O výbušnine zabudnutej slovenskou políciou v batožine pasažiera informujú aj Číňania či Al-Džazíra.
BRATISLAVA. Slováci poslali do Dublinu bombu. Slovenský pasažier, ktorý bez svojho vedomia prepravoval výbušninu, mohol byť zastrelený ochrankou. Ako prebiehala slovenská komédia pochybení.
To sú len niektoré z titulkov, pod ktorými svetové médiá informujú o tragikomédii slovenskej polície. Tá počas cvičenia na popradskom letisku zabudla v batožine nič netušiaceho pasažiera kus plastickej trhaviny, s ktorou následne slovenský elektrikár odletel do írskeho Dublinu.
Najnovšie kauzy ukazujú zahraničiu vládu v jej pravej podobe, tvrdí Peter Morvay
Írska polícia ju našla až po troch dňoch pri domovej prehliadke - predtým však stihla evakuovať dve ulice v štvrti, kde Slovák s výbušninou býva.
Populárni aj bez reklamy
Hlavnú spravodajskú reláciu Českej televízie v stredu večer otváral jeden príspevok zo Slovenska za druhým. V prvej trojici hlavných správ sa okrem „neuveriteľného prechmatu slovenských policajtov“ objavili aj kolóny spôsobené slovenským elektronickým mýtom.
Ani šot Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) za viac ako milión korún (38.837 eur), prezentujúci Slovensko ako rozprávkovú krajinu, nás nedostal na titulky svetových médií tak, ako „hlúpa“ chyba slovenskej polície.
Kým za odvysielanie polminútového šotu v zahraničných médiách sme doteraz platili obrovské peniaze, v posledných dňoch o Slovensku informovali úplne zadarmo najznámejšie svetové médiá ako BBC, CNN, Le Monde či dokonca arabská televízia Al-Džazíra a čínska CCTV.
Podľa marketingových odborníkov nám však takáto „reklama“ v zahraničí nepomôže. Články či príspevky svetových médií sú totiž ladené v lepšom prípade ironicky, v horšom výstražne.
„Keď sa viacerí predstavitelia bezpečnostných zložiek vyjadria, že je to faux pas, tak je to faux pas. Existuje aj taký fenomén ako negatívna reklama. To sa v tomto prípade podarilo,“ hovorí marketingový odborník z reklamnej agentúry Publicis Marek Knut.
Slovenské orgány nekomunikujú
Podľa neho sa s niečím podobným určite chváliť v zahraničí nedá, no neočakáva, že by policajné zlyhanie v zahraničných médiách dlho rezonovalo. Vysvetliť si to však určite budú musieť odborníci na bezpečnosť.
„Pre ľudí je to skôr taká úsmevná príhoda. Povedia si, tak sa pozrime na to, čo im zase raz vyšlo či nevyšlo,“ dodáva Knut. Chýbajúca a nepresvedčivá komunikácia o incidente zo slovenskej strany ešte znásobila obavy ľudí o bezpečnosť.
„To, čo som počul, ma veľmi nepresvedčilo. Myslím si, že to bolo zanedbanie povinností zo strany našej polície. Ľudia, ktorí často lietajú, sa určite zamyslia nad tým, ako je takéto niečo vôbec možné,“ hovorí viceprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr Stanislav Macko.
Podľa neho je to nepochopiteľné najmä preto, že slovenské letiská nepatria práve medzi tie vyťažené a bezpečnostné zložky majú preto „čas sa pedantne venovať kontrole každého cestujúceho a jeho batožiny“.
Na slovenský obraz v zahraničí to bude mať podľa Macka jednoznačne negatívny vplyv.
„Každý súdny človek sa zamyslí nad vysvetlením, ako sa to prihodilo,“ hovorí odborník. Už teraz sa na internetovom mikroblogu Twitter objavujú príspevky, kde ľudia konštatujú, že na Slovensko veru určite nikdy nepoletia.
Kliknite - obrázok zväčšíte
;)
Mediálny stratég: Nezvládli sme to
Stratég komunikácie pracujúci vo Veľkej Británii MARKO MINKA cíti, že sme nezvládli svoju obhajobu.
Odrazí sa tento incident na vnímaní Slovenska v zahraničí?
Teraz už každý o Slovensku niečo vie. Záujem médií je ešte aj dnes obrovský, do týchto chvíľ bolo podľa Google publikovaných neuveriteľných asi 750 článkov o Slovensku, čo je absolútne bezprecedentné a tie príspevky pribúdajú každú sekundu. Ilustruje to aj pohľad na sociálne siete, ako je Twitter, kde bolo včera uverejnených asi 5-tisíc príspevkov, samozrejme, extrémne negatívnych. Slovenské úrady vôbec nedokážu odkomunikovať svoju verziu toho, čo sa stalo. Vyzeráme ako štát, ktorý je neschopný, nezodpovedný. Je to veľmi zlý imidž.
Môže Slovensko negatívny imidž reálne poškodiť?
Ťažko sa to dá premietnuť do peňazí a povedať presne, do akej miery to Slovensku uškodí. Keďže pracujem v marketingu, viem, že každá značka sa spája s nejakou emóciou, ktorá vyplýva z jej imidžu. Po udalostiach posledných dní je to v prípade Slovenska obraz neúprimnosti, diletantizmu a neprofesionality.
Ako sme mali podľa vás tento škandál odkomunikovať?
Ministerstvo vnútra malo okamžite zvolať krízový štáb, ktorý mal jednoznačne priznať chybu. Slovensko sa malo ospravedlniť, vyvodiť zodpovednosť, informovať o tom, aké kroky podniklo, aby sa podobná chyba už nestala.
Okrem toho tlačová správa s týmto obsahom aj v angličtine mala byť okamžite vyvesená na webovej stránke ministerstva vnútra, keďže sa dnes komunikácia odohráva najmä na internete a nie je čas zatajovať veci, šéf polície, alebo niekto, kto rozpráva dobrou angličtinou, mal vydať minútové, dvojminútové video na YouTube a zopakovať, čo sa stalo. To by mohli zahraničné televízie a médiá použiť vo svojich reportážach.
Tlačové oddelenie malo globálne monitorovať vplyv tejto aféry, ktorá je obrovská, a kontaktovať tie médiá, ktoré sa k Slovensku stavali najkritickejšieMartina Kováčová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
