BRATISLAVA. "Bez ohľadu na to, či sa občan hlási k národnosti alebo nie," povedal Gašparovič. Porozumieť toho druhého sa podľa neho dá najmä počúvaním. Niektorí zástupcovia menšín však uviedli, že vrcholní politici ich počúvajú len málo.
Naša krajina má podľa hlavy štátu záujem o rozvoj dobrých vzťahov medzi menšinami. Ostro vystupovali v minulosti najmä zástupcovia maďarskej menšiny. Po nástupe súčasnej vlády sa skomplikovali aj vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. Maďarskí politici predložili napríklad uznesenie o Benešových dekrétoch, slovenská strana naopak Budapešť obviňovala, že nezakročila proti Maďarskej garde.
V zozname sporných otázok boli napríklad aj učebnice či jazykový zákon. Béla Hrubík, šéf maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku Csemadok si myslí, že ľudia na juhu krajiny vidia politiku inak ako politici, ktorí tento štát vedú. "Sú viac odkázaní na seba," tvrdil. Pripomenul napríklad kontroverznú tému novely zákona o štátnom jazyku, ktorá zavádza aj pokuty. "Ako to prijala Národná rada, to nefunguje a nikdy nebude fungovať," uviedol. Dodal, že kým politikov ľudia volia na štyri roky, spolužitie medzi ľuďmi je na viac rokov.
Podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča sú menšiny dôležitou súčasťou každej spoločnosti. Poukázal na problém rómskej menšiny. "Je to beh na dlhé trate," vyhlásil. Za riešenie však označil výchovu mladej generácie. Kultúrne združenie občanov rómskej národnosti v Košiciach prezidenta oslovilo, aby diskutoval s členmi vládnej SNS o ich výrokoch. "Aby ich trochu zbrzdil, lebo zvyšujú averziu v spoločnosti," povedala ich zástupkyňa Erika Adamová, bývala Čaplovičova hovorkyňa.
