BRATISLAVA. A to aj napriek tomu, že po rozdelení mali obidve organizácie rovnakú štartovaciu pozíciu.
Zhodli sa na tom vrcholní predstavitelia slovenskej aj českej inštitúcie Zuzana Krútka a Radko Kubičko, ktorí sa dnes zišli spolu s významnými osobnosťami z histórie SSN v Slovenskom rozhlase, kde si slávnostnou konferenciou pripomenuli 20. výročie vzniku SSN.
Podľa Kubička je jeden z hlavných dôvodov to, že SSN má v súčasnosti plateného predsedu, čo sa v Čechách presadiť zatiaľ nepodarilo. "Je veľmi dôležité, aby niekto z funkcionárov bol platený a pracoval na plný úväzok," zdôraznil pre TASR.
Na margo otázky, ako je možné, že SSN sa darí byť činnou organizáciou a českému syndikátu nie, dodal, že v ČR syndikát prevzal po rozdelení skôr dlhy a nepodarilo sa mu zachovať majetok, ktorý si so súčasným SSN rozdelili. Poznamenal, že pre SSN bolo veľmi dôležité, že si uchoval Dom novinárov. "Je to vlastná budova, ktorá môže aj niečo zarábať, čo sa českému syndikátu nepodarilo," objasnil.
Ďalšou príčinou je podľa neho aj to, že záujem českých novinárov o členstvo v syndikáte je minimálne. "Sebakriticky treba povedať, že keď niekto niečo znamená v českej novinárskej obci, tak zároveň nie je členom syndikátu novinárov. Zhruba z 25 členov Riadiaceho výboru sú iba štyria aktívni novinári," povedal pre TASR Kubičko s tým, že mladí novinári do syndikátu takmer vôbec nevstupujú.
Podľa bývalej predsedníčky SSN Stanislavy Benickej má aj slovenská inštitúcia problém s jej omladením. Hlavný dôvod nezáujmu mladých o SSN vidí v tom, že ide o odborovú organizáciu, čo by bolo podľa nej treba zmeniť. Kubičko s ňou nesúhlasí. Tvrdí, že v Česku syndikát nie je odborová organizácia a mladí sú bez záujmu.
Predsedníčka SSN Krútka sa domnieva, že by nebolo vhodné rušiť status syndikátu ako odborovej organizácie, pretože tento podľa nej dáva SSN "isté možnosti na dosiahnutie výraznejšej ochrany novinárov". Situáciu okolo pokusov omladiť syndikát by riešila inak.
"Treba to, čo sa nám podarí vybojovať na prospech novinárov, nejako prezentovať a takým spôsobom si tých novinárov získavať. Aby pochopili, že ten syndikát je tu pre nich a môže byť silnejší aj v ich záujme len vtedy, keď budú jeho členmi," povedala pre TASR Krútka.
Predsedníčka SSN nesúhlasí s tvrdením, že by mladí novinári do SSN nevstupovali. "Oni veľmi často ako študenti žurnalistiky vstúpia do syndikátu," poznamenala. Ako však ďalej uviedla, syndikátu sa nedarí ich v organizácii aj udržať. "Keď prídu do redakcií, majú odrazu pocit, že tam už byť nemusia," vysvetlila Krútka, podľa ktorej by bolo dobré, keby v SSN zostávali.
V súvislosti s 20. výročím vzniku SSN pre TASR prezradila najväčšiu výzvu syndikátu do budúcnosti. Tou je udržať v spoločnosti istý štatút novinárskej profesie, keďže ako tvrdí, v súčasnosti meno novinárov vo verejnosti nie je dobré. "A myslím si, že to nie je len ich problém. Je tu vytvorená nedobrá atmosféra a musíme nájsť aj na toto akýsi 'liek'," objasnila. s tým, že okrem toho má syndikát ambície dosiahnuť aj iné veci, na ktorých už aj pracoval, no zatiaľ nie veľmi úspešne.
"Veľa energie sme vložili do projektov, ktoré boli zabrzdené. Ide napríklad o Akadémiu médií, Vysokú školu mediálnej a marketingovej komunikácie," konkretizovala Krútka s tým, že pre tento projekt získal syndikát aj akreditáciu, ktorá však čoskoro vyprší, pretože leží v šuplíku ministra školstva Mikolaja. "Ale nevzdávame sa a budeme pokračovať, pretože je potrebné vzdelávať aj mladých novinárov a aj celoživotné vzdelávanie je potrebné," vyhlásila.
Na dnešnej slávnostnej konferencii sa zišli okrem Krútkej a Benickej aj ostatní predstavitelia syndikátu, ktorí sa pričinili o jeho vznik či rozvoj.
Svoje spomienky na kreovanie SSN priblížil Anton Baláž, ktorý je podľa vlastných slov rád, že keď došlo k rozdeleniu Československého zväzu novinárov, sa Slováci a Česi pekne bratsky podelili a dobré vzťahy medzi nimi pretrvávajú dodnes. Jeho spomienky doplnili aj Peter Zeman, Július Gembický, Ján Füle, Stanislava Benická, Zuzana Krútka a Klára Grosmannová.
