Predvolebný nacionalizmus ohrozuje integračný proces krajín V4 do EÚ
Paríž 18. apríla (TASR) - Od zamatovej revolúcie v roku 1989 boli
krajiny strednej Európy úspešné pri transformácii na demokratické
zriadenie a ich spolupráca v rámci Visegrádskej skupiny sprevádzala
ich integračný proces do Európskej únie. Tento sľubný priebeh vážne
narúša horúčka predvolebného nacionalizmu, ktorá ohrozuje budúcu
spoluprácu v mene vyrovnávania účtov s minulosťou, napísal výskumný
riaditeľ Študijného strediska o medzinárodných vzťahoch (CERI)
Jacques Rupnik pre dnešné číslo denníka Libération.
Vyhlásenie maďarského premiéra Viktora Orbána, požadujúceho
zrušenie dekrétov prezidenta Beneša z roku 1945 ako podmienku pre
vstup Českej republiky (a Slovenska) do EÚ spôsobilo, že premiéri
Českej republiky, Slovenska a Poľska zrušili schôdzku, plánovanú na
1. marca a tým de facto skončili so stredoeurópskou spoluprácou, píše
J. Rupnik. "Visegrádsky" variant v strednej Európe by mohol nahradiť
iný variant - nacionalistický populizmus, rozprestierajúci sa od
Bavorska po Dunajskú nížinu, uvádza politológ. Reťazová reakcia
nacionalizmov, ktoré sa prebúdzajú a vzájomne posilňujú, vyvoláva
nové rozdávanie politických karát.
Jacques Rupnik ďalej vysvetľuje, čo sú Benešove dekréty:
konštatuje, že v nich ide aj o majetok, skonfiškovaný po oslobodení
aj Maďarom na Slovensku a vyjadrenia maďarského premiéra sa stali
ternom pre slovenských nacionalistov (Mečiar), ktorí bez váhania budú
mobilizovať vo svojej predvolebnej kampani proti "maďarskej hrozbe".
Štyri roky pozoruhodnej práce vlády premiéra Mikuláša Dzurindu
v Bratislave na integrovanie predstaviteľov maďarskej menšiny do
vlády a, všeobecnejšie, do politického dialógu dobrých susedských
vzťahov s Maďarskom, prešli ako strata, uvádza denník.
Nacionalisticko-populistická logika v predvolebnej kampani sa
vzájomne posilňuje a do konfigurácie, v ktorej je V. Orbán
v Budapešti, Václav Klaus v Prahe, V. Mečiar v Bratislave, W.
Schüssel vo Viedni a (súčasný bavorský premiér Edmund) Stoiber
v Berlíne, uvádza Rupnik. Aj keď sa medzi nimi nedá dať znamienko
rovnosti, hrozí, že každý z nich svojím spôsobom prispeje
k nasledovnému: model spolupracujúcej strednej Európy na vstupe do EÚ
nahradí rozšírenie populizmu z alpských krajín. Rupnik pritom cituje
Berlusconiho a Bossiho v Taliansku, Švajčiara Blochera
a predstaviteľov z Rakúska a Bavorska.
"Iná" stredná Európa, so svojím nacionalizmom, môže dodať vodu
na mlyn tým, čo by pomerne radi videli ohrozené rozšírenie EÚ a NATO.
Mohli by povedať: "Nech si najskôr vyrovnajú problémy, aby ich
neimportovali do Únie." EÚ bude musieť v roku 2004 zvládnuť dve
úlohy: rozšírenie na východ a schválenie Ústavy EÚ. Tieto zásadné
úlohy by nemali byť ohrozené architektmi "inej strednej Európy",
ktorí, namiesto toho, aby sa pozerali zodpovedne do budúcnosti
s rozšírenou EÚ, sa radšej dívajú do spätného zrkadielka minulosti,
napísal Jacques Rupnik pre Libération.
Rakúsky diplomat v Bratislave pochybuje o náhode vo Weingastovom
prípade
Viedeň 18. apríla (TASR) - Rakúsky vojenský atašé na Slovensku
brigádny generál Josef Weingast je v dôsledku pádu a následných
ťažkých zranení hlavy naďalej v ohrození života, informuje stručne
dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Pre bratislavskú políciu je príčinou Weingastovho vážneho
zdravotného stavu náhodný úraz, vyšetrovatelia vylúčili zavinenie
inou osobou. Nemenovaný predstaviteľ rakúskeho veľvyslanectva
v Bratislave však vyjadril v rozhovore pre Die Presse pochybnosti
o tom, že taký vážny pád mohla spôsobiť len generálova nepozornosť.
Diplomat sa taktiež posťažoval, že veľvyslanectvo sa o celej
nehode dozvedelo až v utorok, aj keď k nešťastiu v budove
Ministerstva obrany SR prišlo ešte v pondelok.
Brigádny generál Josef Weingast opustil len nakrátko poradu na
MO SR, ktorá sa zaoberala prípravou trhu vojenskej techniky a vybral
sa na toaletu. Do rokovacej miestnosti sa však už nevrátil
a pracovníci ministerstva ho našli v bezvedomí s vážnymi poraneniami
hlavy na schodišti ministerstva, pripomína Die Presse.
Strasser: SR musí v rámci príprav na vstup do EÚ zvýšiť úroveň
ochrany hraníc
Marchegg 18. apríla (TASR) - Počet zadržaných utečencov
v okolí dolnorakúskeho hraničného priechodu Marchegg sa v prvom
kvartáli tohto roku oproti rovnakému obdobiu za minulý rok viac ako
strojnásobil.
Za prvé tri mesiace sa policajtom podarilo zadržať 1212
cudzincov, zatiaľ čo v minulom roku to bolo "len" 394.
Rakúsky minister vnútra Ernst Strasser dnes označil túto oblasť
za najcitlivejšiu v Rakúsku, pričom podčiarkol potrebu intenzívnejšej
asistenčnej pomoci zo strany príslušníkov Bundesheeru.
Zatiaľ čo okolie Marcheggu vykazuje za dané obdobie
strojnásobenie počtu zadržaných utečencov, na celom území Rakúska
došlo k menšiemu ústupu ich počtu; vyjadrené v číslach - 10.673
(2002) oproti 11.452 (2001).
Strasser v tejto súvislosti pripomenul, že činnosť
bezpečnostného aparátu SR sa musí ešte zlepšiť. Zároveň dodal, že
niektoré snahy a pokroky SR v tomto smere sú už badateľné. Podčiarkol
však, že Slovensko bude musieť v rámci príprav na členstvo v EÚ ešte
zvýšiť úroveň ochrany pohraničných oblastí, podobne ako jeho susedné
krajiny.
Predseda ÚS SR pricestoval do Moskvy na konferenciu o ústavnej
kontrole
Moskva 18. apríla (TASR) Na medzinárodnú konferenciu o rešpektovaní
rozhodnutí ústavných súdov a ústavnej kontrole v postkomunistických
krajinách dnes do Moskvy pricestoval predseda Ústavného súdu SR Ján
Mazák.
Predseda slovenského ústavného súdu v ruskej metropole
prednesie prejav o skúsenostiach SR s riešením rozporu medzi ústavou
a niektorými zákonmi. V rámci konferencie sa Ján Mazák stretne
v Moskve s predstaviteľmi ústavných súdov z Ruska a Poľska a expertmi
na ústavné právo. Návštevu Ruskej federácie predseda ÚS SR ukončí
v sobotu.
FAZ: Benešove dekréty nie sú len záležitosťou Česka a netýkajú sa len
Nemcov
Frankfurt 18. apríla (TASR) - Po vojne muselo zo Slovenska
odísť 32.000 karpatských Nemcov. Malý počet tých, ktorí mohli zostať,
a ich potomkov (podľa sčítania ľudu 2001 ich bolo oficiálne 5400,
v skutočnosti okolo 15.OOO) diskriminoval slovenský reštitučný zákon
rovnako ako príslušný český právny predpis nemeckú menšinu, žijúcu
v Čechách a na Morave. Nedotknuteľnosť povojnového usporiadania je
totiž v nástupníckych štátoch bývalého Česko-Slovenska úplne rovnaká,
píše dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Slovenský parlament sa síce na rozdiel od parlamentu českého za
vyhnanie Nemcov explicitne ospravedlnil a odsúdil aj princíp
kolektívnej viny, k Benešovým dekrétom však zachováva Slovensko
rovnaké stanovisko ako ČR, pokračuje FAZ.
V tejto súvislosti hodno vytknúť Európskemu parlamentu
skutočnosť, že jeho zahraničný výbor síce kritizuje v tejto
súvislosti Prahu, Bratislavu však nespomína, konštatuje denník.
Na spoločnom postoji voči dekrétom sa ČR a SR dohodli po
rozpade česko-slovenskej federácie. Pre Slovensko neprichádza
samostatný postup v tejto oblasti do úvahy už aj preto, lebo je
považované za slabého kandidáta na členstvo v NATO a EÚ a je odkázané
na podporu Česka.
V prípade Slovenska však nejde ani tak o malú nemeckú menšinu
ako o pol milióna Maďarov, ktorým sa Slovensko dodnes
neospravedlnilo, píše mienkotvorný FAZ.
Problematika Benešových dekrétov sa dnes spája skôr s Nemcami
v Čechách a na Morave, tieto diskriminačné opatrenia však zasahujú
ešte aj dnes slovenských Maďarov. Téza kolektívnej viny prezidenta
Beneša je však v tomto ohľade absurdná už aj preto, lebo na
kolektívne potrestanie Maďarov neexistoval nijaký rozumný dôvod.
Územie na ktorom žili, bolo v roku 1939 pripojené k Maďarsku, zato
Slováci, ktorých politická špička sa aktívne zúčastňovala na rozbití
predvojnového Československa a založila vlastný štát, ktorý vyhlásila
za Hitlerovho spojenca, sa trestu vyhli, uvažuje FAZ.
S ohľadom na zotrvanie koalície v Bratislave, ktorá chce
zabrániť návratu Mečiarovho HZDS k moci, sa spoluvládnuca Strana
maďarskej koalície (SMK) zaviazala, že otázku Benešových dekrétov až
do volieb neotvorí. Kvôli prebiehajúcej diskusii na európskej úrovni
však musí momentálne čeliť výčitkám z vlastných radov, že "zrádza"
maďarskú menšinu a nebráni jej záujmy práve v najvýhodnejšom období,
všíma si nemecký denník.
Na komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena sa Svetový
zväz Maďarov obrátil už pred niekoľkými mesiacmi listom, v ktorom sa
poukazuje na to, že je nepredstaviteľné, aby Hitlerove zákony boli
súčasťou súčasného nemeckého zákonodarstva. Prečo teda Benešove
dekréty zostávajú súčasťou zákonodarstva slovenského, resp. českého,
pýta sa Svetový zväz Maďarov. List bol napísaný vo februári. V apríli
oznámil Verheugen v Prahe, že Benešove dekréty patria minulosti
a neprestavujú prekážku na ceste do Európskej únie, uzatvára FAZ.
V prihraničí Rakúska, Maďarska, SR a ČR sa rozbieha nová ekologická
spolupráca
St. Pölten 18. apríla (TASR) - Projekt za podpory Európskej únie
umožní s okamžitou platnosťou sledovať prostredníctvom internetu
v hodinovom intervale aktualizované hodnoty znečistenia ovzdušia
v prihraničných oblastiach Rakúska, Maďarska, Slovenska a Česka.
Záujemcovia ich môžu nájsť na adrese www.air-ce.org.
Vedci z prihraničných regiónov spomínaných krajín prezentovali
dnes najnovší výsledok vzájomnej spolupráce na sympóziu
v dolnorakúskom St. Pöltene.
Internetová platforma, ktorá poskytne aj porovnateľné hodnoty
koncentrácie znečisťujúcich látok, je jediná svojho druhu v Európe.
Dolnorakúsky radca pre ochranu životného prostredia Wolfgang
Sobotka zdôraznil význam medzinárodnej spolupráce v ekologickej
oblasti. Podobné projekty pomôžu podľa jeho slov reformným krajinám
regiónu pri doháňaní vyspelých štátov.
V rámci projektu experti medziiným vypočítali, že spotrebu
energie vo východnej časti Dolného Rakúska možno investíciami vo
výške 4000 eúr na byt znížiť na polovicu.
Rámcovými podujatiami sympózia boli početné semináre na tému
ekocertifikácia podnikov, sanovanie starých domov a alternatívne
formy energie v susedných krajinách. "Naším cieľom bolo prispieť
poskytnutím know-how k nahradeniu tradičných foriem energie a k tomu,
aby sa energia vyrobená v jadrových elektrárňach stala prebytočnou,"
konštatoval Wolfgang Sobotka.
Senát schválil dohodu o česko-slovensko-poľskej jednotke
Praha 18. apríla (TASR) - Senát Parlamentu ČR dnes schválil dohodu
o vytvorení česko-slovensko-poľskej brigády pre mierové misie, ktorá
má podporiť vstup Slovenska do NATO.
Za dohodu hlasovalo 50 z celkového počtu 52 prítomných
senátorov. Minister obrany Jaroslav Tvrdík, ktorý návrh v Senáte
obhajoval, zopakoval, že spoločná jednotka má podporiť integračnú
snahu Slovenska ešte pred jesenným summitom aliancie v Prahe. Podľa
ministra si náklady na účasť ČR v brigáde nevyžiadajú mimoriadne
výdaje zo štátneho rozpočtu.
Veliteľstvo spoločnej jednotky, ktorá má začať pôsobiť ešte
pred jesenným summitom NATO v Prahe, bude na Slovensku. Slávnostné
otvorenie veliteľstva v Topoľčanoch je naplánované na 30. mája za
účasti ministrov obrany všetkých troch krajín.
Dohoda neobsahuje presnú špecifikáciu pôsobenia jednotky, ktorá
má plniť medzinárodné mierové operácie pod velením NATO alebo
Európskej únie. Česká vláda dohodu schválila 12. septembra 2001
a nasledoval slávnostný podpis ministrami všetkých troch zúčastnených
krajín.
EÚ ponúka Slovensku kompenzácie za príspevky do rozpočtu
Brusel 18. apríla (TASR) - Európska únia nesúhlasí s požiadavkou
Slovenska na prechodné obdobie, počas ktorého by nemuselo platiť po
vstupe do EÚ plné príspevky do spoločného rozpočtu. Ponúka však
kompenzácie, ktoré majú zabezpečiť, aby SR nemusela v prvých rokoch
platiť do rozpočtu viac, ako z neho dostane.
Vyplýva to zo spoločného stanoviska EÚ ku kapitole finančné
a rozpočtové ustanovenia, ktoré dnes schválili veľvyslanci členských
krajín pätnástky a ktoré EÚ predloží Slovensku v pondelok 22. apríla
v Bruseli na ďalšom kole prístupových rokovaní.
EÚ v stanovisku priznáva, že Slovensko môže niekoľko rokov po
vstupe byť v pozícii tzv. čistého platiteľa, teda že by do rozpočtu
prispievalo väčšími sumami, ako by z neho čerpalo.
Spôsobí to zložitý systém záväzkov a platieb, kvôli ktorému
rôzne dotácie a subvencie nabiehajú s niekoľkoročným oneskorením,
zatiaľ čo príspevky do rozpočtu musí členský štát platiť hneď.
Pätnástka preto ponúka vytvorenie osobitnej rezervy, tzv. lump
sum, z ktorej by sa dočasne vyplácali kompenzácie, aby Slovensko
nemuselo hneď po vstupe do EÚ platiť viac, ako bude dostávať.
Rezerva sa má vypočítať tak, že od príspevkov Slovenska (podiel
z HDP, odvody z ciel a DPH niektoré ďalšie zdroje) sa odrátajú sumy,
ktoré má SR dostať v danom roku vo forme dotácií na
poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj, podporu regiónov, ale aj
dobiehajúcich predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD.
Rozdiel medzi príspevkom SR a pomocou zo strany EÚ bude čistým
príspevkom, ktorý EÚ Slovensku vyrovná z vytvorenej rezervy. Jej
výška by sa mala stanoviť na záver prístupových rokovaní a bude
zapísaná do prístupovej zmluvy.
EÚ to isté navrhuje napríklad aj pre Českú republiku a ostatné
kandidátske krajiny, ktoré žiadali po vstupe nižšie príspevky do
rozpočtu.
Systém pevnej rezervy sa podľa Európskej komisie osvedčil
v minulosti viac ako Slovákmi či Čechmi požadovaný odklad príspevkov
do rozpočtu. Pri rozšíreniach v rokoch 1973 (Veľká Británia, Írsko,
Dánsko), 1981 (Grécko) a 1986 (Portugalsko, Španielsko) použila EÚ
odklad príspevkov, kým v roku 1995 pri prijatí Rakúska, Švédska
a Fínska sa využila rezerva.
Slovensko uzatvorí s EÚ dopravu, prerokuje inštitúcie a rozpočet
Brusel 18. apríla (TASR) - Slovensko uzatvorí na budúci týždeň
v pondelok v rokovaniach s Európskou úniou kapitolu doprava, v ktorej
nakoniec pristúpi na niekoľkoročné obmedzenie pri tzv. kabotáži.
Delegácia vedená hlavným vyjednávačom Jánom Figeľom však zatiaľ
neprijme ponuku EÚ na uzavretie kapitoly inštitúcie.
Ukončením rokovaní o doprave sa Slovensko posunie na 24
predbežne uzavretých kapitol z celkového počtu 30 a uzavrie rozsiahlu
oblasť harmonizácie a implementácie legislatívy EÚ - doprava tvorí až
desať percent celkovej legislatívy únie.
Slovensko nakoniec pristúpilo na dvojročné prechodné obdobie,
počas ktorého bude obmedzená možnosť slovenských dopravcov vykonávať
nákladnú cestnú dopravu na území iného členského štátu (tzv.
kabotáž). Toto prechodné obdobie bude možné predĺžiť o dva a následne
ešte jeden rok.
Takéto obmedzenie si vymohli najmä Rakúsko s Nemeckom, ktoré sa
po rozšírení obávajú, že by ich trh zaplavili drobní dopravcovia zo
Slovenska s nižšími nákladmi a cenami a narušili tak ich vnútorný trh.
Slovensko si v tejto súvislosti vybojovalo vyhlásenie EÚ, že
členské štáty sú pripravené na bilaterálnom základe dohodnúť sa so
Slovenskom na kabotážnych kvótach, vrátane možnosti úplnej
liberalizácie týchto služieb ešte počas trvania prechodného obdobia.
Podľa diplomatických zdrojov nebude obmedzenie kabotáže
znamenať pre slovenských dopravcov problémy, táto činnosť predstavuje
dnes len jedno percento objemu medzinárodnej dopravy v EÚ. Za omnoho
dôležitejšie označujú diplomati, že slovenskí dopravcovia získajú po
vstupe do EÚ plne liberalizovaný prístup na trh únie v medzinárodnej
cestnej doprave, ktorá tvorí najvýznamnejšiu časť výkonov v cestnej
doprave.
Slovensko v pondelok nepristúpi na ponuku EÚ uzavrieť kapitolu
inštitúcie, ktorá vychádza zo zatiaľ neratifikovanej Zmluvy z Nice.
Okrem iného Slovensku prideľuje 13 kresiel v Európskom parlamente,
jedného člena Európskej komisie a sedem hlasov v rozhodovacom orgáne
EÚ - Rade ministrov.
Slovenské diplomatické zdroje dnes uviedli, že SR potrebuje
v tejto kapitole ešte vyjasniť niektoré oblasti a k jej uzavretiu
dôjde zrejme v júni na ministerskom kole rokovaní.
EÚ predloží v pondelok Slovensku aj čerstvo schválenú pozíciu
ku kapitole finančné a rozpočtové ustanovenia. Odmieta v nej síce
odmieta požiadavku Bratislavy na prechodné obdobie, počas ktorého by
SR platila do spoločného rozpočtu menej peňazí, ponúka však
kompenzácie, ktoré zabezpečia, aby krajina neplatila v prvých rokoch
po vstupe do rozpočtu viac, ako z neho dostane.
Šéf ruskej diplomacie odmieta očakávané rozšírenia aliancie
Moskva 18. apríla (TASR) Minister zahraničných vecí Ruskej federácie
Igor Ivanov dnes odmietol myšlienku rozšírenia Severoatlantickej
aliancie o nových členov, ktoré sa očakáva v novembri na summite NATO
v Prahe.
Podľa šéfa ruskej diplomacie "mechanické rozšírenie" NATO je
"cestou nesprávnym smerom", pretože neprispeje k boju s terorizmom
a zbraňami hromadného ničenia.
Hrozby, pred ktorými dnes stojí svetové spoločenstvo, je podľa
Ivanova schopné riešiť Rusko spolu s 19 členmi NATO v rámci novej
štruktúry spolupráce. Alternatívou "mechanického rozšírenia"
aliancie je "nový reálny a efektívny pracovný mechanizmus, ktorý sa
môže stať dôležitým elementom európskej bezpečnosti z pohľadu nových
výziev 21. storočia," vysvetlil dnes v Moskve Ivanov.
Výroky šéfa ruskej diplomacie odporujú tendencii posledných
mesiacov, keď Kremeľ proti plánovanému rozšíreniu NATO už verejne
nenamietal. Téme rozšírenia aliancie sa vo svojom dnešnom výročnom
prejave ruský prezident Vladimir Putin nevenoval.
Ruský prezident bude pravdepodobne hosťom novembrového summitu
Severoatlantickej aliancie v Prahe. Po prijatí u Vladimira Putina
v Kremli to v stredu naznačil český premiér Miloš Zeman. Ako na záver
svojej oficiálnej návštevy Ruska povedal pre TASR, o problematike
rozšírenia NATO o nových členov na novembrovom summite aliancie
hovoril s ruským prezidentom Vladimírom Putinom len vo všeobecnej
rovine.
"O problematike rozšírenia NATO sme hovorili len všeobecne, bez
kvantifikácie a bez konkrétneho nominovania jednotlivých kandidátov,"
povedal predseda českej vlády.
Výročný prejav ruského prezidenta ocenil aj Rudolf Schuster
Moskva/Bratislava 18. apríla (TASR) Slovenský prezident Rudolf
Schuster víta odhodlanie Ruska posilňovať medzinárodnú
protiteroristickú koalíciu, ako to dnes vo výročnom prejave v Moskve
oznámil ruský prezident Vladimir Putin.
Ruská štátna tlačová agentúra ITAR-TASS dnes večer citovala
