BRATISLAVA. Počas bohoslužieb si väčšina z nich pripomína tri biblické udalosti, ktorých spoločným menovateľom je zjavenie Boha ľudstvu: hviezda priviedla mudrcov z Východu k Ježišovi do Betlehema, Kristus bol pokrstený vo vodách Jordánu a na svadbe premenil vodu na víno, čím ukázal na verejnosti svoju moc.
Sviatok Epifánie, čiže zjavenia Boha ľuďom, sa slávil už v 3. storočí v Egypte. Dátum jeho slávenia sa neskôr ustálil na 6. januára pre premenu pohanského sviatku narodenia boha času a večnosti Eóna, ktorý pripadal na tento deň.
V druhej polovici 4. storočia Západ i Východ si vzájomne prevzali sviatok Kristovho narodenia 25. december a 6. január. Kým v prvom sviatku sa viac zdôrazňuje poníženie Božieho Syna, ktorý sa stal chudobným ľudským dieťaťom, v druhom je pohľad zameraný na božskú veľkosť dieťaťa, ktorému sa klaňajú mudrci z Východu. Dnešný deň je pre veľkú časť kresťanov posledným veľkým sviatkom vo vianočnom období.
V 9. storočí sa prvýkrát objavujú mená mudrcov Gašpar, Melichar a Baltazár. Hoci Biblia neuvádza ich počet, podľa darov, ktoré priniesli Ježišovi zlato, kadidlo a myrhu sa usudzuje, že by mohli byť traja. Zo stredoveku je známe žehnanie obydlí s použitím vody a kadidla. Nad dvere boli pritom požehnanou kriedou napísané písmená G+M+B ako prvé písmená mien mudrcov spolu s číslami letopočtu. Tento zvyk sa zachováva dodnes.
Pravoslávni kresťania, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, začínajú sláviť Vianoce až dnes.
