BRATISLAVA. Zásady vlády k jazykovému zákonu ešte v decembri neformálne zhodnotila aj Európska komisia. Dokument Európskej komisie, v ktorom je jedenásť pripomienok k obsahu a sú v ňom aj výhrady k forme zásad, nie je záväzný.
Ministerstvo kultúry si z pripomienok komisie vybralo len niektoré, napríklad ani po rade komisie nezmenilo právnu formu zásad – tie zostali nezáväzné. „Vyvstáva otázka, prečo vykonávací predpis nebol schválený v podobe, ktorá by ľuďom poskytovala väčšiu právnu istotu,“ píše sa v dokumente.
Komisia viackrát konštatuje, že na základe predpisov môže dochádzať k diskriminácii v oblasti publikácie periodík a neperiodík či zdravotníckych zariadení. Periodiká totiž podľa nej môžu byť nútené publikovať len v slovenčine a zdravotníci, naopak, nemusia hovoriť menšinovým jazykom, ani keď ho ovládajú.
Zásadám vyčíta komisia aj „opačnú logiku vo vzťahu k základným právam, ochraňujúcu viac záujmy štátu ako jednotlivca.“
SMK je presvedčená, že z hodnotenia komisie vyplýva potreba „rozsiahlej zmeny zákona“ a že jazykový zákon ešte na európskej pôde neskončil. „SMK je napriek detinským snahám ministrov Maďariča a Lajčáka toho názoru, že v civilizovanej časti Európy je každému jasné, že prijatie diletantsky pripraveného jazykového zákona bola zbytočná chyba,“ píše strana vo svojom vyhlásení.
„Dokument je súčasťou neformálnej komunikácie, akú vedú členské krajiny s Európskou komisiou v mnohých otázkach spoločného záujmu,“ povedal k pripomienkam hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Vedúca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová hovorí, že takýto dokument je bežným výsledkom komunikácie členského štátu s komisiou v otázkach legislatívy.
Beata
Balogová
