkvi sa nedokázali odosobniť a príliš presadzovali svoje názory, hoci ich vzdelanie v architektúre bolo nulové. Poznali a nadväzovali na osvedčenú klasiku baroka a eklektiky. Pritom v katolíckej cirkvi nastalo po druhom vatikánskom koncile uvoľnenie v priestorových koncepciách," pripomína Bahna. Moderné kostoly s čistými architektonickými hmotami sa podľa jeho skúseností realizujú nielen v Nemecku, vo Fínsku či v Dánsku, kde ide prevažne o evanjelické kostoly, ale aj v klasických katolíckych krajinách - v Taliansku, Portugalsku či Španielsku. „Architektonický výraz tu neznamená rozpor v konfesii. Le Corbusierov Ronchamp asi nebol ovplyvnený konfesiou. Tam išlo o priestor, mystiku, atmosféru, o duchovný zážitok. Náš najväčší staviteľ kostolov Milan Michal Harminc ako evanjelik realizoval za svojho života okolo sto katolíckych, evanjelických i srbských ortodoxných kostolov."

Kostol ostáva miestom, kde stíchnete

Nové možnosti po roku 1989 si vyžadovali tvorivý dialóg, k nemu však medzi architektmi a cirkevnými predstaviteľmi dochádzalo ťažko. Architekti tvrdia, že cirkev si nedokázala definovať, čomu má kostol slúžiť - či má ísť o reprezentačný priestor, ohurujúci ľudí a vzývajúci Boha, alebo o civilné zhromaždenie, kde sa ľudia stretnú, počúvajú, kážu, spievajú a prežívajú duchovné zážitky. „V kostole je dôležité vytvoriť prostredie, ktoré inšpiruje naše vnútro k duchovnému zamysleniu, úvahám a zážitkom. Úlohou architekta je hľadanie miery civilnosti a sakrálnosti. Kostol stále ostáva miestom, kde stíchnete, zastavíte sa, ponoríte sa do svojho vnútra. Práve to zastavenie v uponáhľanom globálnom svete je vzácne," hovorí architekt Bahna.

Väčšina nových kostolov, ktoré u nás vznikli, je rímskokatolíckych. Postavilo sa aj niekoľko gréckokatolíckych, evanjelických a pravoslávnych. Pravoslávne a gréckokatolícke sa ortodoxne držia svojich klasických schém, katolícke väčšinou nadväzujú na tradicionalizmus. S výrazom modernej architektúry sa najviac stotožnili evanjelické kostoly, čo vyplýva z ich podstaty. „Rozdielne polohy architektonického výrazu nájdeme už v histórii barokových katolíckych kostolov, ktoré hýrili dekorom, oproti striedmejším klasicistickým, evanjelickým. Najkrajšie dómy sú azda tie normandské na Sicílii, s interiérom obloženým zlatou mozaikou s biblickými výjavmi. Je to obrázková Biblia na stenách, tak ju dokázali stredovekí veriaci pochopiť," hovorí Bahna.

obraz_17.jpg

Budúcnosťou kostolov sú priestory na pastoráciu, ktoré slúžia ako miesto na
oddych, vzdelávanie, športové, umelecké a iné aktivity či charitu. Rímskokatolícke
Pastoračné centrum, Bratislava - Teplická ulica (autori: Ľubomír Závodný,
Matej Siebert, Georg Bliznakov, 1999)

Veľké sumy

Zámery stavať nové kostoly v súčasnosti klesli, skôr sa po rokoch dokončujú interiéry, na ktoré počas realizácie stavby neboli peniaze, čím sa otvára šanca ošetriť provizórne riešenia a nechať vstúpiť do sakrálneho prostredia v rozumnej miere sochárske, maliarske či sklárske diela.

Investovanie vždy závisí aj od vzťahov zainteresovaných ľudí a ich schopnosti rozprávať sa otvorene na danú tému. „Niekedy to bolo náročné, lebo boli detaily, na ktorých nie a nie sa dohodnúť s predstaviteľmi cirkvi. Iskrilo to medzi nami, ale napokon sme riešenie našli," hovorí architekt Bogár o realizácii kostola v bratislavskej Vrakuni, ktorého je spoluautorom. Ako jeden z tých vydarených porevolučných kostolov však tiež nebol v interiéri dotiahnutý, na úpravách sa ešte bude pracovať. „Otázka vždy stojí - ako naložiť s peniazmi. Kostoly sa často nepostavili aj preto, lebo išlo o obrovské sumy."

Dôležitý je vklad tvorivého architekta, ktorý nájde osvieteného partnera medzi cirkevnými investormi. Len tak sa podarí postaviť moderný kostol, ktorý odráža ich dialóg. Medzi prvými po novembri sa to podarilo napríklad našim exilovým architektom Weberovcom z Zürichu pri realizáciách kostola Saleziánov na Miletičovej ulici v Bratislave a pri kostole vo Vígľaši. Významným počinom evanjelickej cirkvi bola zase výstavba Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave na Machnáči. Z rímskokatolíckych stavieb architekti pozitívne hodnotia napríklad kláštorný Kostol svätého Františka z Asissi v Karlovej Vsi od švajčiarskeho profesora Justusa Dahindena.

obraz_10.jpg

Kostol Sv. Joachima a Sv. Anny, Dlhé nad Cirochou
(architekt: Albert Rybarčák, realizácia 1991 - 1993)

Veľké oči

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa začala venovať sakrálnej architektúre zvýšená pozornosť aj v oblasti vysokoškolského štúdia. Viac hodín bolo venovaných jej symbolike, existoval samostatný predmet o jej typológii. Dnes sa táto tematika rieši skôr v jednotlivých návrhoch študentských prác alebo v rámci výpomoci jednotlivým cirkvám cez schvaľovacie komisie.

„Nie sme spokojní so stavom sakrálnej architektúry u nás. Cirkev spočiatku chcela stavať veľmi rýchlo, veľkolepo a niekedy aj za lacný peniaz, len aby dielo čo najskôr začalo slúžiť ľuďom. Architektonická obec aj investori boli zaskočení dobou. Po rokoch je tu opäť potreba pre dovzdelávanie, to, aký kostol dnešná doba potrebuje - voči tomu, aká predstava figuruje v mysliach veriacich," hovorí Beata Polomová z Fakulty architektúry STU v Bratislave.

Stavať sa začalo bez seriózneho školenia a výsledkom sú na jednej strane nesakrálne pôsobiace kostoly a na druhej viacero veľkých stavieb s premrštenými nákladmi na realizáciu i prevádzku. Tam sa priestory ťažko vykurujú, často sú to i nevhodne presvetlené interiéry s plochami okien bez symboliky. „No napriek tomu, že štyridsať rokov ateizácie má následky v konzumnom kapitalizme, vzniklo tu niekoľko pozoruhodných priestorov a doba ukázala, že komplexné kostoly sú veľmi potrebné," prízvukuje Beata Polomová.

Hurá štýl sa nevypláca

Paradoxom uplynulých rokov je, že tieto skromnejšie duchovné stánky zbližujú obraz architektúry kostola západných kresťanských cirkví, čo bolo vidieť ako určitú tendenciu na Západe. Hlavne v Nemecku by ste na prvý pohľad niekedy zvonka ťažko rozoznali moderný katolícky kostol od evanjelického. Realizovali sa dokonca i spoločné farské pastoračné centrá so samostatnými liturgickými priestormi.

obraz_11.jpg

Evanjelických kostolov sa postavilo po roku 1989 podstatne menej než katolíckych.
Z ich podstaty však najviac vyplýva stotožnenie s výrazom modernej architektúry.
Evanjelický kostol, Nitra (autori: Juraj Polyák, Ľubomír Závodný, 2000)

„Pred časom sme robili výstavu našej najcennejšej sakrálnej architektúry v Poľsku. Tamojší architekti nám hovorili - len nestavajte kostoly tak ako my, hurá štýlom. Postavili sme kostoly na veľké sviatky, keď chodí na bohoslužby mrákava ľudí, lenže to je dvakrát do roka, na Vianoce a na Veľkú noc. Ostatné obdobie v roku zívajú kostoly prázdnotou a pôsobí to deprimujúco," hovorí výtvarníčka Janka Krivošová, autorka mnohých sakrálnych malieb v našich kostoloch. Je presvedčená, že mierku treba nájsť v každodennom profile a veľké cirkevné sviatky radšej sláviť na viackrát a v menšom priestore zhruba pre dvesto ľudí. Medzi najkrajšie nové evanjelické kostoly u nás označuje ten v Brezovici na Orave od architekta Kobana či kostol vo Svite.

Budúcnosť v pastoračných centrách

Katolícky sakrálny priestor sa svojím riešením priblížil charakteru, ktorý naznačuje návrat k prvotnému kresťanstvu - k sústredeniu veriacich okolo stola Pánovho. Tak navodzujú ideu dnešného kostola Dokumenty II. Vatikánskeho koncilu z roku 1963, ktoré hovoria o kostole ako o Dome cirkvi. A to je funkčne komplexnejšia architektúra.

„Kresťanskú bohoslužbu môžeme v núdzi slúžiť kdekoľvek, hoci aj na školskej chodbe," prízvukuje Beata Polomová. Zároveň upozorňuje, že rovnako dôležitý ako liturgický priestor je pastoračné vybavenie dnešného kostola. Je to súbor funkcií, ktoré profesor Jozef Hlinický pri výučbe na Fakulte architektúry zdôrazňoval budúcim architektom ako nevyhnutnú vybavenosť cirkevného centra pre našu dobu. „Nemali sme skúsenosti s projektovaním pre stredne väčšie centrá, a tak pri príprave novostavby kostola v Bratislave koncom deväťdesiatych rokov sme si pre jeden z dobrých príkladov zašli i do susedného Maďarska," spomína Polomová.

Tam náboženská výchova neprebiehala v školách, ale práve v pastoračných centrách, ktoré slúžia ako miesto na oddych, vzdelávanie, športové, umelecké a iné aktivity či charitu, pričom centrum viedla skupina lektorov, samozrejme, v spolupráci s kňazom. „Vtedy sme chceli vidieť nové fungujúce zariadenie v bývalej socialistickej krajine, lebo dobré príklady zo Západu sme už poznali z premietaní, literatúry i osobných návštev. Dnes je potešujúce, že mnohé nové kostoly na Slovensku podobné priestory na pastoráciu majú a sú otvorené všetkým záujemcom."

Kostolné práce sú výzvou, ako spracovať odveké pravdy súčasne
Výtvarník Fero Guldan vyrástol v katolíckom prostredí, ktoré nielen ctilo hodnotu Písma, ale ich aj žilo. Nemá dôvod na zmenu, skôr na prehlbovanie poznania, testovanie i napĺňanie cestou umenia. „Všetky práce sú duchovné, ale práce kostolné sú výzvou, ako spracovať odveké pravdy súčasnými prostriedkami, ako obraz_05.jpgaplikovať vlastné poznatky a výtvarný program na konkrétnu úlohu, aký koncept zvoliť," hovorí. „Videl som nový kostol v Taliansku, ktorý je na prvý pohľad nezameniteľný. Nesie v sebe kontinuitu, čo o našich chrámoch sotvakedy možno povedať. Často sú schematické tak, ako bol socrealizmus, pripomenú kotolňu, šapitó, elektráreň, hangár, horskú chatu, športovú halu, stanicu."

Sakrálna výzdoba podľa neho stojí na osvietenom investorovi, lebo v záhrade si takéto diela sami nemáte prečo inštalovať. Medzi takých počíta Jozefa Slamku, trnavského dekana a šéfa Slovenskej katolíckej charity. Výsledkom je Kaplnka sv. Alžbety na Kapitulskej ulici v Bratislave. „Ako to chcel - všetko rukou jedného autora: oltárna stena, obetný stôl, ambona, svätostánok, kríž, sedílie, lavice, krížová cesta, sväteničky, zvonec, pokladnička, vázy, zábradlie, obraz Božieho milosrdenstva, domový znak. Išlo mi o slohovú jednotu, čistotu výrazu, neprepchatosť a poetickú osobitosť pre tento priestor. Je tam mozaika, maľba, zváraná oceľ, drevo i liaty pieskovec."

Medzi osvietenými iniciátormi spomína i kňaza Pavla Flajžíka, ktorý naprojektoval a postavil kaplnku blahoslavenej sestry Zdenky, umučenej boľševikmi, v Dolnom Ohaji. Vytvoril preňho sochu zlomeného kosáka a kladiva, vraj prečo nie, keď v kostole bežne býva Svätý Juraj víťaziaci nad zlom. Je z obetónovanej zváranej ocele, citáty sestry Zdenky na stenách vyhotovil kresliar Laco Torma. Ďalším bol architekt Martin Kvasnica, ktorý chcel pre Memoriál Chatama Sofera vstupnú mrežu, dvere do hrobky a rituálne umývadlo. Zatiaľ poslednými iniciátormi v spolupráci s Ferom Guldanom sú lekár detskej onkológie na Kramároch Vilo Žilinek a architekt Tomáš Baník plus kolektív. Vďaka nim sa podarila Kaplnka Matky ustavičnej pomoci, kde ponáška na krídlový oltár obsahuje dva tucty obrazov so zázrakmi, krížovú cestu, obraz so súčasnou básňou Modlitba od Erika Ondreičku a schránku na prosby.

Vyčkám si, čo by dielo mohlo povedať
Pre výtvarníka Pala Macha bol kostol od detstva vzrušujúcim miestom. Pracuje so sklom, je spoluautorom návrhu spolu s Jánom Zoričákom a realizátorom Patrocínia v katolíckom kostole v Liptovských Sliačoch, autorom sklenej maľby s názvom Božie oko či skleného ruženca. V Spišskej Kapitule vytvoril oltár, kríž a svätostánok pre kaplnku írskych bratov, na Donovaloch interiér kaplnky v rekreačnom zariadení Zornička. Významným vstupom do sakrálneho priestoru bola preňho Krížová cesta v novom kostole v rodných Streženiciach. S ďalšími rodákmi, mímom Milanom Sládkom a hercom Pavlom Pivkom, v ňom dokonca nedávno zrealizovali aj rovnomenný výtvarno-divadelný projekt. Rovnako duchovným priestorom bol návrh a realizácia skleného Obelisku vo Zvolene. Projekt bude dokončený v nasledujúcom roku.

Macho tvrdí, že keď pracuje na sakrálnych objektoch, nechce ulietať, nechce ilustrovať a nikdy si nedáva za úlohu povedať všetko. „Čas je pre mňa veľmi dôležitý. Vyčkám si v konkrétnom priestore, ako by dielo malo vyzerať." Upozorňuje, že investor neznalý problematiky môže pri stavbe a zariaďovaní kostola narobiť viac škody ako osohu. Nezanedbateľný je fakt, že projekt často podporia svojimi príspevkami v zbierkach aj radoví veriaci. Zle v tomto smere vraj dopadol napríklad kostol od architekta Milana Michala Harminca v Púchove z roku 1940, kde zlikvidovali kazateľnicu. „Je to nešťastie, ak správca kostola urobí nezvratný zásah do architektúry. Aj keď ho k tomu vedie dobrý úmysel. Kostol nie je obývačka, nemôžeme nevidieť historické a kultúrne súvislosti," vraví.

Zo skúsenosti vie, že pri stavbe alebo rekonštrukcii kostola je, hlavne na vidieku, mnoho domácich ľudí ochotných pracovať aj zadarmo. A čo výtvarník, ktorý sa podieľa na interiéri? „Duchovná hodnota diela neznamená, že to nestojí žiadne peniaze. Vždy však záleží na vás, ako sa k tomu postavíte podľa konkrétnej situácie," dodáva.

Presný prehľad o nových sakrálnych stavbách neexistuje
Na Slovensku oficiálne patrí najviac kostolov rímskokatolíckej cirkvi. Priamym investorom pri stavbe kostola je príslušný farský úrad v meste, mestskej časti či v dedine. Farnosť predkladá svoj zámer na biskupstvo, kde by mala fungovať komisia zložená zo siedmich až deviatich členov - kňazov-liturgistov, architektov, výtvarníkov, špecialistov, ktorí situáciu prehodnocujú, môžu poradiť, navrhnúť projektantov či vypísať súťaž. V rámci celého Slovenska presný prehľad o tom, čo sa kde, kedy v oblasti sakrálnej architektúry plánuje, stavia či rekonštruuje, neexistuje. Evidenciu si vedú jednotlivé biskupstvá. Zložitejšie než výstavby nových kostolov bývajú rekonštrukcie a modernizácie historických, pamiatkovo chránených sakrálnych objektov. V súčasnosti sa stretávame aj s úpravou rehabilitovaných odsvätených historických sakrálnych priestorov, ktoré slúžia ako kultúrne stánky či galérie. Takými sú napríklad židovské synagógy v Stupave, Trnave, Liptovskom Mikuláši či v Šamoríne, alebo bývalý vojenský kostol v Komárne.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 968
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 369
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 895
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 557
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 199
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 022
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 240
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 948
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 194
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 045

Hlavné správy zo Sme.sk

BRATISLAVA

Bratislavskí poslanci mali brať úplatky. Za hazard aj proti nemu

Ak v marci prejde úplný zákaz hazardu v Bratislave, tri roky bude jediným otvoreným kasínom v meste Banco v hoteli Crowne Plaza. Licenciu má ako jediné do roku 2021.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna poisťovňa

Pozrite si výber úsporných opatrení.

KULTÚRA

V Prahe nedokážu pochopiť, čo za reláciu o folklóre máme

Šou Zem spieva hodnotí Marína Mrázková zo súboru Limbora.

Neprehliadnite tiež

Novely sudcovských zákonov pôjdu na vládu s niekoľkými rozpormi

Úplnú zhodu sa jej nepodarilo dosiahnuť s Najvyšším súdom, Súdnou radou a Združením sudcov Slovenska.

Súdna rada navrhne Kiskovi na odvolanie ďalších nečinných sudcov na dôchodku

Členovia hlasovali aj o ďalších 27 sudcoch, ktorí síce dosiahli vek 65 rokov, ale stále ešte súdia.

Exkukláč a šéf vydieračskej skupiny strávi za mrežami 21 rokov

Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu nie je možný riadny opravný prostriedok.

Ministerstvo stále nepotvrdilo, či odobralo akreditáciu Čistému dňu

Zariadenie Čistý deň čelí viacerým podozreniam zo zneužívania chovancov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop