BRATISLAVA. Pol roka pred voľbami sa premiér Robert Fico aj podpredseda KDH Daniel Lipšic vrátili k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku. Ich návrhy sa však nevyhli slabým miestam, ktoré pôvodnému zákonu vytkol Ústavný súd a prečo ho z našej legislatívy v septembri 2008 vyčiarkol.
Problémom stále je, že zákony smerujú do minulosti a prenášajú dôkazné bremeno na osoby, ktoré majú problém vysvetliť, ako na majetok zarobili. Fico chce problém obísť tým, že zmení ústavu. Vytýkanej retroaktivite chce predísť tým, že by sa nový zákon vzťahoval len na majetok nadobudnutý od januára 1990. To už navrhoval pred piatimi rokmi.
5 rokov pokusov Jún 2005: Parlament schválil zákon z dielne Smeru.
September 2008: Ústavný súd ho vyhlásil za protiústavný.
Máj 2009: Fico odmietol Harabinov zámer nového zákona.
December 2009: Vláda schválila Petríkovej verziu zámeru.
Január 2010: Fico aj Lipšic dávajú vlastné návrhy zákona.
Premiér v pondelok pred novinármi odcitoval aj z nálezu Ústavného súdu, podľa ktorého by sa „spätná časová pôsobnosť mohla stať svojvoľným nástrojom v rukách orgánov verejnej moci".
Fico však nepokračoval v nasledujúcej vete nálezu, podľa ktorej je problémom aj to, ak zákon vymedzí aj konkrétne obdobie, na ktoré sa vzťahovať bude. Predseda vlády tvrdil, že súdu prekážala len retroaktivita bez akejkoľvek hranice.
Päť rokov na vysvetlenie S retroaktivitou sa nevyrovnal ani poslanec Lipšic. Zatiaľ čo premiérov návrh počíta s tým, že podozrivý majetok prepadne okamžite po rozhodnutí súdu, Lipšic necháva dotyčnému päťročnú lehotu na dodatočné vysvetlenie, odkiaľ nahonobený majetok vzal.
Zdá sa, akoby u nás nikto rozhodnutia Ústavného súdu nečítal, obáva sa Lukáš Fila.
V oboch prípadoch budú mať problém ľudia, ktorí nebudú vedieť vysvetliť, prečo sa ich legálne príjmy líšia od hodnoty ich majetku. Lipšic im dáva síce päť rokov na vysvetľovanie, ale počas nich musí dotyčný dať na príkaz súdu finančnú zábezpeku vo veľkosti rozdielu medzi majetkom a príjmom.
Podpredseda KDH hovorí o rozdiele 500-násobku minimálnej mzdy, teda zhruba 150-tisíc eur, Fico ponúka alternatívy s 1500-násobkom, čiže 450-tisíc eurami alebo 1000-násobkom minimálnej mzdy, čo je 300-tisíc eur.
Problém retroaktivity ostal
„Problém spätného pôsobenia tu zostal," hovorí zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.
Problém vidí aj v tom, že platné zákony týkajúce sa daňových alebo účtovných predpisov neukladajú povinnosť archivovať všetky dôkazy o svojich príjmoch po neobmedzený čas. Podľa Vozára sa teda nedá vylúčiť, že jeden či druhý návrh zákona, ak ich schvália, opäť skončia na Ústavnom súde.
Strata času Hovorí o tom, že politici stratili štyri roky. Stačilo, ak by už v roku 2006 zákon povedal, že každý od účinnosti zákona bude musieť vedieť preukázať svoje majetkové prírastky nad napríklad 160-tisíc eur.
„Stále sa však chcú vracať do minulosti, a, žiaľ, to je z pohľadu práva problém. Ako sa ukazuje, aj v tomto období sa dá prísť nezákonne k majetkom a možno aj väčším ako v minulosti," myslí si Vozár.
Právnik Transparency International Slovensko Pavel Nechala pochybuje o úprimnej snahe politikov riešiť nevyjasnené majetkové pomery. „Inak ako politický marketing sa to nedá hodnotiť," hovorí.
Doposiaľ svoj majetok nevysvetlil nielen predseda HZDS Vladimír Mečiar, ale aj ďalší Ficov partner, šéf SNS Ján Slota. Obaja boli zatiaľ k návrhom zákona zdržanliví.
Ako vláda plní sľub postihovať ľudí neschopných preukázať pôvod svojho bohatstva
Čo sľúbili: (Vláda SR) Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Slovensko životne potrebuje právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné v civilnom konaní siahnuť na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia skôr negatívne. Komplikované dokazovanie by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo, že by náklady na splnenie sľubu prevýšili jeho prínos. Dôležité je aktívne brániť kradnutiu, a to najmä zlepšením práce polície, súdov a výberu daní.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. V septembri 2008 Ústavný súd rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pôvodne navrhnutý premiérom Ficom, je v rozpore s ústavou. Ministerstvo spravodlivosti odvtedy pripravuje nový zákon.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
