BRATISLAVA. Novela ustanovení Trestného zákona, ktorú na návrh podpredsedu KDH Daniela Lipšica ústavnoprávny výbor parlamentu presadil v decembri 2009, nezaručuje, že Ústavný súd (ÚS) SR nezruší zásadu "trikrát a dosť". "Nemám informácie o tom, že by Okresný súd Pezinok stiahol svoje podanie, vo veci sa riadne koná," povedala pre TASR riaditeľka Kancelárie predsedníčky a podpredsedu ÚS SR Ľubica Mackovičová.
Podľa hovorcu Krajského súdu v Bratislave Pavla Adamčiaka podávateľ, ktorým je Okresný súd Pezinok, svoje podanie ohľadom zásady "trikrát a dosť" v súvislosti s novelou Trestného zákona nestiahol. Pezinský súd prišiel na základe pojednávania konkrétneho prípadu k záveru, že zásada "trikrát a dosť" je krutá a neľudská, a podal návrh na jej preskúmanie ÚS.
"Okresný súd v Pezinku sa obrátil na ÚS SR a žiadal preskúmať ústavnosť niektorých ustanovení Trestného zákona týkajúcich sa zásady trikrát a dosť. ÚS SR požiadal vládu SR o stanovisko, ktoré pripravil rezort spravodlivosti. V nej sme odporúčali ústavnému súdu vyhovieť návrhu okresného súdu najmä v otázkach týkajúcich sa protiústavnosti ustanovení zákona v zásade "trikrát a dosť" (ő 47 ods. 2 Trestného zákona) a možnostiach podmienečného prepustenia takto odsúdených osôb z výkonu trestu odňatia slobody," uviedol pre TASR 10. januára hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Michal Jurči.
Lipšicova zmena len kozmetická
Podpredseda KDH Daniel Lipšic kvôli odvráteniu rizika, že ÚS SR zásadu "trikrát a dosť" zruší, navrhol Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady (NR) SR zmeny, ktoré príslušné ustanovenia Trestného zákona zmiernili. Ústavnoprávny výbor parlamentu jeho návrhu vyhovel a formou pozmeňujúcich návrhov k novele Trestného zákona, ktorú v súvislosti s agendou boja proti terorizmu predložilo MS SR, v pléne parlamentu napokon zmeny presadil.
"Cieľom bolo vyhnúť sa tomu, aby sa po potenciálnom rozhodnutí Ústavného súdu SR mohli nebezpeční zločinci dostať na slobodu," komentoval svoje rozhodnutie navrhnúť Ústavnoprávnemu výboru NR SR novelu zásady "trikrát a dosť" Daniel Lipšic. "Modifikácia je pomerne kozmetická," uviedol na margo prijatej zmeny. "Hovorím to veľmi otvorene, Ústavný súd (ÚS) SR nie vždy rozhoduje podľa textu ústavy, čo sme videli pri rozhodnutí o Špeciálnom súde, ale niekedy podľa svojich názorových a hodnotových preferencií, čo podľa mňa nie je úlohou ÚS," vyhlásil podpredseda KDH.
Na základe Lipšicovho návrhu Národná rada SR ešte pred rozhodnutím ÚS zmenila znenie zákona tak, že aj v prípade uplatnenia zásady "trikrát a dosť" je možné podmienečné prepustenie po odpykaní si časti trestu, a znovu sa zaviedla možnosť zmiernenia trestu sudcom až na dvadsať rokov nepodmienečne namiesto doživotia. Možnosť podmienečného prepustenia je pritom v úprave tejto zásady úplne nová, keďže ju pôvodné znenie ustanovení Trestného zákona z roku 2003 vylučovalo.
Podľa právnika Ernesta Valka viedla novela Trestného zákona v paragrafe upravujúcom aplikovanie zásady "trikrát a dosť", ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2010, k humanizácii trestného konania. "Odstránila sa tvrdosť doterajšej právnej úpravy," poznamenal. Až prax podľa neho ukáže, nakoľko významná je táto zmena.
"Nie je to otázka spravodlivosti. Buď máte prísne zákony, ktoré môžu spôsobovať nejaké účinky, alebo máte humanistické zákony, ktoré tiež môžu spôsobovať nejaké účinky," odpovedal Valko na otázku, či novelizovaná právna úprava umožní trestať spravodlivejšie vzhľadom na spáchaný skutok.
Od nového roka povinný paragraf
Zatiaľ čo pred schválením novely sa v prípade tretieho odsúdenia za niektorý z vymenovaných závažných trestných činov ukladal na základe paragrafu 47 Trestného zákona "trest odňatia slobody na doživotie, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1", na základe novelizovaného znenia sa páchateľovi "uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1".
Odsek 1 paragrafu 47 hovorí, že "trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a/ uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b/ nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov".
Zatiaľ čo doteraz súd pri uplatnení zásady "trikrát a dosť" nemusel prihliadať na splnenie odseku 1 paragrafu 47, od 1. januára 2010 už musí.
V pôvodnom vládnom návrhu novely Trestného zákona, ktorú parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní na decembrovej schôdzi, sa zmeny v uplatňovaní zásady "trikrát a dosť" ešte nenachádzali. Poslanci ich do novely presadili formou pozmeňujúcich návrhov, za ktoré hlasovalo 138 zo 141 prítomných zákonodarcov, žiadny nebol proti, traja sa zdržali hlasovania.
Základným cieľom novely Trestného zákona a Trestného poriadku z dielne ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej (nominantka ĽS-HZDS), ktorú parlament schválil na decembrovej schôdzi, bolo zosúladenie slovenského právneho poriadku so systémom Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu.
