BRATISLAVA. Sledovanosť Správ STV za riaditeľa Štefana Nižňanského klesla na historické minimum. Sleduje ich zhruba 250–tisíc divákov – približne toľko obyvateľov majú Košice.
Sú dni, keď správy podľa peoplemetrov padnú pod 200–tisíc divákov, v lete to bolo len 148–tisíc.
Oveľa viac divákov majú už nielen Televízne noviny Markízy (okolo milióna), Noviny Joj (730–tisíc), ale aj ich vedľajšie spravodajské produkty ako donedávna Dnes na Markíze, či Krimi Noviny Joj. Čísla, aké majú Správy STV, dosahujú na Markíze Rýchle TN o 16. hodine či na Joj podvečerné Promi noviny či seriál Prvé oddelenie.
Nájsť verných divákov Správ STV v hlavnej cieľovej skupine (12 až 54 rokov) je vážny problém. Zo stovky ľudí si ich pozrú dvaja až traja.
Priemerný divák Správ STV má 58 rokov, ale najviac je ich v kategórii nad 65 rokov. Výhodou STV je, že má najlepšie pokrytie. Nevýhodou, že s hlavnými správami prichádza ako posledná, aj preto by mala zaujať inovatívnym spracovaním, či prinášať významné kauzy. Nedeje sa tak.
Ani politológov nezaujímajú
Zo šiestich oslovených politológov Správy STV nepozerá pravidelne ani jeden. Nesleduje ich ani Grigorij Mesežnikov, vraj už niekoľko rokov, až na pár dní v auguste, keď bol na dedine, kde iné správy neboli dostupné. Dôvodom podľa neho nie je len slabá informačná úroveň. „Divákov, ktorí ich pozerajú, je tak málo, že politické reflexie podľa mňa toto médium nijako výrazne neovlyvňuje.“
Vyhadzov a nie pochvala, komentuje pomery v STV Marián Leško.
Správy STV občas pozerá Miroslav Kusý. „Sú nedostatočné, neobjektívne, po povrchu kĺžuce, aby nenarazili. Aby sa nestali predmetom kritiky zo strany vlády či politických strán,“ hovorí. Správy považuje za „veľký neduh verejnoprávnej televízie“.
Domáce dianie zanedbávajú
Správy STV
priemerný vek diváka - 58 rokov
najsilnejšími cieľové skupiny sú muži a ženy 65+, VŠ vzdelanie
najnižšia sledovanosť bola 1.8.2009 - videlo ich 148-tisíc divákov (12+)
najvyššia sledovanosť bola 5.7.2005 - videlo ich 876-tisíc divákov
sledovanosť Správ STV klesla pod 200-tisíc divákov (12+) v období 1.1.2009 - 14.1.2010 36-krát.
STV nielenže neprináša vlastné kauzy, objavy veľkého zneužívania moci či korupcie, povedal analytik Gabriel Šípoš, ale nie je ochotná dostatočne informovať ani o zisteniach najlepších slovenských médií. „Zvykne im venovať menej času, informuje o nich neskôr, a menej ju zaujíma zodpovednosť vládnucich politikov.“
Televízii Šípoš vyčíta, že zanedbáva ľudskoprávnu agendu ako sloboda tlače či zhromažďovania, a nadprácu robí vládnej politike v sociálnej oblasti. Má aj najviac zbytočných informácií bez vplyvu na spoločnosť. „Kde koho formálne prezident, predseda parlamentu či premiér stretli a aké diplomatické frázy si vymenili.“ Ocenil, že STV prevyšuje iné televízie v kultúrnom, zahraničnom a občas v regionálnom spravodajstve, no na úkor domácich udalostí.
Aj Nižňanský je nespokojný
Spokojné nie je ani vedenie televízie. V správe pre Radu STV v marci minulého roku Nižňanský písal, že redakcia spravodajstva zaspala.
Redaktorom vyčítal príklon ku komercii alebo to, že „sa v spravodajstve objavujú falošné tóny, lacné invektívy, osočovanie a bezdôvodné spochybňovanie činnosti a konania ústavných orgánov i jednotlivých politikov“.
Na otázky SME šéfredaktor Ján Šmihula neodpovedal, ale hovorca STV Peter Susko priznáva nedostatky.
Vrejnoprávne spravodajstvo má podľa neho zákonite iné priority ako komerčné. „Napriek tomu uznávame, že v niektorých smeroch máme oproti nim čo doháňať.“ Nízku sledovanosť vidí ako „problém, ktorý sa redakcii spravodajstva aj napriek úsiliu nedarí dlhodobo riešiť“.
Dôvodov môže byť podľa Suska viac: „Od nízkej atraktivity niektorých našich reportáží, cez odklon záujmu divákov od serióznych správ k bulváru, až po negatívny obraz v očiach verejnosti, aký sa okolo STV umelo vytvára.“ S „fenoménom“ poklesu sledovanosti zápasia podľa neho aj iné verejnoprávne televízie.
Televízia preto okrem iného chystá „seriál školení, kurzov a stáží pre redaktorov s cieľom napomôcť ich profesijnému rastu“.
Hlavné spravodajské relácie
Priemer od 25.12.09 - 14.1.10
Názov
Stanica
Rtg%
Shr%
Rtg(000)
Televízne noviny
Markíza
22,1
51,6
1042
Noviny
JOJ
15,5
35,0
731
Správy
STV
5,4
12,2
255
Zdroj:PMT/TNS
Na príhovory či oficiálne prijatia nezabúdajú
Pri dôležitých politických udalostiach Správy STV zaostávajú za správami súkromných televízií.
BRATISLAVA. Vo štvrtok 7. januára sa stali dve mimoriadne dôležité politické udalosti. Na cestách protestovali kamionisti, a výbušnina, ktorú polícia omylom poslala do Írska, vyniesla Slovensko na titulky svetových médií.
Pre každú redakciu býva taký deň veľkou výzvou na nové odhalenia, rôznorodé pohľady. STV síce dvoma hlavnými udalosťami otvárala správy, no nič nové, lepšie či obšírnejšie spracované ako konkurencia nepriniesla. Informačne za Markízou či TA3 výrazne zaostávala.
Spravodajská televízia škandálu s výbušninou venovala štyri prvé správy, spolu 6,3 minúty. Informovala o hľadaní zodpovednosti, podrobne poukázala na to, kde vznikli chyby, a aj to, ako vnímajú škandál zahraničné média či bežní ľudia.
Dve správy STV mali spolu o čosi viac ako tri minúty – politický pohľad na zodpovednosť ministra a na to, ako prebiehalo cvičenie. Najdlhší prejav vo večerných správach mal prezident Ivan Gašparovič, ktorý v ten deň odovzdával vyznamenania.
„Akt“ vysielala STV naživo na Dvojke, nasledoval živý vstup v Správach, kde ponúkla 28–sekundový formálny preslov prezidenta. Na ocenených sa takmer nedostalo. Gašparovič rečnil aj v ďalšej reportáži – 11 sekúnd z prijímania koledníkov.
Hovorca STV Peter Susko v tom problém nevidí. „Spravodajstvo STV sa snaží mapovať všetky závažné udalosti daného dňa. Udeľovanie štátnych vyznamenaní k nim patrí rovnako ako mýto či udalosti na popradskom letisku,“ povedal.
Napriek častým bulvárnym témam aj Markíza a často aj Joj dôležité spravodajstvo zvládajú lepšie ako STV. Zlyhaním sa skončilo napríklad minulotýždňové mimoriadne vysielanie z tlačovej besedy premiéra. STV prerušila program skôr, redaktorka na to nebola pripravená a réžia nemala nachystaný náhradný program. Kameraman snímal dlhší čas len mikrofóny.
Susko uznal, že došlo k istým problémom. „Situáciu sme naozaj mohli zvládnuť lepšie.“
hr

Beata
Balogová
