BRATISLAVA. V postoji ĽS-HZDS k dvojjazyčným názvom v učebniciach zohrala úlohu predvolebná politika, tvrdí minister školstva a podpredseda vlády Ján Mikolaj (SNS). "Samozrejme, že politika v tom zohráva rozhodujúcu úlohu, pretože sa blížia voľby a každá strana sa snaží získavať si volebné hlasy," uviedol pre agentúru SITA Mikolaj. Národniari a mečiarovci pôvodne chceli napadnúť novelu, lebo je zlá a nevykonateľná.
HZDS sa napokon rozhodla od tejto ambície odstúpiť z lojality k svojmu koaličnému partnerovi Smeru-SD, ktorý za zákon zahlasoval. "Môj názor je taký, že sa návrh na Ústavný súd SR podať mal, lebo toto nie je o politike, ale o tom, že zákon je nevykonateľný," konštatuje Mikolaj.
Šéf rezortu školstva hovorí, že zákon vypracovali amatérsky. Definovať vžité a zaužívané názvy sa podľa neho nedá, keďže neexistuje žiaden právny podklad. Národniari na podaní na Ústavný súd SR trvajú, aj keď v parlamente stále nenašli podporu 30 poslancov. "Pripravené to máme a čakáme ako dopadnú dohody," povedal Mikolaj.
Už v septembri, keď národniari hľadali podporu pre svoj vysokoškolský zákon, avizovalo HZDS, že do parlamentných volieb pôjde s vlastným. Podľa Mikolaja však mečiarovci touto ambíciou so stranou SNS nesúperia. "Nekonkurujú nám, lebo ešte žiaden zákon nepredložili. Síce ho avizujú, ale zatiaľ ho nikto nevidel," tvrdí Mikolaj. Je presvedčený, že systém, ktorý nastavilo súčasné vedenie rezortu, je dobrý a kým nie je stopercentne dokončený, netreba ho meniť.
Mikolaj priznáva zásluhu predsedu HZDS Vladimíra Mečiara pri prvej novele vysokoškolského zákona. "Skutočne som s ním mal dve alebo tri osemhodinové diskusie, kde si pamätám, že pán Mečiar držal Ústavu v ruke a čítali sme zákon, lebo on je právnik," spomína minister. Podľa jeho slov mu Mečiar pomohol nastaviť systém vyberania školného od externých študentov. "K tejto druhej novele sa už odmietli pripojiť a hovoria, že pripravujú vlastný zákon. Samozrejme, my ho chceme vidieť a potom sa aj ja k nemu vyjadrím," konštatuje Mikolaj.
ĽS-HZDS ešte v júni v parlamente namietala, že učebnice s geografickými názvami v maďarčine a slovenčine sú v rozpore s Ústavou. Rovnako ako SNS sa jej nepáčilo, že v učebniciach pre národnostné menšiny budú zemepisné názvy najprv v materinskom jazyku a za nimi slovenské. Nepozdávalo sa im ani ustanovenie, ktoré presadil Smer-SD, že geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané pre tú-ktorú národnostnú menšinu, sa musia uvádzať v podobe, v akej boli v schválených učebniciach z rokov 2002-2006.
