Z Guantánama na Slovensko

Pôvodný text sme o 22:08 nahradili autorským článkom SME

BRATISLAVA. Po dohode s USA prijme Slovensko troch väzňov z americkej väznice na kubánskom Guantáname.
Podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí nejde o nebezpečných teroristov, ale o „militantov, ktorí nemali bojové úlohy“ a neboli v priamom kontakte s teroristami. Mali by to byť skôr bankári alebo úradníci.

Väzni budú najskôr umiestnení do špeciálnych táborov pod kontrolou ministerstva vnútra, ktoré z bezpečnostných dôvodov nechce oznámiť, kde na Slovensku to bude.

• Vláda sa dopustila svojho druhého dobrého skutku v zahraničnej politike, tvrdí Peter Schutz

• Fico sa zachoval ako zodpovedný spojenec Spojených štátov, a nie ako pudlík plynového Putina, píše Matúš Kostolný

Osobitný poverenec amerického prezidenta pre uzavretie Guantánama Daniel Fried pre denník SME povedal, že zatiaľ nebol stanovený konkrétny dátum na odovzdanie väzňov. „Domnievam sa, že sa to stane v najbližších týždňoch.“

Zároveň vylúčil, že by sa po príchode na Slovensko mohli voľne pohybovať v schengenskom priestore. „Zajatci nedostanú schengenské vízum, ale len národné vízum do krajiny, kde sú umiestnení.“

Slovensko si mohlo vybrať zo zoznamu desiatich väzňov. Z nich úradníci po sérii rozhovorov vybrali troch, pričom brali ohľad nielen na vzťah Slovenska s ich materskými krajinami, ale aj na schopnosť kandidátov adaptovať sa v špecifickom slovenskom prostredí, kde napríklad chýba väčšia moslimská komunita.
Zajatci mali možnosť odmietnuť umiestnenie u nás, čo v niektorých prípadoch aj využili.

Niektorí väzni z Guantánama chceli byť premiestnení do USA. Osobitný poverenec amerického prezidenta Baracka Obamu pre uzavretie väznice Guantánamo Daniel Fried v rozhovore pre denník SME povedal, že tamojší zákonodarcovia to zakázali.

Viac o väzení Guantánamo

„Mnohí ľudia si myslia, že by sme mali zobrať na našu pôdu menej rizikových zajatcov. Je to férová otázka. Ale my tiež prispievame k ochrane proti terorizmu, preto sme ochotní zobrať aj najrizikovejších zajatcov, ktorí pôjdu pred súd.“

Môže prísť rodina

Príchod väzňov na Slovensko zabezpečí americká strana. Môžu požiadať, aby za nimi mohli prísť ich rodinní príslušníci. Jeden z troch je ženatý. Nikto zatiaľ nevie vyčísliť náklady pobytu väzňov na Slovensku.

Osemnásť mesiacov by mali byť v zariadení ministerstva vnútra, kde sa budú učiť slovenčinu a niektorá z našich mimovládnych organizácií sa im bude snažiť pomôcť integrovať do spoločnosti, pomôže im nájsť si prácu. Po aklimatizácii na Slovensku sa budú môcť voľne pohybovať, ale len v našej krajine, a budú neustále monitorovaní bezpečnostnými zložkami.

Slovensko nie je samo

Slovensko je už desiata krajina v rámci Európskej únie, ktorá prijíma väzňov z Guantánama. Veľká Británia prijala štrnástich, menší počet si zobrali napríklad Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko alebo Maďarsko.

Bezpečnostné pravidlá umiestnenia zajatcov určujú pravidlá Európskej únie z júna 2009, ako aj dohoda medzi EÚ a Spojenými štátmi. „Slovensko nekoná samo, ale spolu s viacerými krajinami z Európskej únie, ktoré si na základe tejto dohody zobrali zajatcov,“ povedal Fried.

Oficiálnym dôvodom, prečo Američania nevrátia väzňov do ich pôvodných vlastí, je obava, že ich potrestá vláda v ich domovských krajinách.

Americký chargé d’affaires v Bratislave Keith Eddins povedal, že rozhodnutie oslobodiť niektorých väzňov – z ktorých väčšina strávila vo väzení päť až sedem rokov bez formálneho obvinenia – berú Američania ako priznanie, že nikdy nemali byť väznení.

„Niektorí ľudia, ktorí sa dostali do Guantánama, nepredstavujú hrozbu, ako sme si pôvodne mysleli.“ Zároveň povedal, že nevie o tom, že sa chystá nejaká forma finančnej kompenzácie pre bývalých väzňov.

USA si niektorých nechajú

Približne 110 zajatcov z Guantánama bude umiestnených vo väznici v štáte Illinois v Spojených štátoch a pôjdu pred súd. Väznicu na americkej základni na Kube zriadila vláda Georgea Busha po útokoch z 11. septembra 2001. Vo väzenskom zariadení zadržiavajú podozrivých teroristov z al-Káidy a Talibanu, ako aj bojovníkov zajatých v Afganistane či Iraku.

Zadržiavanie bez procesu, ako aj kontroverzné vyšetrovacie praktiky viedli ku kritike Guantánama vo svete, čo bolo jedným z dôvodov prezidenta Baracka Obamu väznicu zavrieť. Termín uzatvorenia stanovený na január 2010 však už americká vláda nepovažuje za možný.

Vláda zmenila postoj k Obamovi

Premiér nebol veľmi nadšený víťazstvom Baracka Obamu vo voľbách. Dnes sa jeho vláde páči.

BRATISLAVA. Keď sa Barack Obama stal americkým prezidentom, slovenský premiér Robert Fico to komentoval slovami, že „chlieb lacnejší na Slovensku kvôli tomu nebude“.

Minulý týždeň však privítal Obamovu iniciatívu zaviesť mimoriadne zdanenie veľkých bánk. Včera, po ohlásení, že prijmeme väzňov z Guantánama, hovoril Ficov minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák o lídrovi Spojených štátov pozitívnym jazykom. „Týmto krokom chceme vyjadriť podporu prezidentovi USA, ktorý nastolil novú atmosféru v medzinárodných vzťahoch.“

Prečo sa náhle zmenil tón Ficovej vlády k Obamovi? „Ťažko povedať,“ povedal bývalý slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora. „Proti-americká rétorika bola vždy pevnou súčasťou Ficovej politiky a ani nástup Obamu neznamenal zmenu. Hoci v programe Smeru sa mohli nájsť isté spoločné črty.“

Iný slovenský diplomat, ktorý pôsobil v USA, povedal, že Fico mohol vyťažiť veľa z toho, že súhlasil s prijatím väzňov. „Po prvé, urobil správnu vec, takže nemôže byť za to napadnutý. Po druhé, keby si za to vybavil z USA zmiernenie kritiky, napríklad pre korupciu, pomohlo by mu to pred voľbami. A keby náhodou vedel dohodnúť väčšiu odmenu ako prijatie u Obamu, podarilo by sa mu diskreditovať americkú zahraničnú politiku, ktorá by vyznela ako cynická. V tom zmysle, že môže navštíviť Líbyu a priblížiť sa k Rusku, ale aj tak si vie kúpiť dobré meno.“

Tom Nicholson

Nechceli sme ich. Už chceme

Zrušenie väznice v Guantáname ministri vítali. Presunu väzňov sa však najprv bránili. Svoj postoj zmenili.

BRATISLAVA. Keď americký prezident Barack Obama pred rokom oznámil, že väznicu v Guantáname zatvoria, vtedajší šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš to privítal. „Chvalabohu, že k tomu dochádza. To bola škvrna, hanba,“ hovoril.

Keď sa začalo riešiť, kde väzni skončia, ministra vnútra Roberta Kaliňáka myšlienka, že by ich prichýlilo Slovensko, nenadchýnala. „Pre mňa je nevyhnutné, aby sme na Slovensku nemali voľne sa pohybujúce osoby, ktoré sú dôvodne podozrivé z terorizmu,“ vyhlásil Kaliňák vlani v apríli. Hovoril, že prijatie väzňov by bolo prázdnym gestom, pretože na Slovensku by na 99,9 percenta nezostali. „Ako vždy hovoríme, osoby, ktoré sú umiestnené v Guantáname, sú národnosti a orientácie, ktoré nemajú na Slovensku veľkú infraštruktúru.

Nemajú tu rodiny, známych alebo vlastnú komunitu, s ktorou by sa mohli spojiť a vytvoriť si nový životný priestor, v ktorom by mohli žiť,“ tvrdil Kaliňák.

Teraz už s prijatím súhlasí, tvrdí, že názor nemení. „Nejde o ľudí, ktorí by boli podozriví, vyšetrovaní alebo inak spájaní s trestnou činnosťou akéhokoľvek druhu, nielen terorizmu,“ vysvetľuje. Muži neboli vraj obvinení. Podľa ministerstva zahraničných vecí nejde ani o nebezpečných teroristov, napríklad by to mohli byť šoféri či kuchári teroristických sietí.

Veronika Šutková

Dostanú sa medzi ľudí

Ak platí, že trojica väzňov príde dobrovoľne, tak by slobodní v pohybe aj mali ostať.

BRATISLAVA. Aký bude život troch guantánamských väzňov na Slovensku je dnes ťažké odhadnúť. Ministerstvo zahraničných vecí aj vnútra taja, kde budú na začiatku trojicu zadržiavať, či sa budú môcť neskôr pohybovať bez obmedzení, alebo ich budú naše zložky monitorovať.

Oficiálne stanoviská hovoria len toľko, že ich pobyt nenarazí na vnútroštátne právo, budú u nás dobrovoľne a ich pobyt neohrozí verejnosť. Táto garancia naznačuje, že bez dozoru nezostanú.

Odpovede ministerstiev sa tiež dajú čítať tak, že trojica môže žiadať o azyl. Po príchode ich podľa právnika Martina Škamlu čaká asi jednomesačná karanténa a lekárska prehliadka, či nemajú nákazlivú chorobou. „Ak sú v poriadku, tak by nemali byť nijako obmedzovaní,“ hovorí Škamla. Trojici by tak nič nemalo brániť v pohybe.

Mali by dostať preukaz žiadateľov o azyl, čo by mal byť v prípade, že iný doklad nemajú, jediný dokument pre úrady či políciu. Ten im veľké práva nedáva, zaručuje im však voľný pohyb. Mali by mať nárok na vychádzky zo zariadenia, kde ich na úvod prijmeme. Alžírčana však umiestnili do tábora, ktorý nemohol upustiť. Napriek tomu vlani utiekol do Rakúska.

Nehrozí útek aj u trojice z Guantánama? Žiadatelia o azyl sú zo zákona povinní zdržiavať sa na území Slovenska, ale ak sa rozhodnú prekročiť hranice, nemal by ich podľa Škamlu fyzicky nikto zdržiavať. Ako žiadatelia by totiž nemali byť pozbavení slobody.

Veronika Šutková

Väzňov z Guantánama prijalo vyše 15 krajín

AFGANISTAN - Muhammad Džavád, jeden z najmladších guantánamskych väzňov, sa vrátil do krajiny v auguste. Ďalšia štvorica zajatcov bola do Afganistanu dopravená v decembri.

BELGICKO - V októbri prijalo jedného väzňa.

BERMUDY - Štvorica čínskych moslimov, Ujgurov, bola na Bermudy prepustená v júni.

BRITÁNIA - Binjam Mohamed, etiópsky občan s povolením na pobyt v Británii, sa vo februári vrátil do tejto krajiny.

ČAD - Jeden občan Čadu, zadržaný ako 14-ročný, bol v júni prepustený do afrického Čadu.

FRANCÚZSKO - Lakhdar Boumediene bol prepustený v máji do Francúzska, kde žijú jeho príbuzní. V decembri bol do Francúzska deportovaný aj jeden Alžírčan.

JEMEN - Jeden jemenský občan bol prepustený v septembri do rodnej krajiny. Ďalších šesť zajatcov bolo do Jemenu vypravených v decembri.

KUVAJT - Prijal v októbri jedného prepusteného väzňa. Ďalšieho tam dopravili v decembri.

MAĎARSKO - Maďarsko v septembri vyjadrilo ochotu prijať jedného zajatca; v novembri vláda určila podmienky, za akých bude tento Palestínčan v Maďarsku žiť. Do krajiny bol dopravený v decembri.

NEMECKO - Nemecké ministerstvo vnútra dostalo od USA v júni dve žiadosti o prijatie väzňov z Guantánama; vyhlásilo, že na ich prijatie nie je ešte pripravené.

IRAK - V júni dopravili do krajiny prepusteného Iračana.

ÍRSKO - Dublin v júli oznámil, že je ochotný prijať dvoch väzňov. V septembri Írsko prijalo dvoch Uzbekov.

PALAU - Šesť Ujgurov bolo v októbri deportovaných do tichomorského štátu Palau.

PORTUGALSKO - Dvaja Sýrčania, prepustení v auguste, boli deportovaní do Portugalska.

SAUDSKÁ ARÁBIA - Trojica zajatcov bola v júni "za zodpovedajúcich bezpečnostných opatrení" dopravená do Saudskej Arábie, oznámilo americké ministerstvo spravodlivosti.

SLOVENSKO - Slovensko oznámilo, že príjme troch väzňov.

SOMÁLSKO - Dvojica zajatcov bola prepustená v decembri do Somalilandu, jedného z odštiepeneckých útvarov v rozštiepenom africkom Somálsku.

ŠPANIELSKO - USA požiadali Španielsko o prevzatie štyroch väzňov; Madrid v júni oznámil, že preskúma každý prípad osobitne.

TALIANSKO - Americký prezident Obama v júni uzavrel s talianskym premiérom Silviom Berlusconim dohodu o prijatí troch zajatcov. V novembri boli do krajiny deportovaní dvaja Tunisania, ktorí tam budú súdení.

čtk

Ohlasy slovenských politikov

Juraj Horváth, predseda zahraničného výboru Národnej rady, Smer

Je to prejav solidarity voči medzinárodnému spoločenstvu. Je vhodné aspoň nejakou mierou, ktorá zodpovedá kapacitám Slovenska, podieľať sa na takejto solidarite.

Ján Slota, predseda SNS

SNS vyjadruje pochybnosti nad takýmto krokom, keďže ide o osoby, ktoré sú podozrivé z páchania závažnej trestnej činnosti a majú byť včlenené do našej spoločnosti.

Marián Klenko, predseda Republikovej rady HZDS

Pre HZDS je na prvom mieste dôležité, aby presun troch väzňov z Guantánama neznížil bezpečnostné štandardy na Slovensku. Preto budeme od kompetentných štátnych orgánov žiadať, aby vylúčili akékoľvek bezpečnostné riziká.

Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ

Slovensko je členom EÚ, NATO a spojencom USA a toto rozhodnutie je v súlade s našimi zahraničnopolitickými záväzkami. Pre Slovensko by však bolo užitočné, keby si vláda R. Fica bola vedomá týchto záväzkov vo všetkých otázkach zahraničnej politiky.

József Berényi, podpredseda SMK

Ak by sme boli vo vláde, asi by sme s tým súhlasili. V určitých prípadoch treba pomáhať spojencom, ale dobre sa pamätám, ako sa opozičný poslanec Fico vyjadril k vojne v Iraku a vyslaniu našich vojakov. Je to obrovská zmena jeho postoja na medzinárodné vzťahy.

Miroslav Mikolášik, europoslanec, KDH

Barack Obama ide chytať hadov s cudzími rukami. USA sú veľká krajina, ktorá nemusí žiadať o pomoc Európsku úniu.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné