BRATISLAVA. „Treba hovoriť o tom, ako upevniť také právomoci, alebo dať právomoci rôznym menšinám, ktoré by jednoznačne zabezpečili, že o ich vnútorných veciach rozhodujú sami, bez toho, aby do toho hovoril štát. Napríklad v oblasti kultúry. Aby vedeli, že na kultúru percentuálne z celkového balíka dostanú toľko a toľko a do toho im nikto nebude hovoriť,“ povedal Bugár v rozhovore pre agentúru SITA. Rovnako to má byť podľa neho v oblasti vzdelávania. „Je normálne, že minister školstva za SNS nariadi školám s maďarským, alebo rusínskym vyučovacím jazykom, že nesmú používať geografický názov vo svojom materinskom jazyku? Tak sa fakticky začala roztržka o učebniciach. To je normálne? No nie je to normálne. Teda v týchto otázkach, keď budú mantinely, zákony, prestanú roztržky a politické šarvátky,“ dodal.
Autonómiu majú podľa Bugára v súčasnosti obce, či vyššie územné celky, ktoré v rámci zákona rozhodujú autonómne, sami, napríklad o rozdelení určitých daní. Sami rozhodujú napríklad o výške daní. „Sú určité skupiny daní, kde sú autonómni. Sú zas autonómni aj tam, že kde využijú určité prostriedky, či opravíme tam cestu, alebo kúpime budovu. Do toho im štát hovoriť nemôže. To je tá autonómia. Zoberte si vysoké školy. Tie sú autonómne. Na základe zákona, ktorý určí, že autonómia je od do. To znamená, kde nemôže ísť a kde ešte rozhoduje bez toho, aby do toho mohol hovoriť politik, alebo štát. Toto je tá autonómia. Žiaľ, ak niekto z politikov spomína autonómiu, spája to okamžite s územnou autonómiou, spája to s autonómiou Maďarov. V histórii vždy keď chceli Slováci autonómiu mali na mysli odtrhnutie alebo osamostatnenie územia, ktoré bolo slovenské. Z toho potom vyplývajú roztržky, že autonómiu Slováci chápu ako niečo čo ohrozuje územnú celistvosť SR,“ vyhlásil Bugár.
