BRATISLAVA. Zdravotnícki odborári napokon uskutočnia svoju protestnú akciu začiatkom februára. Ako pre agentúru SITA potvrdil ich predseda Anton Szalay, 2. februára by sa pred budovou Ministerstva zdravotníctva SR malo zísť asi 80 predstaviteľov odborových organizácií lôžkových zdravotníckych riadení.
"Bude to pokojné stretnutie, žiadny pochod mestom, žiadna blokáda ciest," priblížil akciu Szalay. V popoludňajších hodinách majú odborári dohodnutú schôdzku aj s ministrom zdravotníctva Richardom Raši.
Dôvodom protestu sú problémy pri zvyšovaní miezd pracovníkov malých nemocníc. Tie mali na základe rozhodnutia rozhodcu rásť v dvoch etapách, k 1. septembru minulého roka a k začiatku marca tohto roka. V oboch prípadoch si zdravotnícki zamestnanci mali polepšiť o 4 % a nezdravotnícki o 3 %. Zdravotnícke zariadenia združené v Asociácii nemocníc Slovensku však takýto krok dlhodobo odmietajú a odvolávajú sa na nízke platby zo strany zdravotných poisťovní.
Ako zároveň informoval Szalay, tento týždeň sa za účasti ministra zdravotníctva Richarda Rašiho uskutočnili rokovania so zástupcami malých zdravotníckych zariadení. "Tí opätovne zopakovali, že na rast miezd nemajú prostriedky, ak by však prišlo k navýšeniu platieb zo strany poisťovní, boli by ochotní premietnuť ho v plnej výške práve do zlepšenia finančného ohodnotenia pracovníkov," skonštatoval. Podľa neho pritom minister Raši naznačil, že k určitému zvýšeniu by zo strany lídra na trhu, štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, prísť mohlo.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb rokoval so zdravotníckymi zariadeniami o zvyšovaní miezd už od júna 2008. Odborári pôvodne žiadali, aby si zdravotnícki pracovníci prilepšili o 10 % a nezdravotnícki o 7 %. Neskôr však priznali, že sú ochotní svoje požiadavky obmedziť. Odmietli však prepad miezd v zdravotníctve.
Na rozdiel od malých nemocníc je situácia ohľadne rastu miezd vo fakultných nemocniciach pokojnejšia. Prezident ich asociácie Jaroslav Šajty potvrdil, že rozhodnutie rozhodcu budú rešpektovať. Ten nariadil, aby sa mzdy zvyšovali o 2,5 % po dvakrát, k 1. novembru vlaňajšieho roka a k začiatku apríla 2010.
Čo sľúbili: Ministerstvo zdravotníctva je presvedčené, že do roku 2010 je možné pri mzdovom ohodnotení lekárov a sestier priblížiť sa k 1,5 až 3-násobku priemernej mzdy, presnejšie dostať sa na ich úroveň.
Zdroj: Tlačová správa Ministerstva zdravotníctva, 29.1.2007
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Zvýšenie platov by mohlo prispieť k zvýšeniu kvality zdravotníctva, potrebné je tiež zreformovať systém a odstrániť neefektívnosti.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Platy lekárov a zdravotných sestier vo fakultných nemocniciach nestúpli na sľubovaný 3-násobok, resp. 1,5-násobok priemernej mzdy, ale len na 2,1-násobok, resp. 1,1-násobok. Priemerná mzda v celom zdravotníctve ale rastie od roku 2006 rýchlejšie ako priemerná mzda v SR. Kým v roku 2006 tvorila len 88% priemernej mzdy v SR, v roku 2008 to bolo 102%.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4% priemernej mzdy na 5% priemernej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Slovensko dáva do zdravotníctva v medzinárodnom porovnaní málo peňazí. Zlepšenie situácie v zdravotníctve si však tiež vyžaduje zastavenie neefektívneho míňania a zadlžovania nemocníc.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Poistná platba štátu za poistenca sa síce od roku 2006 do roku 2009 zvýšila zo 4% len na 4,9% a v roku 2010 klesne na 4,78%, výdaje štátu na zdravotníctvo však v pomere k HDP rastú. Ministerstvo financií tiež vykazuje nárast verejných zdrojov v zdravotníctve zo 4,86% HDP v roku 2006 na 5,6% HDP v roku 2010.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Väčšina nemocníc nedokáže plniť svoju úlohu a súčasne udržať chod zdravotníckeho zariadenia s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina neustále vytvára dlh, a to nielen skrytý v podobe neobnovovania prístrojovej techniky, nemožnosti väčších opráv na budovách (...) ale aj otvorený dlh v podobe neuhradených faktúr za odobraté lieky, špeciálny zdravotný materiál či potraviny alebo teplo, vodu či ostatné energie.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najužitočnejších sľubov. Zastavanie rastu dlhu štátnych nemocníc by malo pozitívny dopad na verejné financie.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2006 až 2008 stúpol v zdravotníctve dlh po lehote splatnosti zo 186 mil. eur na 272 mil. eur. Najväčšia časť pripadá na dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, medzi ktoré patria najmä veľké štátne nemocnice. Dlh týchto zariadení stúpol v rokoch 2006 až 2008 zo 66 mil. eur na 196 mil. eur. V roku 2008 sa nárast celkového dlhu spomalil, k čomu prispel vyšší objem verejných zdrojov a tiež rýchly rast ekonomiky.
Zdroj: INEKO
