BRATISLAVA. Naopak, za najmenej systémové označil vo svojom novom čísle časopisu o zdravotnej politike navýšenie imania štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a oddlžovanie zdravotníckych zariadení. Ako najmenej transparentné opatrenia vníma inštitút tender na licencie na záchranky, ako aj tender na sanitky pre bratislavskú záchrannú službu.
"Rok 2009 bol aj v zdravotníctve výrazne ovplyvnený dopadmi hospodárskej krízy. Tá výrazne okresala príjmy zdravotných poisťovní," uvádza HPI. Upozorňuje, že výpadok skutočných príjmov v uplynulom roku bude oproti plánovaným príjmom výrazný, pričom možno počítať až s výpadkom 350 miliónov eur. Ako konštatuje inštitút, zníženie príjmov sa odzrkadlilo na nákupnej politike poisťovní, pričom v 1. polroku 2009 okresali najmä platby ambulantným špecialistom, prilepšili si napríklad nemocnice.
"Kľúčovou položkou, ktorú však poisťovne dokázali zatiaľ ukontrolovať, sú výdavky na lieky, ktoré v 1. polroku 2009 medziročne klesli o 1,2 percenta. Ku koncu roka môžeme očakávať, že výdavky na lieky skončia približne na rovnakej úrovni ako v roku 2008, čo hodnotíme jednoznačne ako úspech," vyzdvihlo HPI. Objasnilo, že to je najmä dôsledok referencovania cien liekov. Preto tento krok inštitút hodnotí ako najprospešnejšie opatrenie roka 2009 eliminujúce dopady krízy na slovenské zdravotníctvo. "Aj vďaka týmto úsporám mohli výdavky na nemocnice v čase krízy rásť o 6,6 percenta v 1. polroku 2009."
Okrem navyšovania imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne a oddlžovania nemocníc kritizuje HPI aj zrušenie degresívnej obchodnej prirážky v nemocniciach. To znamenalo pre nemocnice dodatočné náklady vo výške 6 až 9 miliónov eur ročne a zhoršilo ich "beztak neutešenú hospodársku situáciu", tvrdí inštitút. Za najmenej kompetentné opatrenie tituloval nový postup určenia úhrady pri kategorizácii liekov od novembra 2009, ktorý by podľa HPI v prípade jeho plnohodnotnej implementácie znamenal zvýšenie podielu spoluúčasti pacientov na liekoch viac ako trojnásobne.
Minister zdravotníctva Richard Raši za úspechy minulého roka v oblasti zdravotníctva považuje najmä novelu zákona o ochrane nefajčiarov, zavedenie referencovania cien liekov, ako aj rozbehnutie Operačného programu Zdravotníctvo i začatie prác na elektronizácii zdravotníctva, tzv. e-health. Ako negatívum vníma problematiku Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), ktorú chce riešiť s komorami aj poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Poznamenal, že pohotovosti môžu byť v každom meste, ale otázne by tak bolo, kto na nich bude slúžiť.
