Demokracia na Slovensku podľa analytikov upadá

BRATISLAVA. Kvalita demokracie na Slovensku bola vlani horšia ako v roku 2008. Vyplýva to z výsledkov projektu IVO Barometer, v ktorom analytici z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ohodnotili kvalitu demokracie za minulý rok priemernou známkou 3,3, čo je pokles oproti roku 2008 o 0,4 bodu. "K zhoršeniu došlo vo všetkých oblastiach," zhodnotil na dnešnej tlačovej konferencii prezident IVO Grigorij Mesežnikov.

Dodal, že mierne zhoršenie zaznamenali analytici IVO aj v rámci posledného štvrťroku 2009. Tomu dali celkovú známku 3,4, čo je o 0,1 bodu menej ako v predchádzajúcom štvrťroku.

"Tu sme napokon po vyhodnotení situácie vo všetkých oblastiach, teda najmä v tých štyroch 'vnútropolitických', v ktorých sme zaznamenávali určité problematické javy a súvislosti, tak predsa len sme sa rozhodli, že ten rating zhoršíme len v jednej oblasti a to v oblasti legislatívy. Ale celkovo je tu pokles o jednu desatinu bodu," objasnil Mesežnikov. Tvrdí, že tieto poklesy súvisia so súčasnými trendmi, ktoré pretrvávajú v spoločnosti.

Vývoj v oblasti politickej demokracie na Slovensku vo výraznej miere poznačili udalosti súvisiace s úsilím súčasnej vládnej koalície, najmä jej najsilnejšej strany Smer-SD. "Vládna koalícia tak ako skoncentrovala svoju moc v roku 2006, tak v tom pokračuje," poznamenal Mesežnikov s tým, že sa rovnako neznižuje miera klientelizmu. Upozornil tiež na pokusy zmanipulovať výsledky regionálnych volieb. "Prax kupovania hlasov bola zjavná," doplnil.

Ignorovanie opozície a skrátené konania

Podľa experta na legislatívu Jaroslava Piláta pokračuje trend ignorácie opozície v parlamente. "Už aj tým, že väčšina jej návrhov je vyradená už v prvom čítaní," poznamenal s tým, že koalícia opozičné návrhy neschváli ani po tom, čo ich označí za dobré.

Poukázal tiež na zneužívanie skráteného legislatívneho konania. Upozornil, že ten môže využiť len vláda a podľa neho sa dá povedať, že ho zneužíva. "V zásade ide len o to, aby sa vyvolal dojem, že vláda sa stará a má záujem," uviedol Pilát s tým, že väčšina zo zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní sa javí ako zbytočná, "keďže neboli ani poriadne použité".

Pilát tiež pripomenul nepriame novelizácie zákonov, ktoré sú tiež podľa neho zneužívané. Zároveň poukázal na fakt, že český ústavný súd považuje napríklad zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania za protiústavné.

Zlyháva právny štát

Výrazný pokles v hodnotí kvality demokracie za rok 2009 bol podľa IVO spôsobený regresom vo všetkých štyroch známkovaných oblastiach. Najhorší vývoj analytici zaznamenali v oblasti nezávislých médií a médií verejnej služby a demokratických inštitúcií a právneho štátu.

Podľa analytika Miroslava Kollára došlo k nárastu tlaku medzi vládnucimi politickými elitami a médiami. "Zvykne sa hovoriť, že médiá sú obrazom spoločnosti, že sú v takom stave, v akom sú politické elity. Ja si myslím, že po štyroch rokoch to na Slovensku neplatí. Napriek všetkým chybám, ktorých sa novinári dopúšťajú, som presvedčený, že Slovensko má v tejto chvíli lepšie médiá, ako sú vládnuce politické elity," vyhlásil Kollár.

Zároveň dodal, že nebyť najmä práce printových médií, na Slovensku by sa neriešili také kauzy ako zmluva s Interblue Group, kauzy na Slovenskom pozemkovom fonde a iné. "Práca médií sa dá hodnotiť oveľa lepšie ako práca vládnucich politických elít," konštatoval.

Pokles bol aj v oblasti ochrany a dodržiavania ľudských a menšinových práv. Najmenší pokles hodnotenia zaznamenali v roku 2009 v oblasti legislatívy.

Cieľom IVO Barometra je pravidelne štvrťročne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach. Sú nimi demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ochrana ľudských a menšinových práv, nezávislé médiá a médiá verejnej služby, zahraničná politika z euro-integračného a transatlantického aspektu.

Predseda vlády SR Robert Fico nebude podľa svojej hovorkyne Silvie Glendovej na výsledky IVO Barometra reagovať.

Hodnotenie demokracie:

Ako vláda plní sľub pomáhať pri financovaní STV a Slovenského rozhlasu

Čo sľúbili: Ak chceme, aby si STV a Slovenský rozhlas plnili úlohy, na ktoré sú zriadené, bude sa musieť na ich financovaní významne podieľať aj štát.

Zdroj: Marek Maďarič, minister kultúry (SMER), SME, 7.7.2006, Maďarič: Musíme oživiť kinematografiu

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Charakter vysielania verejnoprávnych médií oprávňuje finančnú pomoc štátu, optimálne by však bolo, keby boli Slovenská televízia a Slovenský rozhlas manažované takým spôsobom, aby dodatočné financovanie štátom nebolo potrebné.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Vláda upravila spôsob platenia koncesionárskych poplatkov, po novom platia nielen majitelia televízií či rádií, ale všetci odberatelia elektrického prúdu, respektíve firmy s viac ako 3 zamestnancami. Očakávané príjmy sa však nenaplnili, obe médiá vykazujú straty a STV hrozila aj platobná neschopnosť. Finančné problémy vláda opakovanie riešila ad hoc dotáciami, koncom roku 2009 tiež podpísala s oboma médiami 5-ročnú zmluvu o financovaní najmä programov vo verejnom záujme.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Ako SMER-SD plní sľub snažiť sa o zhodu koalície a opozície

Čo sľúbili: Koho sa pýtala vládna koalícia keď prijímali tie šialené zákony v zdravotníctve, že či s tým súhlasíme alebo nesúhlasíme? (...) Musí prísť širšia politická dohoda medzi novou vládnou koalíciou a opozíciou, ktorá v danej situácii vznikne.

Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, TA3, V politike, 23.4.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Dosahovanie konsenzu pri schvaľovaní legislatívy znižuje riziko jej zvrátenia po zmene vlády a podporuje tak právnu stabilitu. Snaha o konsenzus za každú cenu však môže vláde zabrániť presadiť zásadné zmeny.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Žiadne veľké legislatívne zmeny neboli schválené na základe konsenzu koalície a opozície (novela Zákonníka práce, zmena dôchodkovej reformy, zákaz zisku zdravotných poisťovní, vyvlastňovanie pozemkov, tlačový zákon, atď.). Parlament zatiaľ schválil len jediný návrh opozičných poslancov a to novelu školského zákona Józsefa Berényiho a Lászlóa Szigetiho.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Ako vláda plní sľub obmedziť využívanie skráteného legislatívneho konania

Čo sľúbili: (Vláda) Predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup.

Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov na nie viac ako 4 dni. Tento čas nie je dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktoré je určený, t.j. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počas doterajších 43 schôdz súčasného volebného obdobia Národná Rada (do 7. 12. 2009) schválila 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. 34 (89%) z nich pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5% zákonov, súčasná 8,4%.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.