BRATISLAVA. Podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD) sa prihovoril za vznik nového zákona, ktorý by zhrnul existujúce práva obyvateľov národnostných menšín. ČTK o tom dnes informoval Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák.
"Podpredseda vlády SR zároveň vyjadril presvedčenie, že z dlhodobého hľadiska by sme mali uvažovať o vytvorení jedného právneho základu, v ktorom sa budú integrovať všetky zákony týkajúce sa národnostných menšín, čím sa vytvorí komplexný prehľad práv, s ktorými disponujú minority," uviedol v tlačovej správe hovorca.
Schválenie zákona odporučil vlani Slovensku aj Vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek. Na podobnú žiadosť maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma zo záveru roka 2008 premiér Robert Fico v minulosti reagoval odmietavo. "Maďarský prezident veľmi dobre vie, že na Slovensku sú práva maďarskej menšiny upravené nadštandardne a akékoľvek pokusy zdvíhať tento nadštandard vyvolávajú len zbytočné napätie," uviedol vtedy vo vyhlásení.
Uplatňovanie práv národnostných menšín či prípadné zásahy proti nim zvyčajne ovplyvňujú dlhodobo napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom. Na kritiku Budapešti narazila napríklad vlaňajšia novela zákona o štátnom jazyku, ktorá znovu umožňuje pokutovať nepoužívanie slovenčiny. Slovenská strana výčitky odmietala. V decembri však vláda reagovala na sporné výklady zákona schválením návrhu zásad, ktoré určujú, v akých prípadoch môžu úrady, inštitúcie, firmy a podnikatelia dostať pokutu od 100 do 5000 eur.
Čo sľúbili: Vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov a integráciu rómskej komunity do spoločnosti... Vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Komplexné riešenie rómskej problematiky by viedlo k zlepšeniu životnej úrovne marginalizovaných rómskych skupín i zníženiu napätia v spoločnosti. Malo by tiež pozitívne ekonomické dopady v dôsledku zapojenia ďalšej pracovnej sily do ekonomiky.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda do konca septembra 2009 nepokročila v čerpaní 180 miliónov eur (takmer 5,5 mld. Sk) vyčlenených na rómsku problematiku. Realitou je tiež rastúce napätie medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou menšinou.
Zdroj: INEKO
