BRATISLAVA. Od júla by sa tak mali zlúčiť ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia, spojiť sa má aj ministerstvo hospodárstva a rezort výstavby. Predseda vlády Robert Fico (Smer) oznámil, že vláda spájanie odhlasovala už v piatok, podľa jeho hovorkyne Silvie Glendovej však bolo treba výsledok minulotýždňového rokovania pripraviť do podoby zákona. Návrh musí odhlasovať aj parlament.
Od zmeny kabinet očakáva úsporu peňazí, Fico ich ešte minulý týždeň odhadol na 13,28 milióna eur ročne. Niektoré kompetencie by mali prejsť aj na ďalšie ministerstvá. Zoštíhlenie sa však dotkne až novej vlády, ktorá vzíde z júnových parlamentných volieb.
Zlúčenie prinesie aj zmenu názvu viacerých ministerstiev, po novom by tak malo fungovať ministerstvo hospodárstva a výstavby a ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja. Rezorty školstva a kultúry sa premenujú na ministerstvo školstva, vedy a výskumu a na ministerstvo kultúry a cestovného ruchu.
Väčšina členských krajín Európskej únie má samostatné ministerstvo životného prostredia (MŽP) alebo ho má spojené s príbuznými rezortmi, s ktorými nie je v opozícii. Z 27 štátov EÚ má 13 samostatný envirorezort, ako napríklad Fínsko, Dánsko, Nemecko, Taliansko či Bulharsko. Ďalších deväť krajín má MŽP zlúčené s príbuzným rezortom. V Portugalsku majú rovnako ako v Slovinsku ministerstvo životného prostredia a územného plánovania, vo Veľkej Británii sa touto problematikou zaoberá ministerstvo životného prostredia, potravinárstva a vidieka. Päť krajín, a to Francúzsko, Cyprus, Rakúsko, Grécko a Luxembursko má MŽP zlúčené s iným rezortom.
Zlúčením ministerstva životného prostredia s ministerstvom pôdohospodárstva vznikne podľa Lászloa Miklósa (SMK), ktorý v kresle šéfa rezortu sedel osem rokov, štátnosprávny mamut. Ako objasnil pre TASR, obe ministerstvá zodpovedajú za viacero štátnych správ. "Považujem to z hľadiska administratívno-výkonného za absolútne neprístupné, pretože toto ministerstvo bude na objemovo vyššej úrovni ako všetky ostatné." Nevylučuje pritom určité spojenie napríklad v oblasti štátnej správy lesa tak, aby sa pod MŽP SR presunula starostlivosť o lesy.
Exministra v súvislosti s avizovaným zlučovaním oboch rezortov najviac mrzí to, že ministerstvá životného prostredia sú na celom svete určitou opozíciou vo vláde voči sektorom, ktoré znečisťujú alebo ohrozujú životné prostredie. "Práve preto sú vytvorené. Aby boli nezávislé voči rozhodnutiam tých sektorov, ktoré majú v rukách znečisťujúce alebo ohrozujú oblasti, ako je aj ministerstvo pôdohospodárstva." Zdôraznil, že je takmer presvedčený o tom, že po zlúčení bude ochrana prírody a životného prostredia v prípade sporov ťahať za kratší koniec.
"Nikto nevie, kto bude ministrom tohto mamutieho rezortu, ale pochybujem, že to bude nejaký veľmi zelený minister. Aj keby bol, tak tam budú také veľké tlaky z hospodárskej sféry, že to musí byť naozaj minister na svojom mieste, aby sa im ubránil," povedal Miklós. Poznamenal, že už to, že sa ruší MŽP SR a včleňuje sa agenda do pôdohospodárstva, ukazuje, čo je pre túto vládu dôležitejšie. Miklós si tiež myslí, že k tomuto kroku bude mať negatívne stanovisko Európska únia, ale nevstúpi do neho. Upozornil však, že únia môže následne prísnejšie kontrolovať spôsob rozdeľovania prostriedkov z eurofondov.
"Zlúčenie rezortov nie je dobrý nápad. Jeden chráni prírodné zdroje a životné prostredie, cieľom druhého je krajinu hospodársky využívať. Bude tak veľmi zaujímavé sledovať rozhodovanie spoločného ministerstva v oblastiach ako lesníctvo, ochrana mokradí či problematika geneticky modifikovaných poľnohospodárskych plodín," povedal pre TASR riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Ten inicioval aj vznik vyhlásenia, v ktorom 36 environmentálnych organizácií a vyše osemdesiat odborných pracovníkov z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia (ŽP) odmietlo prípadné zlučovanie. Ďalších asi 670 ľudí tento postoj podporilo cez internetovú protestnú akciu.
Bývalý poradca českého ministra životného prostredia Ladislav Hegyi pre TASR reagoval, že Slovensko trpí nielen znížením spotrebnej dane z nafty, ale aj vážnejšími problémami, ako je nedostatočne odborná a kvalitná práca ministerstva životného prostredia. Objasnil, že ľudia zažívajú v súvislosti s ministerstvom viaceré negatíva ako emisnú kauza, oslabovanie environmentálnej legislatívy, rušenie chránených území či chemické postreky v národných parkoch. Upozornil, že funkčnosť ministerstva je dôležitejšia než čiastočné "látanie nejakej diery v štátnom rozpočte".
"Nie je problém zoštíhľovať štátnu správu, ale práca MŽP SR v prospech kvality života občanov musí byť nielenže zachovaná, ale aj výrazne zlepšená oproti súčasnosti, a to pri zlučovaní s ministerstvom pôdohospodárstva, s ktorým má principiálne rozporné názory na viaceré otázky, je zlý, nepremyslený, nesystémový a nekoncepčný krok," tvrdí Hegyi. Slovensko podľa neho potrebuje samostatný rezort životného prostredia, ktorý bude pracovať kvalitnejšie, odbornejšie a v prospech kvality života všetkých občanov. "Obávam sa že, tieto aspekty neboli zvážené."
Zníženie počtu ministerstiev o dve po tom, čo tento krok avizoval premiér Robert Fico, dnes schválila aj vláda. Štát chce týmto spôsobom vykompenzovať stratu zo zníženia spotrebnej dane na naftu. Zrušiť by sa tak malo samostatné ministerstvo životného prostredia, ktorého kompetencie prejdú na rezort pôdohospodárstva. Nový ústredný orgán štátnej správy sa má nazývať Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR. Súčasný šéf envirorezortu Jozef Medveď (nominant Smer-SD) v tejto súvislosti konštatoval, že jeho požiadavkou bolo, aby autorita ministerstva ostala zachovaná. "To je všetko," zhrnul s tým, MŽP SR sa nestáva súčasťou ministerstva pôdohospodárstva, ale pôdohospodárstva a životného prostredia, čo je rozdiel.
Ako vláda plní sľub prepustiť pätinu úradníkov
Čo sľúbili: (Vláda ukladá ministrom) Zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu... (do 31.12.2007).
Zdroj: Uznesenie Vlády SR, 11.10.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Nadmerný počet úradníkov štátnej správy zaťažuje štátny rozpočet. Namiesto paušálneho prepúšťania by však vláda mala identifikovať prebytočných úradníkov a prepustiť tých. Pri plošnom prepúšťaní totiž odídu aj tí najschopnejší, čo by narušilo chod verejného sektora.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií sa do roku 2008 oproti roku 2005 znížil len o 5,1%. Verejný rozpočet na rok 2009 ráta s miernym zvýšením počtu zamestnancov, v roku 2010 by mal ich počet opäť mierne klesnúť.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zrušiť krajské a iné špecializované úrady
Čo sľúbili: V čo najkratšom termíne vláda SR zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Vláda zruší krajské úrady a krajské školské úrady od 1. januára 2007. Ich kompetencie prevezmú vyššie územné celky (VÚC). Uviedol to premiér Robert Fico po stretnutí s predsedami VÚC. „Toto rozhodnutie môže významnou mierou prispieť k úsporám na úrovni vládnej spotreby," konštatoval.
Zdroj: SITA, 17.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Zrušenie krajských úradov nepovedie k výraznejším úsporám.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda síce zrušila krajské úrady, ich právomoci však neprešli na samosprávy ale na iné štátne orgány. S úradmi zaniklo približne 14% z 1072 pracovných miest. Premiér Fico neskôr vyhlásil, že krajské školské úrady vláda nezruší, keďže to nie je úlohou programového vyhlásenia vlády.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
