BRATISLAVA. Parlament posunul do druhého čítania štyri vládne návrhy, ktoré sa týkajú zníženia spotrebnej dane z nafty, zmeny zákona o elektronickom výbere mýta, ako aj o zoštíhlení vlády a Fondu národného majetku. Poslanci majú teraz prestávku do 16:00, ktorú majú využiť na rokovanie o návrhoch v parlamentných výboroch.
Spotrebná daň z nafty by mala klesnúť zo súčasných 0,481 € za liter na 0,368 €/l. Zníženie je podmienené znížením počtu rezortov o dva - na 14. Počíta sa aj s úpravou výšky pokút za nesprávne zadanie údajov do palubnej jednotky a redukcii členov Fondu národného majetku. Ide o štyri návrhy, ktoré odobrila vláda po protestoch dopravcov v uliciach viacerých miest.
Šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský neuspel s tým, aby plénum nepokračovalo v diskusii o zoštíhlení počtu ministerstiev. Po prestávke čaká poslancov diskusia v druhom a treťom čítaní. Ak diskusiu neskončia do 19:00, kedy tradične schôdza končí, v rozprave budú poslanci pokračovať aj po tejto hodine. Rozhodli o tom hlasovaním.
Poslanci potom zasadnú do lavíc opäť, odvolávať majú ministra dopravy Ľubomíra Vážneho. Opozičné strany mu vyčítajú zle pripravené zavedenie systému elektronického mýta.
Žitňanská: Rušením vláda tento rok nič neušetrí
BRATISLAVA. Samotné zníženie počtu ministerstiev ešte negarantuje finančnú úsporu. Navyše akékoľvek zoštíhlenie vlády prináša v prvom roku zvýšené náklady, napríklad na odstupné pre odchádzajúcich zamestnancov, a až v ďalších rokoch môže priniesť úspory.
V reakcii na vyhlásenia predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorý chce časť tohoročného výpadku štátnych príjmov spôsobeného znížením spotrebnej dane z nafty kompenzovať aj znížením počtu ministerstiev, to povedala poslankyňa SDKÚ-DS Lucia Žitňanská.
Táto vláda podľa nej na znížení počtu ministerstiev určite neušetrí nič a úspory sa pravdepodobne nedosiahnu ani v celoročnom kontexte.
"SDKÚ-DS považuje tento návrh za klamlivý, politicky nekorektný a zároveň populistický," vyhlásila Žitňanská, podľa ktorej vláda predstiera, že chce šetriť, aby prekryla svoje kauzy. Pripomenula tiež, že vláda nesplnila svoj sľub zoštíhliť štátnu správu o dvadsať percent.
"Dnes naozaj nikto neuverí, že problémy mýta je možné vyriešiť tým, že budúca vláda bude mať menej ministerstiev," vyhlásila Žitňanská, ktorá nevidí dôvod ani na prejednávanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa Žitňanskej nie je kľúčové mechanické zníženie počtu ministerstiev, ale ich reorganizácia tak, aby sa odstránili duplicity a dosiahlo efektívnejšie fungovanie týchto inštitúcií.
"Zásadne nesúhlasíme v súčasnej dobe so zrušením ministerstva životného prostredia (MŽP)," zdôraznila poslankyňa, podľa ktorej si ani verejnosť neželá podriadenie ochrany životného prostredia rezortu pôdohospodárstva.
Navyše zníženie počtu ministerstiev navrhuje táto vláda až pre kabinet, ktorý ju vystrieda po júnových parlamentných voľbách. Podľa Žitňanskej však môže mať nová vláda vlastnú predstavu o počte ministerstiev. "Bude musieť znovu meniť zákon?," opýtala sa poslankyňa.
Predstavitelia najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS pri svojej predstave zefektívnenia vlády vychádzajú z analýz Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Sú presvedčení, že v rámci efektívnejšieho fungovania verejnej správy možno okamžite zrušiť post podpredsedu vlády bez portfólia (vicepremiér pre európske záležitosti, vedomostnú spoločnosť a ľudské práva a menšiny), ako aj ministerstvo hospodárstva a výstavby.
Žitňanská zároveň tvrdí, že do budúcnosti sa dá uvažovať o zlúčení ministerstva zdravotníctva a rezortu sociálnych vecí a rodiny. "Hlásime sa k cieľu viac za menej. V rámci neho chceme znížiť počet členov vlády zo 16 na 12, štátnych tajomníkov z 28 na 16 až 17, počet ministerstiev zo 14 na 11 a zníženie počtu regulačných úradov z ôsmich na dva," informovala Žitňanská.
Podľa jej slov však táto zmena musí znamenať menej korupčných príležitostí a priniesť viac pre Slovensko. "Agenda ministerstiev musí zodpovedať výzvam, pred ktorými Slovensko stojí a musí sa zvýšiť kvalita služieb pre občana," apelovala.
V prípade definitívneho schválenia vládneho návrhu zníženia počtu ministerstiev by mala mať Slovenská republika od 1. júla tohto roka o dve ministerstvá menej. Poslanci Národnej rady SR dnes po ostrej diskusii rozhodli, že novelu zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy posunú do druhého čítania. Právna norma, ktorú parlament prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, by tak mala byť definitívne schválená ešte v priebehu dnešného dňa.
Z vládneho návrhu vyplýva, že pôsobnosť ministerstva výstavby (MVRR) má prejsť na nové ministerstvo hospodárstva a výstavby okrem kompetencie na úseku verejných prác. Tá by spadala pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Koordinácia využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ by prešla na Úrad vlády SR. Zlúčenému ministerstvu by pribudla kompetencia týkajúca sa stavebnej a bytovej politiky. Presunie sa pod neho celý Štátny fond rozvoja bývania.
Zrušením envirorezortu by doterajšie kompetencie prešli na ministerstvo pôdohospodárstva. Vznikne tak Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Prejde pod neho aj agentúra na podporu regionálneho rozvoja, ktorá v súčasnosti pôsobí pod MVRR.
Zmeniť sa má aj súčasný názov ministerstva školstva na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pod ministerstvo kultúry by prešlo portfólio cestovného ruchu, a tak by pod neho spadala Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Jeho nový názov by bol Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR.
Obvodné úrady v pôsobnosti ministerstva vnútra preberú na seba kompetencie územného a stavebného poriadku, čo umožní zrušiť časť špecializovanej štátnej správy, ktorou sú krajské stavebné úrady.
Podľa premiéra Roberta Fica by tieto opatrenia mohli priniesť úspory od 11,62 milióna do 13,28 milióna eur ročne. "Napĺňame ambíciu, aby aspoň časť dopadov, ktoré bude mať rozhodnutie znížiť spotrebnú daň na naftu, bola krytá tým, že budeme šetriť v rámci vládnej spotreby," vysvetlil premiér. Minister financií Ján Počiatek (Smer-SD) však otázku, či vie ušetrenie zaručiť, označil za hypotetickú.
TASR
Zelení nesúhlasia s rušením rezortu životného prostredia
BRATISLAVA. Strana zelených zásadne nesúhlasí s rozhodnutím vlády, ktoré vedie k zániku samostatného a relatívne nezávislého envirorezortu, ktorý by mal byť zlúčený s ministerstvom pôdohospodárstva.
"Podľa nášho názoru riešenie prijaté vládou nebude prínosom pre žiadny zo zlučovaných rezortov, nakoľko oba majú tak rozsiahlu agendu, vrátane tej európskej, že každý z nich by si zaslúžil samostatné ministerstvo," zdôraznil predseda Strany zelených Peter Pilinský. Ako poukázal, aj na európskej úrovni existujú dve samostatné jednotky, jedna pre poľnohospodárstvo a druhá pre životné prostredie.
Opodstatnenie by mohlo mať podľa Strany zelených zlúčenie kompetencií v problematike lesného hospodárstva, poľovníctva a ochrany prírody, ktoré sú v súčasnosti rozdelené medzi tieto dva rezorty.
"K rozhodnutiu vlády, ktoré vedie k zániku Ministerstva životného prostredia, pravdepodobne prispelo aj množstvo škandálov, ktorým tento rezort čelil počas obdobia, kedy kompetenčne patril SNS. Tieto prešľapy sa však nevyriešia tak, že sa praktický zruší celé ministerstvo," pripomína Pilinský.
Rozhodnutie vlády SR bude mať podľa neho s určitosťou zásadný negatívny vplyv na ochranu životného prostredia na Slovensku, a tým aj na zdravie ľudí. Strana zelených plne podporuje aktivity environmentálnych zelených organizácií.
Nesúhlasné stanovisko vyjadril aj Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Ten inicioval on-line petíciu proti zrušeniu ministerstva životného prostredia, ktorá smeruje priamo do e-mailových schránok poslancov Národnej rady SR. V súčasnosti je pod ňou podpísaných už vyše 600 ľudí.
SITA
Hort: Vláda sa snaží zmenami vo FNM koncentrovať moc
BRATISLAVA. Vláda navrhuje podľa podpredsedu parlamentu Milana Horta (SDKÚ-DS) zrušiť kontrolu Národnej rady (NR) SR nad činnosťou Fondu národného majetku (FNM) SR.
"Kontrolu nad takmer 2,5 miliardy eur," podotkol počas rozpravy na 45. schôdzi parlamentu Hort. Fond totiž spravuje akcie a obchodné účasti práve v spomínanej sume.
Z prerokovávanej novely zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby podľa Horta vyplýva, že sa má zrušiť Prezídium FNM. Jeho členov volí NR SR. Najvyšším orgánom by sa tak mal stať výkonný výbor. Pracovníci výboru sú však navrhovaní vládnym kabinetom. Parlament by tak stratil kontrolu nad činnosťou FNM.
Podpredseda NR SR Miroslav Číž (Smer-SD) označil Hortove výroky za nepodložené konštrukcie. "Týmto spôsobom už diskusia nemá zmysel. Politický zápas sa nesmierne vulgarizuje a stáva sa nezmyselným. Skúsme sa vrátiť k elementárnej racionalite a konštruktívnosti. Nabudúce si dám pozor, či to vôbec budem počúvať," vyhlásil.
TASR
Ako vláda plní sľub obmedziť využívanie skráteného legislatívneho konania
Čo sľúbili: (Vláda) Predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov na nie viac ako 4 dni. Tento čas nie je dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktoré je určený, t.j. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počas doterajších 43 schôdz súčasného volebného obdobia Národná Rada (do 7. 12. 2009) schválila 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. 34 (89%) z nich pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5% zákonov, súčasná 8,4%.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
