ečkávajú tento čas?
Najväčšia slovenská zoologická záhrada s rozlohou 288 hektárov nemá výhody mestských zariadení podobného druhu, kam sa dá zaskočiť hoci len na polhodinku. Leží až za Kavečanmi. Administratívne je síce táto dedinka, v ktorej sa cesta končí, súčasťou Košíc, po ceste do nej si však musíte vyšliapnuť do pekného kopca.
Autobus, ktorý do zoo premáva z košickej železničnej stanice, to zvládne za polhodinu, autom si viete nádherný výhľad na Volovské vrchy dopriať aj skôr. Väčšina áut smerujúcich týmto smerom v zime má na streche lyže. Tých, čo si v uzimený deň zvolia cestičku k zoo, je pomenej.
Na Štedrý deň sa zoologická záhrada v Košiciach zachovala marketingovo. Ponúkla vstupy zdarma. Celý deň však hrozne pršalo, a tak zostali nakoniec ošetrovatelia so zoologičkou Martinou Žličařovou so zvieratkami celkom sami. Na ďalšie dni sviatkov už nejaké desiatky rodín do zoo prišli.
„Alfa a omega návštevnosti je počasie," tvrdí Eva Malešová, ktorá má na starosti kultúrne programy. Ukázalo sa to napríklad aj na Deň detí, keď sa pre zlé počasie atraktívneho programu zúčastnilo len niekoľko stoviek ľudí, kým predvlani ich prišlo viac ako dvanásťtisíc.
Zvláštne čaro
Aj v zime má zoo svoje čaro, tvrdia všetky letáčiky všetkých zoo. Kým orol vo voliére nemá problém, niektoré zvieratá - napríklad korytnačka písmenková, kaspická a kajmanka dravá - sú celkom zazimované. Podobne hady zvyknú upadať do zimného spánku, pričom aj dlhšiu dobu - týždeň až dva - neprijímajú potravu. V teráriu ich návštevníci môžu vidieť spolu s jaštermi a krokodílmi.
Obľúbenec košickej zoo, medvedica Sindy si počas vianočných sviatkov vraj tiež pospala, a prebrala sa až na Silvestra. Prišla tak o nadštandardnú ponuku ovocia, ktoré dodávajú do zoo partneri z obchodných reťazcov.
Ako hovorí Eva Malešová, každý z medveďov sa správa počas zimného spánku inak. „Vlani si napríklad jedna samica vyhĺbila brloh, ktorý opúšťala len sporadicky, raz za dva-tri dni, aby sa nažrala. Ostatné pospávali na podstielkach zo slamy v ubikáciách, kde si aj samy nanosili ako výstelku suchú trávu, lístie, konáriky," spomína.
Stále krásne
Pred návštevníkmi sa aj pri teplotách pod nulou impozantne hrdo pretŕčajú levice Ela a Laura - dvojičky s krásnou, dohneda hrajúcou srsťou. Ako hovorí Žličařová, levy si svoj pobyt vonku regulujú samy, slabšie zimy vydržia v pohode, samy zalezú do tepelne regulovanej miestnosti. „Výbehy sa zatvoria, len ak hlásia skutočne veľké zimy," hovorí.
To, že tiger sibírsky je na zimu zvyknutý, je zrejmé už podľa mena. Aj on má však „doma" vo svojej ubikácii nastlané s výhrevnou podložkou.
Keď tiger Lucky vidí prichádzať známu tvár, radostne pribehne k ohrade. „Ahoj, zlatko," pritúli sa hoci len cez sklo k svojmu miláčikovi zoologička. „Pozor na elektriku!" upozorňuje tigra na akési drôty, o ktoré by sa mohol potknúť. Vždy som vedela, že tiger je inteligentné zviera, ale až takto?
Po krátkom maznaní sa vracia do svojho obvyklého kolobehu. Chodníček má vo výbehu celkom vyšliapaný.
Malé kopytníky - kozy karpatské a ovce kamerunské - trávia tieto dni vo vnútri. To preto, že nastáva čas kotenia mladých. „Prvé dvojičky sa narodili presne na Silvestra, o chvíľu prídu ďalšie," teší sa Žličařová.
Veľké kopytníky majú prístrešky s vyhrievanou podlahou a nastlaté slamou, môžu si tam ľahnúť a zahrejú sa. Uhorský dobytok, jelene, kone Przewalského, lamy, zubry, vlky, psíky medvedíkovité a jaky sú otužilé a môžu byť celoročne vonku.
Menší komfort
Prevažne ustajnené sú cez zimu zebry Chapmanove s africkým pôvodom a antilopy. V savanách ich na stredoeurópsku zimu nenaučili. Celkom uväznené však nezostávajú. Ak nie je v ich výbehu ľad, zvyčajne si môžu dovoliť dopoludňajšiu prechádzku.
Podobný režim má hyena a malé mačkovité šelmy - servaly a mačky.
Depresívne pôsobia pštrosy zazimované v búdkach pripomínajúcich chatky z pionierskych táborov. Popri nich trávia zimu aj malé kačičky ozdobné. „Je to menej komfortné," pripúšťa aj Žličařová.
Pštrosy začnú čoskoro znášať vajcia, na ktoré si sadne samec. „Tak to majú usporiadané," odpovedá zoologička na prekvapený pohľad. Pštrosí otec nakoniec svoje detičky aj vyvedie a učí ich prvé kroky.
Dnes sú v zoo dva pštrosy emu, dva kusy nandu pampového a štyri africké pštrosy dvojprsté. Vlani vzbudil pozornosť príbeh zatúlaného emu hnedého, ktorý sa dva mesiace túlal v okolí Košíc, a keď ho konečne našli, neprežil prevoz.
Zimu tvária v búdkach aj páry čiernych, aj bielych labutí, hoci by s chladom normálne nemuseli mať problém.
Dôvodom ich ochrany sú predátori. Kavečanská zoo sa totiž nachádza uprostred lesov, v ktorých je veľa líšok. Polozamrznuté jazierka neposkytujú labutiam dostatočnú odrazovú dráhu na to, aby stihli vyletieť pri prípadnom napadnutí, navyše ak majú pristrihnuté krídla. Na jazierku teda vidíme len voľne žijúce divé kačičky, ktoré prísne vzaté do inventáru zoo síce nepatria, ale personál sa o ne stará prikrmovaním.
Málo priestoru
Žofia, skrývajúca sa v tme ďalšej z búdok, je bizarnou zmenšeninou našej predstavy o hrochovi. Tomuto hrošíkovi liberijskému zima nesvedčí. Stojí nepohnuto na výhrevných podložkách, ani bazén, kde sa špeciálne pre ňu napúšťa teplá voda, ju nijako nezaujíma.
Malé šelmičky surikaty vlnkavé by mohli byť finalistami súťaže v smiešnosti, cez zimu sa ohrievajú pod infračerveným svetlom.
Žirafy ani slony v tejto zoo nehľadajte, hoci teoreticky by sa tu pre ne miesto našlo.
Peňazí niet ani na pekný pavilón pre opice, kam by sa zmestili aj menšie primáty. Diskusie vyvolala správa, že v decembri usmrtili v zoo niekoľko z desiatich vĺčat, lebo nemali na ich chov priestory. Otázkou je, či sa nechcenému tehotenstvu vlčice nedalo predísť, podobná situácia sa opakovala aj vlani.
Chúlostivé tučniaky
Zamrznuto a ticho je aj v bazéniku okolo nového pavilónu s tučniakmi. Tučniaky jednopásové - Humboldtove sú zavreté vo vnútri. Skupiny týchto zaujímavých vtákov získali predvlani zo zoo v Prahe a z dánskeho Aalborgu.
Obľúbené tučniaky sa stali malou traumou, z pôvodných dvanástich prežili do dnešného dňa len štyri. Stíhali ich infekcie, plesne, zápaly priedušiek, ale niektoré zahynuli napríklad aj pre neopatrnosť ošetrovateľov, jeden z nich bizarne zhltol ropuchu. Naposledy zahynul ďalší na konci novembra pri vypúšťaní bazénu.
Žličařová hovorí, že majú v pláne opäť tento chov rozšíriť, ale radi by si zaobstarali tentoraz čím staršie zvieratá, aby sa predišlo ochoreniam. K viacerým úhynom totiž podľa nej došlo aj preto, že mladé jedince ešte nemajú dostatočne vyvinutú imunitu a nezvládli zmenu a prevoz.
Na otázky novinárov sú všetci veľmi citliví. „Tam, kde sa niečo chová, môže niečo uhynúť alebo pribudnúť," znie stanovisko riaditeľa zoo Štefana Kollára, ktoré prezentuje v médiách.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
