BRATISLAVA. Upozornil na to bývalý minister školstva Ján Pišút. Neoficiálne odhady hovoria, že je ich už viac ako 20.000. Exminister predpokladá, že Slovensko takto prichádza o svoje talenty.
"Pre nich je to fajn, však sa dostali tam, kde chceli, myslia si, že majú viac otvorenú cestu do sveta. Keď sa pozriete na to, ako Slovensko zaobchádza so svojimi talentami, tak ja to vidím dosť smutne," komentoval Pišút, ktorý pôsobí v mimovládnej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúre (ARRA). ARRA hodnotí kvalitu vysokého školstva na Slovensku.
Podľa Pišúta každá univerzita zháňa čo najkvalitnejších ľudí, ale tých nie je nekonečno. Existuje odhad, že v Európe by sa zmestili len na zhruba dvesto univerzít, povedal.
Zo Slovenska odchádza mnoho ľudí s vysokoškolským diplomom s tým, že doktorát si zamieria urobiť niekde do zahraničia. Vyhľadávajú najmä renomované školy.
"Či sme vyvinuli dosť snahy, aby sa títo špičkoví ľudia vrátili domov, mám o tom pochybnosti," poznamenal Pišút s tým, že sa treba zamyslieť, aké podmienky vrátane finančných im vytvára ich krajina. Prijal by analýzu, ktorá by ukázala, ako sa "hospodári s týmito talentami". "Mám pocit, že by sme nedopadli dobre," konštatoval.
V susednej ČR je podľa neho napríklad lepšie financovaný výskum a granty sú štyrikrát vyššie ako na Slovensku.
"Netreba podceňovať ani faktor študentského života, ktorý je pre študentov veľmi dôležitý," doplnil Pišútov kolega z agentúry ARRA Michal Považan.
Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) vlani na jeseň v školskom parlamentnom výbore vyhlásil, že nie je potrebné znižovať počty slovenských študentov, ktorí odchádzajú študovať na zahraničné vysoké školy. Podľa neho je však dôležité, aby sa vrátili. Rezort v tejto veci sľubuje vytváranie čo najlepších podmienok.
Predsedníčka parlamentného školského výboru Tatiana Rosová z SDKÚ-DS vtedy podčiarkla, že nasilu držať tých, ktorí majú iné ambície, nie je potrebné.
Ako vláda plní sľub nespoplatniť denné vysokoškolské štúdium
Čo sľúbili: Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Sociálna spravodlivosť bezplatného vysokoškolského štúdia je otázna. Vysokoškolské štúdium je prínosom najmä pre samotného študenta, pri bezplatnom štúdiu však vysoké školy platia i ľudia, ktorí nikdy študovať nebudú. Spoplatnením štúdia by štát ušetril peniaze, ktoré by mohol využiť na štipendiá pre sociálne slabších a nadaných študentov.
Aká je realita? Sľub je prevažne splnený. Denné štúdium zostalo prevažne bez poplatkov, v roku 2007 však vláda spoplatnila súbežné štúdium viacerých akademických programov. Zúžila teda bezplatné štúdium na jeden akademický program v štandardnej dĺžke. V máji 2009 podľa správy ministerstva školstva 18 z 20 vysokých škôl nelegálne vyberalo školné, či už vo forme darov alebo poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia v roku 2007/8.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť platy v školstve a zlepšiť sociálny status učiteľov
Čo sľúbili: Cieľom vlády SR je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Naši učitelia majú v medzinárodnom porovnaní nižšie platy v pomere k priemernej mzde. Pre zvýšenie kvality školstva je však nevyhnutná celková reforma školstva, ktorej súčasťou by mala byť racionalizácia počtu učiteľov, ako aj zavedenie obsahovej reformy s väčším priestorom pre súťaž medzi školami a sebarealizáciu kvalitných učiteľov.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Napriek pokračujúcemu rastu platov priemerná mzda v školstve v roku 2008 (639 eur) dosiahla iba 88% priemerného platu v hospodárstve (723 eur).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť objem financií pre školstvo na 5% HDP
Čo sľúbili: Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Peniaze investované do školstva budú mať pozitívny dopad na celú spoločnosť. Samotné „nalievanie peňazí" do školstva však nestačí. Potrebná je reforma, ktorá by zahrnula zatváranie menej prínosných škôl a spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Napriek zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelávanie, ich podiel na HDP nepresiahol 5%. Verejné výdavky na školstvo dosiahli v roku 2008 3,71% HDP, v roku 2009 4,56% HDP a v roku 2010 4,6% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vysoké školy
Čo sľúbili: (SMER bude) zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP mimo finančných zdrojov zameraných do sociálnej oblasti študentov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Dlhodobý nedostatok financií pre vysoké školy je jednou z príčin ich nízkej kvality. Je však dôležité aby vláda peniaze rozdeľovala transparentne a tak, aby školy motivovala k zvyšovaniu kvality. K tomu by malo pomôcť aj zavedenie finančnej spoluúčasti študentov.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Výdavky na vysoké školy v pomere k HDP vzrástli z 0,81% v roku 2006 na 0,94% v roku 2010. Nárast ovplyvnila zmena metodológie vypracovania rozpočtu, keď sa od roku 2008 do neho zarátavajú aj európske zdroje a vlastné zdroje škôl. Prostriedky pre vysoké školy stále nedosahujú úroveň 1,2% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
