Keď bol Smer v opozícii, blokáda hraníc odborármi poslancovi Ficovi neprekážala. S kamionistami premiér Fico problém má.
BRATISLAVA. Raz tak a potom inak. Taký je postoj predsedu vlády a šéfa Smeru Roberta Fica k protestom, ktoré spôsobujú problémy v doprave.
V čase, keď odborári v júni 2003 zablokovali hranice a pomalou jazdou po diaľniciach komplikovali ľuďom život, opozičný poslanec Robert Fico a Smer boli s odbormi v úzkom vzťahu. Proti protestu sa ani náznakom neohradili. Odbory vtedy požadovali, aby vláda zvýšila minimálnu mzdu.
Železničiarov podporil
Keď na prelome januára a februára 2003 železničiari štrajkovali proti rušeniu regionálnych tratí, nefungovali vtedy dráhy na celom Slovensku.
Desaťtisíce ľudí, čo denne dochádzali za prácou, museli hľadať náhradnú dopravu. Veľké firmy, ako sú Slovnaft či Volkswagen, mali vážny problém s rozvozom výrobkov a s dodávkami materiálov.
Teplárne hlásili, že ak štrajk bude pokračovať, prestanú s vykurovaním. Vtedy sa opozičný Smer postavil na stranu železničiarov a Fico protest označil za „verejný záujem".
Premiér Mikuláš Dzurinda sa pred šiestimi rokmi s odborármi odmietol stretnúť s odôvodnením, že ide o nepoctivú hru. Šéf Smeru sa nad tým pohoršoval.
Nie je protest ako protest
Keď pred pár dňami kamionisti protestovali blokádami ciest proti spôsobu zavedenia elektronického mýta - označili ho za likvidačné - premiér Fico sa už proti tejto ráznej akcii, ktorá ochromila dopravu na Slovensku, postavil. Niektorí z kamionistov svoju akciu pred kamerami bránili ako štrajk, premiér to tak nebral.
V čom je rozdielny rok 2003 a 2010? Najmä v tom, že Fico a predseda SDKÚ si prehodili pozície, rovnaká je však situácia v tom, že tak ako Dzurinda ani súčasný premiér sa s protestujúcimi nestretol.
Železničiari aj vtedajší šéf odborov Ivan Saktor v roku 2003 zastavenie prác a blokádu hraníc zdôvodňovali slovom štrajk. Premiér protest kamionistov, z ktorého sa stala blokáda, za legitímny štrajk nepovažuje.
Ústava právo na štrajk zaručuje s poznámkou, že jeho podmienky „ustanoví zákon". Slovenský právny poriadok však rieši štrajk iba v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Píše sa v ňom iba o takom štrajku, ktorý sa uskutoční „v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy". V prípade Saktorových pomalých jázd a blokády hraníc ani v prípade kamionistov o kolektívne zmluvy nešlo. Či o ne išlo v prípade prepúšťania na železniciach, je otázne.
Štrajky, ktoré neupravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní, žiaden zákon nezakazuje. Ústava ich však umožňuje. Legislatíva v tejto oblasti je u nás taká nedotiahnutá, že pojem štrajk nepozná dokonca ani Právnický slovník.
Zablokované cesty sú na Západe bežné
Premiérove výroky o blokáde ciest by v zahraničí vnímali ako veľmi prehnané.
BRATISLAVA. „Nikdy takto nebol ohrozený demokratický systém Slovenskej republiky ako teraz. Nikdy," hovoril o blokáde kamionistov, ktorým napokon ustúpil, premiér Robert Fico.
Blokády ciest, hraníc, letísk, železníc či trajektov sú pritom častou výbavou odborárov v celej Európe.
„Občianska neposlušnosť má v demokracii miesto v okamihu, keď zlyhajú mechanizmy dohovoru či kompromisu.
Nie je to síce niečo štandardné, nedá sa to však odsudzovať ako nedemokratické. To by sme museli tvrdiť, že Francúzsko by dávno muselo byť štátom bez demokracie, pretože tam je to úplne bežné," hovorí český politológ Jiří Pehe.
S podobnými protestmi majú svoje čerstvé skúsenosti vlády v Rakúsku, Maďarsku, Španielsku, Česku. Práve vo Francúzsku sú ostré protesty a blokády už pomaly životným štýlom a protest slovenských autodopravcov je oproti nim len krátkou kapitolou.
V júni 2008 napríklad protestovali proti vysokým cenám nafty naraz vodiči v Španielsku, Portugalsku aj vo Francúzsku. Stovky kamiónov blokovali veľké mestá, v Katalánsku pre blokádu nebol na čerpacích staniciach benzín.
V apríli minulý rok českí farmári spomaľovali traktormi dopravu v šiestich krajoch. Len pred troma dňami štrajk vo francúzskych prístavoch väčšinu z nich ochromil. V Budapešti protest v mestskej doprave ešte trvá.
Ficove výroky na adresu dopravcov považuje Pehe za zbytočné. Naša vláda by sa skôr podľa neho mala zamyslieť nad spôsobom zavádzania mýta.
(knm)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
