Bez syna neodídem, hovorí zúfalá matka chlapčeka, ktorého otec uniesol do Egypta.
BRATISLAVA. Slovenka Katarína Azab hľadá v sedemmiliónovej Káhire syna. Sama, na vlastnú päsť, vybavená len skúsenosťami, ktoré za roky v Egypte nazbierala, pátra po trojročnom Adamovi už viac ako rok.
„Hľadám ho každý deň. Už som bola aj celá zahalená, aby som ho hľadala na miestach, kde mi dali tipy, že by mohol byť. Bez syna sa na Slovensko nevrátim," hovorí odhodlane Katarína Azab.
Na koho sa obrátiť
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ministerstvo zahraničných vecí, prípadne konzulárny či zastupiteľský úrad v krajine, kam bolo dieťa unesené.
Pomáha jej rodina a priatelia, zapojil sa aj slovenský konzulát, veľvyslanectvo a najnovšie sa za vyriešenie prípadu a návrat dieťaťa k matke v Egypte prihovoril v pondelok aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Ten na stretnutí s rezortným partnerom, Ahmedom Abúlom Gheitom, ktorého syn si tiež zobral Slovenku, povedal, že Egypt je najobľúbenejšia mimoeurópska destinácia pre našich turistov a bolo by škoda, keby to zatienil nevyriešený prípad uneseného chlapca. Egyptský minister mohol len súhlasiť a aj preto Katarína Azab verí, že stretnutie na vysokej úrovni pomôže.
Rozhodnutie súdu nestačí „Vyše roka mám v rukách rozhodnutie egyptského súdu, že malý má byť so mnou. Ale egyptská polícia ho doteraz tak urgentne nehľadala. Myslím, že toto stretnutie pomôže - najvyšším predstaviteľom záleží na dobrých vzťahoch s Európou," vysvetľuje Azab. Syna nevidela od polovice novembra 2008. Vtedy sa mali s manželom vrátiť z dovolenky v Egypte späť na Slovensko. Krátko pred odletom sa išiel manžel rozlúčiť s kamarátmi. Vrátil sa už bez syna.
Matku to šokovalo, až dovtedy vraj mali bezproblémový vzťah. Egyptský manžel Kataríne povedal, že Adama uvidí len vtedy, keď podpíše papier, že z krajiny nikdy nevycestuje bez jeho súhlasu. Vraj sa bál, že manželka mu syna vezme a on ho viac neuvidí.
„K tomu, čo urobil, ho donútila aj jeho rodina," domnieva sa Slovenka. V Egypte pracovala pre slovenskú cestovnú kanceláriu niekoľko rokov a s manželom trávila v práci každý deň.
Vzali sa po necelom roku randenia, syn sa im narodil až po dvoch rokoch. Skutočnú povahu Egypťanov však Katarína podľa vlastných slov spoznala až za posledný rok v Káhire.
„Nestačí ho poznať v turistických centrách ako Sharm alebo Hurghada, treba spoznať jeho rodinu. Človek môže byť tolerantný, ale pod vplyvom ostatných sa zmení," smutne hovorí Azab.
Pomáhajú aj Briti Okrem snahy mobilizovať egyptskú políciu spolupracuje Slovenka aj s britskou organizáciou Reunite pátrajúcou po deťoch, ktoré uniesli vlastní rodičia. Jej syn Adam sa totiž narodil vo Veľkej Británii, hoci občianstvo má slovenské.
„Briti majú viac podobných prípadov i viac skúseností," dodáva Azab, ktorá verí, že syna v Káhire nájde.
Rozmýšľa dokonca aj o tom, že si najme súkromného detektíva.
Deti unesené rodičmi nehľadá len diplomacia
O návrat detí unesených do cudziny sa snažia aj štátne orgány, nie každému však pomôžu rovnako.
BRATISLAVA. Päť prípadov detí unesených do cudziny a štyri prípady detí unesených na Slovensko má v súčasnosti na stole ministerstvo zahraničných vecí.
Hoci rezortu diplomacie riešenie medzinárodných detských únosov primárne neprináleží, konzuláty a veľvyslanectvá často zúfalí rodičia oslovia ako prvé.
„Ministerstvo len sprostredkuje spoluprácu medzi slovenskými a zahraničnými justičnými a inými úradmi, pokiaľ ho o to požiadajú. V rámci svojich možností môže poskytovať „logistickú" pomoc, prípadne intervenovať na úradoch cudzieho štátu v prospech slovenských občanov," hovorí Anna Juríková, riaditeľka konzulárneho odboru ministerstva zahraničných vecí. Za úspech však neručia.
Pomoc pri medzinárodnom únose dieťaťa na požiadanie poskytuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Spadá pod ministerstvo práce a v roku 2008 riešilo až 159 prípadov.
Treba splniť podmienky V konaní o návrate dieťaťa podľa webstránky centra nie je dôležité, kde sa dieťa narodilo, kde má trvalý pobyt alebo ktorého štátu je občanom - dôležitá je krajina jeho obvyklého pobytu. Teda taká, kde dieťa určitý čas žilo, chodilo do škôlky či školy, kde si vytvorilo väzby.
Ak má Slovenka dieťa s cudzincom a spoločne žili na Slovensku, až kým otec dieťa neuniesol do cudziny, snahou úradov bude vrátiť dieťa na Slovensko.
Centrum je rodičovi schopné pomôcť len vtedy, ak krajina, kam jeho dieťa uniesli, má rovnako ako Slovensko podpísaný Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Pomôže aj to, ak máme s krajinou aspoň podobnú dvojstrannú zmluvu.
Na neexistenciu takýchto zmlúv doplatila Slovenka Daniela Hammoudová (na snímke TASR). Dve deti stratila vo februári 2008. Jej libanonský manžel ich odviedol do rodnej krajiny.
Diplomacia pomáha rôzne Tamojší islamský súd nielen rodičov rozviedol, ale rozhodol aj o tom, že vtedy deväťročná Fatima a štvorročný Husein ostanú u otca. Na rozdiel od Kataríny Azab, za ktorej uneseného syna sa v Egypte prihováral aj šéf diplomacie, Daniele nepomohol ani konzul, ani veľvyslanec.
„Bola som veľmi sklamaná. Stále len hovorili, že tam majú svoje zákony a my do nich nemôžeme zasahovať, lebo s nimi nemáme podpísané zmluvy. Keby sa do toho niekto obul, tak cestičky by sa našli," hovorí Hammoudová.
Za deťmi cestuje každé tri mesiace na týždeň do Libanonu. Letenky i ubytovanie si musí platiť sama, s deťmi sa môže rozprávať len v prítomnosti bývalého manžela.
Juríková hovorí, že štát v podobných prípadoch nemôže postupovať štýlom „Rambo", hoci si to tak dotknutí Slováci predstavujú.
„Môžeme vyvíjať len podporné aktivity a upozorňovať úrady príslušného štátu na porušovanie práv slovenských občanov," dodáva Juríková.
Martina Kováčová
