Víťaz tendra na dodávku meračov alkoholu dampoval ceny, tvrdí konkurencia.
BRATISLAVA. Štyri a pol milióna eur. Za toľko chce ministerstvo vnútra nakúpiť 1800 kusov analyzátorov alkoholu v dychu. Verejnú súťaž vyhlásilo vlani v októbri, víťaza - spoločnosť Dräger - vybralo o dva mesiace neskôr. Zmluvu na dodávku meračov zatiaľ nepodpísalo. Tendrom sa zaoberá Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), informoval denník Pravda.
O zákazku sa uchádzali aj ďalšie firmy - Kalas Medical, Alab a 3P. Kalas Medical ponúkol, že dodá merače za 2,5 milióna eur, Alab len za 1,6 milióna eur. Kaliňákov rezort ho zo súťaže vylúčil - podobne ako 3P, ktorá nepredložila podklady, ale len vzorku. Ministerstvo tvrdí, že vybralo najlacnejšiu ponuku, hoci rozdiel medzi víťazom (Dräger) a druhým v poradí (Kalas Medical) je dva milióny eur.
Firma Dräger totiž deklarovala oveľa nižšie náklady na pravidelné nastavovanie meračov - tzv. kalibráciu, aj na pozáručný servis. Merač vraj dokáže nastaviť za jedno euro, rovnakú sumu si účtuje aj za hodinu servisu.
Podvod a manipulácia? Rozdiely v cenách
Dräger ponúkol merače za 4,5 milióna eur, Kalas Medical za 2,5 milióna, Alab za 1,6 milióna; vyhral Dräger, ktorý si účtuje za nastavenie merača jedno euro, Kalas Medical to robí za 235 eur, Alab za 89 eur; Dräger má lacnejší aj servis, za hodinu chce len jedno euro; Kalas Medical to robí za 23 eur, Alab za 22 eur na hodinu; Kalas Medical tvrdí, že Dräger ministerstvo zavádzal, zákazku vraj získal vďaka dampingu.
Ladislav Kalás zo spoločnosti Kalas Medical tvrdí, že išlo o „brutálny podvod a manipuláciu". „Víťaz dal dampingové ceny, aby odrovnal konkurenciu. Pokiaľ viem, Dräger robí kalibráciu za 400 eur," hovorí Kalás. „Prvý rok to možno bude euro, no keď to prehrmí, začnú si faktúrovať trhové ceny. Aj z miliardového tendra na rekonštrukciu Bratislavského hradu sú zrazu štyri miliardy."
V liste ministerstvu protestuje proti spôsobu výberu víťaza tendra. „Napísali, že dampujem ja, keďže som dal o 1100 eur nižšiu cenu za merač ako Dräger. V Česku pritom stojí rovnaký prístroj, ktorý predávajú na Slovensku za 2500 eur, 40-tisíc korún (asi 1500 eur)," dodal Kalás.
Postup ministerstva sa nepáči ani Petrovi Alaxinovi zo spoločnosti Alab. Tá ponúkla za dodávku meračov najnižšiu cenu. „Zo súťaže nás vylúčili preto, že sme pri kontaktoch na servisné strediská neuviedli, že fungujú nepretržite sedem dní v týždni, 365 dní v roku. Okrem toho sme nepredložili certifikát priamo na meno uchádzača, ale certifikát poľskej firmy, ktorá do toho išla s nami. Postup ministerstva považujeme za účelový."
Igor Pauer zo spoločnosti 3P hovorí, že do súťaže išli skôr „zo zúfalstva, chceli sme to skúsiť". „Mysleli sme si, že niekto sa konečne spamätá, takže keď si pozrie našu vzorku, pochopí, ktorý prístroj je vhodný a ktorý nie.
Podmienky sú však nastavené tak, že víťazi sú vopred určení," myslí si Pauer. V tomto prípade napríklad ministerstvo vyžadovalo minimálny ročný obrat 50 miliónov korún. Konateľ spoločnosti Dräger Ján Ličko je v zahraničí, k tendru sa vyjadrí až po 25. januári.
Ministerstvo: Ušetríme Ministerstvo na otázku, či si nemyslí, že firma nízkymi cenami za nastavenie meračov a servis zavádzala, takže mala byť zo súťaže vylúčená, odpovedalo: „Zmluva musí obsahovať garantovanú cenu. To, ako si náklady ošetrí Dräger Slovensko, je záležitosťou tejto spoločnosti."
Podľa hovorcu rezortu Erika Tomáša na meračoch celkovo ušetria až takmer 200 miliónov korún. Firma Dräger dodáva ministerstvu tieto prístroje od roku 2004, pričom jej ponuka bola vždy najvýhodnejšia, dodal.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností, informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
