BRATISLAVA. Priebeh dnešnej mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej poslanci v priebehu niekoľkých hodín prerokovali a schválili štyri vládne návrhy reagujúce na fungovanie nového mýtneho systému, podľa premiéra Roberta Fica jasne potvrdil, že súčasná vládna koalícia je aj krátko pred parlamentnými voľbami mimoriadne stabilná a funkčná.
"Boli rôzne úvahy, či bude ešte vôľa prijímať zásadné rozhodnutia. Je naozaj fantastické, ak 4,5 mesiaca pred voľbami do NR SR parlament prijal napríklad zákon, ktorý zásadným spôsobom vstupuje do štruktúry ministerstiev," zdôraznil krátko po skončení mimoriadnej schôdze predseda vlády a šéf najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD.
Poslanci počas necelých desiatich hodín schválili zníženie spotrebnej dane na naftu o 11 centov, zníženie pokút za nesprávne používanie mýtnej palubnej jednotky, reorganizáciu Fondu národného majetku (FNM), ako aj zrušenie dvoch ministerstiev - rezortu výstavby a životného prostredia.
Poslanci rozhodli o znížení počtu ministerstiev o dve
Budúca vláda, ktorá vzíde z júnových parlamentných volieb, bude mať o dve ministerstvá menej ako súčasný kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Rozhodol o tom dnes parlament, ktorý schválili zníženie počtu ministerstiev na 12. Ministerstvo pôdohospodárstva sa zlúči s ministerstvom životného prostredia, spoja sa tiež ministerstvo hospodárstva a výstavby. Zmena by mala priniesť úsporu peňazí. Zámer kritizovala opozícia i ekologickí aktivisti.
Zmeny by mali podľa predbežných odhadov ušetriť ročne do zhruba 13,28 milióna eur. Zámer znížiť počet ministerských úradov ohlásil predseda vlády už vlani. S konkrétnym návrhom prišiel po návrhu na zníženie spotrebnej dane z nafty, čo spôsobí výpadok príjmov štátu vo výške asi 100 miliónov eur. Práve zmeny v štátnej správe by tento výpadok v príjmoch mali zmierniť.
Ministerstvo pôdohospodárstva bude mať po zlúčení s ministerstvom životného prostredia na starosti aj regionálny rozvoj, ktorý v súčasnosti zastrešuje ministerstvo výstavby. Pod právomoci úradu bude patriť tiež Agentúra na podporu regionálneho rozvoja. Pod ministerstvo hospodárstva zas prejde Štátny fond rozvoja bývania, ktorý okrem iného poskytuje pôžičky a dotácie na výstavbu alebo nehnuteľností.
Zmeny sa dotknú aj ministerstva kultúry, ktorému pribudnú právomoci v oblasti cestovného ruchu spolu so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch. Ministerstvo vnútra zas prevezme pracovnú náplň krajských stavebných úradov, ktoré chce vláda zrušiť. Riadenie čerpania eurofondov z ministerstva výstavby získa Úrad vlády. Rozšíri sa tiež názov ministerstva školstva na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.
Opozícia označila zámer vlády za populistický, návrhu vyčítala chýbajúce údaje o plánovanom počte prepustených úradníkov či ušetrených výdavkoch. Poslankyňa Jarmila Tkáčová (SDKÚ) tiež kritizovala, že k závažným zmenách sa nemohli vyjadriť odborníci. "Návrh je neoprávnený, nelegitímny a neodborný," vyhlásila v rozprave.
Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský žiadal zastavenie rokovania o návrhu, keďže podľa neho neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. "Pol roka pred parlamentnými voľbami pripravovať novú pozíciu pre budúcu vládu, to sa mi zdá nekorektné," dodal.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) oponoval, že je ideálny čas pre zmenu. "Nová vláda má šancu akceptovať nové nastavenie," tvrdil.
Ekologickí aktivisti zas upozornili, že po rozšírení právomocí ministerstva pôdohospodárstva sa môže oslabiť ochrana životného prostredia. Za chybu to označili aj viacerí opoziční poslanci.
Počet zamestnancov FNM od júla klesne skoro o polovicu
Počet zamestnancov Fondu národného majetku (FNM), ktorý okrem iného kontroluje podiely štátu vo viacerých podnikoch, od júla klesne takmer o polovicu, zmení sa aj organizačná štruktúra fondu. Rozhodol o tom dnes parlament v novele zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Ministerstvo hospodárstva zoštíhlenie FNM zdôvodnilo tým, že v súčasnosti má úrad menej povinností než v minulosti, keď štát predával svoj majetok. Odhadlo tiež, že prepustením 40 z 90 pracovníkov môže fond v budúcnosti ušetriť 1,6 milióna eur. V tomto roku by mali prevádzkové náklady FNM dosiahnuť 5,1 milióna eur.
Časť ľudí by mala odísť aj z vedenia fondu. Najvyšším orgánom FNM je v súčasnosti deväťčlenné prezídium, činnosť fondu zabezpečuje 11-členný výkonný výbor a na jeho prácu dohliada sedemčlenná dozorná rada. Po nástupe novej vlády, ktorá vzíde z júnových parlamentných volieb, by mal úrad riadiť zúžený výkonný výbor a na prácu FNM dohliadať dozorná rada s nižším počtom členov.
Opozícia už dlhšie vyzýva vládu na zrušenie FNM. Poslanec SDKÚ-DS Milan Hort kritizoval, že v budúcnosti by vedenie fondu mala vymenovať vláda, zatiaľ čo v súčasnosti má túto kompetenciu parlament. Zároveň pripomenul, že FNM je akcionárom vo viacerých spoločnostiach; nominálna hodnota akcií v rukách fondu je podľa ministerstva 2,35 miliardy eur. Národná rada by však mala naďalej menovať dozornú radu FNM.
Ako vláda plní sľub obmedziť využívanie skráteného legislatívneho konania
Čo sľúbili: (Vláda) Predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov na nie viac ako 4 dni. Tento čas nie je dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktoré je určený, t.j. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počas doterajších 43 schôdz súčasného volebného obdobia Národná Rada (do 7. 12. 2009) schválila 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. 34 (89%) z nich pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5% zákonov, súčasná 8,4%.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
