BRATISLAVA. Približne 250 väčšinou menších obcí zatiaľ nezaviedlo separovaný zber, napriek tomu, že je to od januára ich zákonná povinnosť. Ako pre TASR konštatovala podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská, vzhľadom na veľké zvozové vzdialenosti je separácia viac nákladná, ale obce sa s touto úlohou budú musieť aj tak popasovať. Táto povinnosť totiž vyplynula z nášho vstupu do Európskej únie, ktorá kladie dôraz na predchádzanie vzniku odpadov a ich maximálne zhodnocovanie.
"Samosprávy mali dostatočný časový priestor, aby zaviedli separovaný zber, pretože zákon platí od roku 2001. Mali sme viac príležitostí určitých finančných nástrojov, aby sme to zaviedli," povedala Krakovská. Pripustila, že sa v ZMOS-e budú musieť zamyslieť nad tým, ako spomínaným obciam pomôžu získať potrebné prostriedky. Očakáva tiež v tomto smere kontroly zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Upozornila, že by bolo nepríjemné, ak by obce dostali pokutu, keďže by tieto prostriedky bolo lepšie využiť na zavedenie separácie.
Od januára musia všetky mestá a obce povinne separovať štyri zložky komunálneho odpadu (papier, plast, sklo, kov). Pôvodne mali separovať aj biologicky rozložiteľný odpad, vzhľadom na svetovú hospodársku a finančnú krízu sa však vláda v spoločnom memorande so samosprávami dohodla až na rok 2013.
"Nemyslím si, že to bude ľahké, aby sme to dovtedy zvládli," poznamenala Krakovská s dôvetkom, že samosprávy nie sú samy schopné takýto krok zrealizovať vzhľadom na chýbajúcu stratégiu nakladania s týmto odpadom. Tú by podľa nej mali vytvoriť hospodári a pôdohospodári. Poznamenala, že mestá a obce tento odpad zozbierajú, ale jeho využitie musí stanoviť štát. "Bude to finančne veľmi náročné. Ak sa nevytvoria určité finančné nástroje, nemôžeme to splniť ani v roku 2013," uzavrela s tým, že nechce byť pesimista.
