BRATISLAVA. Predseda vlády Robert Fico sa podľa opozičnej SDKÚ-DS zľakol oprávneného tlaku dopravcov a pristúpil k zmenám v systéme výberu elektronického mýta, ako aj k zníženiu spotrebnej dane z nafty. Konštatoval to dnes na tlačovej besede podpredseda strany Ivan Mikloš.
Podľa jeho slov mal premiér k zníženiu spotrebných daní pristúpiť už dávno, vzhľadom na výraznejšie prekročenie minimálnej úrovne stanovenej Európskou úniou, ako aj vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v predchádzajúcich rokoch. "Robert Fico opakovane klame, zavádza a obviňuje predchádzajúcu vládu," uviedol v súvislosti s argumentáciou premiéra Mikloš.
Najdrahšia nafta v únii
Premiér Robert Fico v pondelok predchádzajúcu vládu kritizoval za to, že zvyšovala spotrebné dane z pohonných hmôt šesťkrát. Pripomenul pritom, že súčasná vláda k tomuto kroku nepristúpila ani raz. Exminister financií Ivan Mikloš však upozorňuje, že vláda Mikuláša Dzurindu musela pristúpiť k zvyšovaniu spotrebných daní s cieľom dosiahnuť minimálnu úroveň stanovenú Európskou úniou. Spotrebné dane z benzínov a nafty sa naposledy zvyšovali v roku 2003, a to na úroveň o 3,3 % nad povinné minimum v prípade benzínu a o 15,1 % nad povinné minimum v prípade nafty.
Keďže odvtedy kurz bývalej slovenskej koruny voči euru výrazne posilnil, v súčasnosti sú sadzby v prípade benzínu o 43,3 % vyššie v porovnaní s minimálnou úrovňou a v prípade nafty sú vyššie až o 59,3 %. Aj po avizovanom znížení spotrebnej dane v prípade nafty bude jej sadzba podľa Mikloša o 29,4 % nad minimálnou úrovňou. Slovensko má podľa Mikloša v súčasnosti 24. najdrahší benzín v Európskej únii a najdrahšiu naftu.
Zlučovanie ministerstiev len kamufláž
Premiérom avizované zrušenie dvoch ministerstiev, ktorým Fico v pondelok podmienil zníženie spotrebnej dane z nafty, považuje SDKÚ-DS len za kamufláž. V prípade rušenia ministerstva životného prostredia to Mikloš označil aj za škodlivé riešenie. Exminister financií spochybnil aj Ficove plány ušetriť rušením ministerstiev v tomto roku verejné prostriedky. "V tomto roku neušetrí nič," odkázal Mikloš premiérovi s tým, že v prípade rušenia ministerstiev môžu byť výdavky v tomto roku dokonca vyššie, a to vzhľadom na náklady na odstupné a jednorazové náklady spojené s týmto procesom. SDKÚ-DS preto chce v piatok predstaviť vlastný plán na zníženie počtu ministerstiev a zefektívnenie štátnej správy.
Iniciatívu znížiť spotrebnú daň z nafty ešte do konca tohto mesiaca predstavil premiér Robert Fico v pondelok. Podľa jeho slov by sadzba dane mala klesnúť zo súčasných 0,481 eura za liter na 0,391 eura za liter. V praxi by sa tak ceny nafty na čerpacích staniciach mali znížiť z 1,14 eura za liter na 1,01 eura za liter. Premiér o tom informoval po pondelňajšom stretnutí s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov a dopravcov. Zníženie spotrebnej dane z nafty ako kompenzácia za zvýšené náklady spôsobené zavedením elektronického mýta bude podľa Fica podmienené znížením počtu ministerstiev.
Spotrebná daň z nafty je na Slovensku od roku 2003 vo výške 0,481 eura za liter a v prípade benzínov 0,515 eura za liter. Minimálna sadzba platná v krajinách Európskej únie je pritom stanovená na úrovni 0,302 eura za liter nafty a 0,359 eura za liter benzínu.
Za ústupkami vlády voči autodopravcom vidia politológovia voľby
V spore o zavedenie elektronického mýta zvíťazili nad vládou premiéra Roberta Fica (Smer-SD) autodopravcovia, no k ústupkom vlády im dopomohli najmä blížiace sa voľby, zhodli sa politológovia a sociológovia oslovení ČTK. Častejšie nátlakové akcie iných skupín však v budúcnosti väčšinou neočakávajú a blokády ciest kamionistami podľa nich odsunuli do pozadia iné kauzy, napríklad zabudnutú výbušninu v batožine muža cestujúceho lietadlom do Írska.
"Víťazmi sú dopravcovia. Dokázali po prvýkrát donútiť Fica k ústupkom," povedal politológ Miroslav Kusý. Protest kamionistov podľa neho ukázal, že rokovania v minulosti neviedli k výsledkom a nátlaková akcia, ktorá postihla veľkú časť ľudí, mala okamžitý úspech. Dopravcovia vydržali aj napriek premiérovej podmienke, aby prerušili nátlakové akcie a Fico, aj keď s nimi nerokoval, nakoniec ustúpil.
Sociológ Pavel Haulík si myslí, že dopravcovia boli úspešní preto, že sa blížia parlamentné voľby. "V takomto čase bývajú všetky vlády vnímavejšie," povedal Haulík. V budúcnosti však na rozdiel od Kusého rozšírenie podobných protestov neočakáva. Dopravcovia sú podľa neho totiž malou skupinou, ich akcie však dokážu zasiahnuť celú spoločnosť. Zamestnanci iných rezortov takúto možnosť nemajú. "Navyše mali aj silnú podporu médií a opozície," dodal.
Dopady nátlakových akcií dopravcov na spoločnosť a preferencie politických strán sa podľa Haulíka zatiaľ nedajú odhadnúť. "Doteraz to vždy bolo tak, že všetky problémy prijali voliči opozície ako veľkú kauzu a koaliční voliči ich nebrali do úvahy," povedal. Slovensko čakajú parlamentné voľby v júni. V prieskumoch verejnej mienky dlhodobo vedie Smer-SD, ktorý by v decembri podľa prieskumu agentúry Median SK volilo 41,7 percenta ľudí.
Zvláštne podľa Haulíka je, že vláda aj opozícia problémy so zavedením mýta nakoniec zúžili na problematiku spotrebnej dane. "Mýto je určitý druh reformy a bývalá reformná vláda to kritizovala z populistického hľadiska," povedal.
Politológ Michal Horský si myslí, že vláda pochopila vážnosť situácie a ustúpila v poslednej chvíli. Napriek tomu, že vystúpenia ministra dopravy Ľubomíra Vážneho údajne zhoršovali situáciu, je prekvapený že opozícia navrhuje jeho odvolanie. Protesty autodopravcov totiž podľa Horského zakryli nevydarený výcvik policajných psov, pri ktorom polícia nechala odletieť z Popradu do Írska nič netušiaceho cestujúceho s trhavinou v batožine. "Je paródia, že idú odvolávať ministra Vážneho a nie Kaliňáka," dodal Horský.
Autor clanku
Ako SMER-SD plní sľub o znížení spotrebnej dane na benzín a naftu
Čo sľúbili: „Vážená redakcia Nového Času! Smer-Sociálna demokracia predložil v tomto volebnom období do NR SR päťkrát návrh zákona o znížení spotrebnej dane z minerálneho oleja, na základe ktorého by došlo k zníženiu cien pohonných hmôt. Táto snaha však bola stranami vládnej koalície vždy zmarená. Treba pripomenúť aj to, že za vysoké ceny pohonných hmôt, ktoré sú vzhľadom na príjmy občanov SR suverénne najvyššie v Európe, zodpovedá aj minister financií I. Mikloš... Nová vládna koalícia, ktorá vznikne po voľbách, musí zníženie spotrebnej dane dostať čo najrýchlejšie do NR SR."
Zdroj: List predsedu strany Smer Roberta Fica pre Nový Čas, publikovaný 12.5.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Je pravdepodobné, že zníženie spotrebných daní by viedlo k nižším cenám benzínu a nafty. Určite by však znížilo objem prostriedkov v štátnom rozpočte, ktoré by vláda musela získať inde.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda neznížila spotrebné dane na benzín a naftu. Podľa celosvetového rebríčka cien pohonných hmôt spoločnosti Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit boli ceny benzínu na Slovensku v roku 2006 25. najvyššie a ceny nafty 8. najvyššie zo 171 krajín. Do roku 2008 sme si pohoršili, ceny benzínu boli 15. najvyššie a ceny nafty 2. najvyššie zo 174 krajín.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub prepustiť pätinu úradníkov
Čo sľúbili: (Vláda ukladá ministrom) Zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu... (do 31.12.2007).
Zdroj: Uznesenie Vlády SR, 11.10.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Nadmerný počet úradníkov štátnej správy zaťažuje štátny rozpočet. Namiesto paušálneho prepúšťania by však vláda mala identifikovať prebytočných úradníkov a prepustiť tých. Pri plošnom prepúšťaní totiž odídu aj tí najschopnejší, čo by narušilo chod verejného sektora.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií sa do roku 2008 oproti roku 2005 znížil len o 5,1%. Verejný rozpočet na rok 2009 ráta s miernym zvýšením počtu zamestnancov, v roku 2010 by mal ich počet opäť mierne klesnúť.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zrušiť krajské a iné špecializované úrady
Čo sľúbili: V čo najkratšom termíne vláda SR zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Vláda zruší krajské úrady a krajské školské úrady od 1. januára 2007. Ich kompetencie prevezmú vyššie územné celky (VÚC). Uviedol to premiér Robert Fico po stretnutí s predsedami VÚC. „Toto rozhodnutie môže významnou mierou prispieť k úsporám na úrovni vládnej spotreby," konštatoval.
Zdroj: SITA, 17.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Zrušenie krajských úradov nepovedie k výraznejším úsporám.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda síce zrušila krajské úrady, ich právomoci však neprešli na samosprávy ale na iné štátne orgány. S úradmi zaniklo približne 14% z 1072 pracovných miest. Premiér Fico neskôr vyhlásil, že krajské školské úrady vláda nezruší, keďže to nie je úlohou programového vyhlásenia vlády.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
