BRATISLAVA. Poslanec Daniel Lipšic z KDH dnes podá do parlamentu návrh novely Ústavy SR a Zákon o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Týkať sa má fyzických aj právnických osôb.
V Ústave chce Lipšic doplniť článok o vlastníckom práve, v zákone chce dôkazné bremeno preukazovania majetku preniesť na daného človeka, voči ktorému bude vedené civilné konanie. „Bez toho, aby sme novelizovali ústavu, nebudeme môcť prijať účinný a razantný zákon o preukazovaní pôvodu majetku," povedal na tlačovej besede Lipšic.
Predseda vlády Robert Fico v utorok vo vysielaní TA3 pripustil, že je ochotný pri schvaľovaní zákona o preukazovaní majetku ochotný spolupracovať aj s opozíciou.
Dokonca, v prípade potreby, je pripravený podporiť návrh Daniela Lipšica, aby preukazovanie majetku nebolo limitované žiadnym dátumom.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic v tom istom vysielaní vyhlásil, že je na spoluprácu pripravený a je ochotný spolupracovať aj s tým, s kým by nikdy nesedel v jednej vláde. Obaja politici vystúpili v jednej relácii krátko po sebe, v živom vysielaní sa však nestretli.
Porovnáva len príjem a cenu
Rozdiel medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami, ktorý bude iniciovať civilné konanie, má byť podľa Lipšicovho návrhu 500 násobok minimálnej mzdy, čo je dnes približne 150 tisíc eur. “Nikto nebude mať povinnosť preukazovať, odkiaľ majetok nadobudol, … nikto nemá povinnosť archivovať si účty ani faktúry," vyhlásil Lipšic Podľa neho je totiž princíp návrhu v tom, že sa má porovnávať legálny príjem a hodnota vlastneného majetku „v cene v čase nadobudnutia.“
Aby sa zabránilo „šikanovaniu a udavačstvu“, navrhuje Lipšic, aby prvé sito preverovania podnetov a oznámení urobila finančná polícia. Má mať väčšie kompetencie preverovania. Ak zistí, že rozdiel medzi príjmami a majetkom daného človeka alebo firmy prevyšuje navrhovanú hodnotu, podá podnet prokuratúre. Tá urobí druhé sito. Ak by sa prokurátor stotožnil s podnetom finančnej polície, podá návrh na súd, aby daná osoba zložila finančnú zábezpeku, „ako preventívne opatrenie v hodnote rozdielu medzi príjmami a majetkom“.
Ficovi stačí 1990, Lipšic chce ísť hlbšie
Prokurátor má len dokazovať, že sú skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že rozdiel je vyšší ako navrhnutý zákonný rozdiel. „Bremeno dokazovania bude mať odporca, teda osoba, voči ktorej bude konanie smerovať a tá bude môcť preukázať, že má majetok z legálnych príjmov,“ povedal Lipšic.
Ak to nepreukáže, súd bude musieť rozhodnúť o zablokovaní majetku danej osoby v hodnote spomínaného rozdielu. Ten bude na osobitnom účte MF SR v NBS. Na dokázanie, že majetok je z legálnych zdrojov, bude mať osoba lehotu päť rokov, po nej v prípade nedodania dôkazov prepadne zábezpeka v prospech štátu. Lipšic chce týmto mechanizmom zabezpečiť, aby zákon nebolo možné napadnúť na domácich ani medzinárodných súdnych inštitúciách.
Na margo obdobného návrhu Roberta Fica, ktorý svoj návrh predstavil v pondelok, Lipšic poznamenal „nerobme z toho potemkinovskú dedinu, nerobme z toho škôlkarské preteky“. Ficov návrh má podľa Lipšica jeden problém, pre ktorý je neúčinný. Je ním stanovená lehota roku 1990, odkedy sa má majetok preukazovať. Lipšic vyzval Fica, že ak mu ide o zákon o preukazovaní pôvodu majetku a nie politické divadlo, tak by mal túto lehotu z návrhu vypustiť.
HZDS chce Petríkovej návrh, potom Ficov netreba
Strana ĽS-HZDS chce, aby sa vláda a následne parlament venovali najskôr návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku z dielne ministerstva spravodlivosti. Potom nebude dôvod venovať sa návrhu premiéra Roberta Fica, ktorý chce opäť presadiť zákon, ktorý by umožnil zaistiť nelegálne získaný majetok. Agentúru SITA o tom dnes informoval predseda republikovej rady strany Marián Klenko. Koaličná SNS stanovisko poskytne neskôr. Kedy, nepovedala.
Klenko tvrdí, že politici by nemali prijímať také právne normy, ktoré sú v rozpore s princípmi právneho štátu. "Jedným z takýchto princípov je aj rešpektovanie prezumpcie neviny. Prenášanie zodpovednosti na jednotlivca, aby dokázal svoju nevinu, ak je i nespravodlivo podozrievaný z toho, že nezákonným spôsobom získal majetok, je vážnym zásahom do uplatňovania princípov právneho štátu," píše Klenko. Rezortný návrh ministerstva spravodlivosti predložila nominantka strany Viera Petríková.
Predseda SNS Ján Slota poskytne stanovisko k návrhu neskôr, informoval tlačový tajomník strany Peter Paluš. "Predseda komplexné stanovisko poskytne neskôr, nie je však proti predmetnému zákonu," tlmočil názor Slotu pre SITA Paluš. Fico nemá podporu strany istú. "Nevyhovuje nám spôsob riešenia. To znamená retroaktivita a fakt, že bremeno dokazovania sa presunie zo štátu na občana," povedal denníku Pravda šéf parlamentného poslaneckého klubu za SNS Rafael Rafaj.
Petríková navrhla prísnejšie pravidlá v decembri. Legislatívny zámer zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku vtedy vláda schválila. V prípade, že by politici získali majetok nezákonnou cestou, podľa návrhu by boli povinní zdokladovať jeho pôvod. Ak tak neurobia, súdy ho budú môcť zhabať. Rezort justície ešte v máji minulého roka predložil zámer, ktorý však premiér označil za neefektívny.
Zákon môže byť testom ďalšej komunikácie KDH a Smeru
Otázka prijímania zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorého podobu predstavil v pondelok (4.1.) predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) a svoju verziu dnes aj podpredseda KDH Daniel Lipšic, bude testom možnej formy politickej komunikácie medzi koaličným Smerom-SD a opozičným KDH. Pre TASR to dnes pripustil politológ Peter Horváth.
"Keby sa podarilo spojiť tieto dve strany na pôde parlamentu, bolo by to vnímané ako signál, že tá animozita medzi nimi nie je až taká výrazná," vysvetlil. Skôr ale očakáva, že na základe rozdielnych návrhov jedna skupina nebude chcieť podporiť druhú.
Fakt, že sa táto právna norma dostala na stôl tesne pred parlamentnými voľbami, vníma Horváth ako jednoznačný ťah pre voličov zo strany koalície aj opozície. "Je to naháňanie politických bodov. Otázka drobných rozdielov v oboch návrhoch nie je až taká dôležitá," podčiarkol.
Sám však vidí osud oboch iniciatív pomerne skepticky. "Neviem si celkom predstaviť, že by Smer-SD a KDH ustúpili, pretože prijatie takéhoto zákona by prinieslo silné politické body a oni nemajú dôvod sa vzájomne podporovať. Keby zákon nešiel tak tesne pred voľbami, tak by to politikum nebolo také silné," povedal Horváth.
V prípade, ak by jeden z týchto návrhov prešiel, je politológ presvedčený, že skončí na Ústavnom súde aj napriek tomu, že sa počíta s novelizáciou Ústavy SR. "Zmena Ústavy SR je jedna vec, druhou je princíp právneho štátu," uzavrel.
tasr
Ako vláda plní sľub postihovať ľudí neschopných preukázať pôvod svojho bohatstva
Čo sľúbili: (Vláda SR) Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Slovensko životne potrebuje právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné v civilnom konaní siahnuť na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia skôr negatívne. Komplikované dokazovanie by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo, že by náklady na splnenie sľubu prevýšili jeho prínos. Dôležité je aktívne brániť kradnutiu, a to najmä zlepšením práce polície, súdov a výberu daní.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V septembri 2008 Ústavný súd rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pôvodne navrhnutý premiérom Ficom, je v rozpore s ústavou. Ministerstvo spravodlivosti odvtedy pripravuje nový zákon.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
