Pôvodnú spravu agentúry SITA sme o 21:20 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Mestá a obce čaká ťažké obdobie. Dôsledky hospodárskej krízy dopadnú na samosprávu plnou silou až tento rok. Kým vlani ich výpadok peňazí zaskočil a väčšina z nich musela opakovane okresávať rozpočet, pri zostavovaní rozpočtov na tento rok už boli opatrnejší.
Rastúca nezamestnanosť, klesajúce mzdy a vládne protikrízové rozhodnutie zvýšiť nezdaniteľné minimum spôsobili, že štát vlani vybral na daniach z príjmov fyzických osôb výrazne menej, ako rátal. A práve výnos z tejto dane tvorí podstatnú časť príjmov samospráv. Mestá a obce z neho dostávajú 70,3 percenta. Zvyšok si delia župy a štát.
Kým v minuloročnom štátnom rozpočte ministerstvo financií rátalo, že mestá a obce dostanú z dane 1,393 miliardy eur, tento rok už odhad znížilo len na 1,103 miliardy.
Najťažší rok Na čo siahajú, aby ušetrili pozastavenie investícií, napríklad opráv ciest; okresanie výdavkov, napríklad na kancelárske potreby; zníženie dotácií na kultúru a šport; zníženie rozpočtov pre základné a materské školy a centrá voľného času; skrátenie pracovného času úradníkov; zníženie miezd a prepúšťanie úradníkov; zvyšovanie daní a poplatkov; zvyšovanie cestovného na MHD; obmedzenie služobných ciest; zastavenie vydávania novín; obmedzenie čistenia mesta a kosenia trávy
„Minulý rok bol najzložitejší v dvadsaťročnej histórii samosprávy, a nepredpokladáme, že tento rok bude lepší. Prognózy ukazujú, že bude ešte zložitejší,“ hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. „Žiaľ, hoci je tento rok volebný, nebudeme môcť realizovať všetky naše predstavy,“ vraví.
Podobne to vidí aj ministerstvo financií. „Mestá a obce musia šetriť, tak ako štát,“ povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Uvedomujú si to aj samotné mestá, ako vidno na ich rozpočtoch. V Martine mestskí poslanci okresali výdavky oproti vlaňajšku až o pätinu. V praxi to znamená zrušenie zahraničných a obmedzenie domácich služobných ciest, šetrenie na autách, kancelárskych potrebách a investíciách do rekonštrukcie námestia. Vlani zvýšili aj cestovné v MHD.
Pätnásťpercentné šetrenie pocítia aj základné školy, ktoré patria pod mesto. „V čase prebiehajúcej školskej reformy, keď musia kolegovia venovať veľké úsilie a voľný čas na prípravu školských vzdelávacích programov, neostane nič na ich osobné ohodnotenie,“ hovorí riaditeľka jednej z martinských škôl Juliana Nedbalcová.
Opravia len výtlky Podobná je aj situácia v ďalších mestách. V Prievidzi sa snažia ušetriť aj tak, že až do odvolania skrátili pracovný týždeň mestských úradníkov na štyri dni. „Predpokladáme výpadok finančných prostriedkov vo výške zhruba tri milióny eur, čo spôsobí zabrzdenie plánovaných investičných zámerov, obmedzenie toku prostriedkov
v oblasti zabezpečovania čistoty a kosenia mesta, mestskej hromadnej dopravy, osvetlenia či kultúrnych a spoločenských podujatí,“ vypočítava hovorkyňa prievidzskej radnice Ivona Vojtášová.
Dotácie na kultúru a šport znižuje aj Myjava. Mesto pozastavilo aj vydávanie mestských novín, znížilo platy úradníkom i primátorovi, ušetriť chce aj na opravách ciest.
Opravovať cesty, chodníky a parkoviská si tento rok nemôžu dovoliť ani Malacky, ktoré sa pripravujú na výpadok zhruba 483-tisíc eur. Podobne Košice, ktoré tohtoročný rozpočet znížili až o desatinu, chcú na budúci rok opravovať iba výtlky a nie celé úseky ciest.
Pomôcť má štát Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že samospráva je schopná situáciu vďaka šetreniu zvládnuť, žiada však aj pomoc štátu. Ministerstvo financií už mestám a obciam podľa Sýkoru prisľúbilo vykryť výpadok výnosu dane z príjmu fyzických osôb aspoň za marec, keď má byť podľa odhadov najvyšší.
Ministerstvo, ktoré už mestám a obciam v decembri poslalo ako kompenzáciu sto miliónov eur, dohodu na ďalšej finančnej injekcii pre samosprávu potvrdiť zatiaľ nechcelo. „Všetko bude závisieť od možností verejných financií,“ povedal Šmál.
