BRATISLAVA. Ponuka predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu rokovať s mimoparlamentou SaS o dvojkoalícii stroskotala už po prvom neformálnom rozhovore. Z reakcií SDKÚ totiž vyplýva, že nemá záujem zaoberať sa ultimátom šéfa SaS Richarda Sulíka. SaS si dala podmienku, aby na spoločnej kandidátke nebol Dzurinda jednotkou.
„Dali sme SaS serióznu ponuku, ich odpoveď za serióznu nepovažujeme,“ tvrdí podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Pokiaľ Sulíkova strana neodpovie inak, budú to brať, že ponuku odmietli.
Mečiar áno, Dzurinda nie?
„Je viac ako neštandardné, aby ktorýkoľvek politický subjekt zasahoval do personálneho obsadenia iného politického subjektu,“ hovorí podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová. „Kladiem si veľmi veľký otáznik, prečo je pre pána Sulíka pán Mečiar prijateľný a pán Dzurinda nie.“
Sulík SME v decembri povedal, že vylučovať spoluprácu s HZDS nemá zmysel. „Ak bude pravici chýbať malý partner, HZDS nenapácha zlo, lebo je malé,“ povedal vtedy Sulík.
„Aj toto je dôkaz, že Richard Sulík sa politikom nestal aj napriek tomu, že sa ním stať chce,“ myslí si poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý. Ultimátum SaS považuje za „náhradný argument, ako do koalície nevstúpiť“.
Dzurinda ponúkol Sulíkovi rokovania o koalícii 22. decembra na obede medzi štyrmi očami. Ponuku potvrdila aj SDKÚ.
Sulík tvrdí, že ponuku SDKÚ prijal, ale v skutočnosti ju odmietol, myslí si Marián Leško
Sulík: Inak to nebude
Po reakcii SDKÚ Sulík včera povedal, že ultimátum Republikovej rady SaS určite nezrušia. „Naši voliči by nám to pekne zrátali,“ vysvetľoval s tým, že pre voličov SaS je bývalý premiér neprijateľnou osobou.
Na otázku, prečo je pre stranu otázka lídra volebnej kandidátky taká dôležitá, odpovedal Sulík, že práve on má dôležité právomoci pri tvorbe povolebných dohôd.
Viacerí politici z vedenia SDKÚ považujú podmienku za natoľko „absurdnú“ a „drzú“, že môže možnosť koalície definitívne pochovať. Dzurindovi ako predsedovi jednotka na kandidátke vyplýva zo stanov strany.
Mení plány
Sulík SME v októbri povedal, že pôjdu do volieb samostatne. „My ideme do volieb sami. Samozrejme, nebránime sa povolebnej spolupráci,“ tvrdil vtedy. Vo štvrtok svoj výrok vysvetľoval tak, že ísť do volieb samostatne je „základný plán“ SaS, ktorý platí pre prípad, „keď sa neudeje nič, čo by náš plán zmenilo“.
V decembri o možnej koalícii rokoval s najmenej dvoma stranami – s SDKÚ a opakovane s Mostom. Ani jeden z rozhovorov so stranou Bélu Bugára však nepriniesol výsledok a momentálne to ani na koalíciu oboch strán nevyzerá.
Popularita na hrane
SaS sa v dvoch z koncoročných prieskumov verejnej mienky dostalo nad hranicu piatich percent. Naviac však získala iba desatiny percent a istotu, že sa dostane do parlamentu, tak nemá.
Päťpercentná hranica napríklad zmarila v roku 2006 šance Slobodného fóra, ktoré malo ešte mesiac pred voľbami vyše šesť percent.
Pravici po vzniku SaS a Mostu hrozí prepad hlasov. Preferencie oboch strán totiž kolíšu okolo hranice zvoliteľnosti a problém s poklesom podpory má aj SMK.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
