BRATISLAVA. Potrat, fyzický útok na pápeža či šírenie kacírskych náuk. Za to všetko hrozí katolíkovi exkomunikácia, teda vylúčenie z cirkvi. Nemusí to vyhlásiť ani biskup, ako v prípade troch kňazov a diakona, ktorí ešte v decembri vyzvali slovenských biskupov na nové vyznanie viery. Odpadlíkom z cirkvi sa každý po takomto skutku stáva automaticky.
Hoci je rozhodnutie o exkomunikácii kňazov u nás netradičné, včera ho podporili rehoľníci aj Slovenská spoločnosť kanonického práva.
Prečítajte si rozhovor s trojicou exkomunikovaných kňazov
„Cirkevná autorita vôbec nemusí v takomto prípade delikventa trestať formálne, pretože on sa už aj tak v treste exkomunikácie nachádza,“ vysvetľuje Ján Duda, predseda spoločnosti cirkevných právnikov. V prípade troch mladých kňazov a diakona biskupi podľa neho už len potvrdili stav, v ktorom sa rebeli nachádzali.
Matúš Nemec, odborník na cirkevné právo, hovorí, že exkomunikácia znamená aj zákaz účasti na omšiach či prijímaní, pre kňaza zase, že nemôže slúžiť omše a zastávať cirkevný úrad. Pokrstený však zostáva pokrsteným a vysvätený kňaz kňazom až do konca života.
Je exkomunikácia slovenských duchovných výsledkom ich poblúdenia alebo prejavom hlbších nedostatkov pri výbere kňazov? Prečítajte si dvojicu názorov
Vyhlásená exkomunikácia je na Slovensku výnimočná, ani jeden prípad SME nepotvrdili v nitrianskej, žilinskej ani banskobystrickej diecéze.
„V posledných rokoch u nás k takejto exkomunikácii nedošlo,“ povedala SME aj hovorkyňa českej katolíckej cirkvi Irena Sargánková.
„Zatiaľ spišský biskup nikoho dekrétom neexkomunikoval, ale oslobodzoval takých, ktorí upadli do tohto trestu samotným skutkom,“ hovorí Peter Majda, kancelár biskupského úradu v Spišskej Kapitule.
„Exkomunikácia je liečivým trestom, ktorý má za cieľ napomôcť nápravu vinníka a odstránenie škôd,“ vysvetlil Peter Repa, vicekancelár trnavského arcibiskupa.

Beata
Balogová
