BRATISLAVA. Ministerstvo vnútra (MV) SR už v tomto volebnom období zrejme nebude pracovať na zjednotení volebných zákonov. Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť dnes totiž zamietol návrh poslanca a exministra vnútra Martina Pada (SDKÚ-DS), aby táto parlamentná inštitúcia požiadala rezort o vypracovanie návrhu zásad takejto právnej normy.
"Nechcem, aby to bol hotový zákon, lebo to je nereálne, ale aby boli vypracované jeho zásady," vysvetlil svoju požiadavku Pado. Neuspel napriek Kaliňákovmu postoju, že na takýchto zásadách by sa mohlo začať pracovať. Minister doplnil, že je to úloha pre jeho nástupcu vo funkcii, pretože ten bude mať viac času. "Po zvolení nového ministra vnútra by tri roky nemali byť žiadne voľby, teda je tam dosť priestoru, aby sa bez podozrenia z ovplyvňovania ich výsledku mohol takýto kódex prijať hneď v prvom roku novej vlády," pripustil.
Členovia výboru tak len odporučili Národnej rade SR schváliť novelu zákona o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu. Na ich základe majú osoby vo výkone trestu odňatia slobody získať právo hlasovať vo voľbách do slovenského aj Európskeho parlamentu. Táto zmena reaguje na verdikt Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý vo februári 2009 rozhodol, že súčasná právna úprava, ktorá odsúdeným väzňom neumožňuje voliť v parlamentných voľbách a eurovoľbách, je protiústavná. Podľa ÚS je neprípustné, aby bol akýkoľvek občan bez vážneho verejného záujmu vylúčený z volieb a zároveň mu bolo odopreté na istý čas vykonávať jedno z jeho ústavou garantovaných práv, ak k takému opatreniu neexistuje legitímny cieľ. Na základe tohto verdiktu sa už odsúdení väzni na voľbách do europarlamentu v júni 2009 zúčastnili.
S výrokom ÚS sa však celkom nestotožňuje Daniel Lipšic (KDH). Ten ešte v decembri 2009 v pléne navrhol diskusiu a také zmeny v druhom čítaní, na základe ktorých by najťažší zločinci volebné právo nezískali. "Za každým jedným ťažkým zločinom je príbeh obrovskej životnej traumy či straty bezpečia. Ak niečo dlžíme obetiam trestných činov, tak je to práve to, aby ich páchatelia nedostávali rovnaké zaobchádzanie ako ľudia, ktorí rešpektujú zákony," argumentoval.
Výbor odobril aj novelu zákona o Železničnej polícii. Podľa nej sa má Mýtna polícia Železničnej polície od marca stať súčasťou Policajného zboru. Zároveň príslušníci Mýtnej polície budú spadať pod dopravnú políciu, pričom ich povinnosti a oprávnenia sa nemenia. Rovnako sa má zjednodušiť prechod zo Železničnej polície do Policajného zboru a naopak. Železničný policajt tak nebude musieť ukončiť služobný pomer a požiadať o opätovné prijatie, ako je to v súčasnosti. "Prechod medzi zložkami bude plynulý, umožní sa napĺňanie operatívnych potrieb útvarov. Novela reaguje na fakt, že Železničná polícia je od 1. apríla 2009 v riadiacej pôsobnosti MV SR a súčasný spôsob prechodu medzi oboma zložkami je ťažkopádny," zhrnul rezort vnútra.
