Slovenské stanice sa bránia, že zvukom počas reklám nehýbu. Pocit vyššej hlasitosti podľa nich zvyšujú zvukové efekty.
BRATISLAVA. Situácia, keď film končiaci sa romantickou scénou a titulky tlmené príjemnou hudbou preruší hlasná reklamná zvučka, nie je už nič nezvyčajné.
Zvýšený zvuk zväčša rozčúli divákov, ktorí musia siahnuť po ovládači a stíšiť zvuk. Sú presvedčení, že televízie zámerne púšťajú reklamy výrazne hlasnejšie.
Keď prišla poslankyňa Zdenka Kramplová pred tromi rokmi s nápadom zakázať televíziám reklamu nahlas, vyzeralo to ako vtip. Myslia to však vážne, píše Konštantín Čikovský
Televízie tvrdia, že so zvukom reklamy nehýbu a jej hlasitosť naopak vyrovnávajú. Prikazuje im to zákon o vysielaní a kontroluje ich Rada pre vysielanie a retransmisiu. Tá ich môže za hlasnú reklamu pokutovať.
Prečo však stále máme ako diváci pocit, že reklamy na nás z televízie kričia?
Hluk reklamy je subjektívny
Slovenské stanice sa bránia, že so zvukom reklám nemanipulujú a nerobia tak ani na žiadosť samotných zadávateľov reklám.
„Dojem vyššej hlasitosti reklám je čisto pocitová záležitosť, vyplývajúca zo spôsobu mastrovania zvuku a vďaka obrovskému množstvu efektov, ktoré sa v bežnej relácii v takejto frekvencii neobjavujú,“ vysvetľuje hovorkyňa Jojky Tatiana Tothová.
Práve rôzne zvukové efekty pri dynamickej hudbe vyvolávajú u divákov pocit, že zvuk reklamy je o niekoľko decibelov vyšší, než je povolený limit.
„Každú reklamu, ktorá je určená na odvysielanie v STV, z hľadiska úrovne hlasitosti upravujeme,“ hovorí hovorca STV Peter Susko. Diváci STV sa na hlasnú reklamu nesťažujú.
Hovorkyňa TA3 hovorí, že celé vysielanie televízie TA3 je kontrolované tzv. limiterom, ktorý vyhodnocuje zvukovú intenzitu a pri prekročení intenzity hlasitosti ju upraví.
Rada pokutu ešte neudelila
Od roku 2007 sa sťažovali na ukričanú reklamu deviati diváci. Sedemkrát na Markízu, po jednej sťažnosti dostala rada na Jojku a STV. „V troch prípadoch sme začali aj správne konania, ale zastavili sme ich,“ povedal riaditeľ kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Ľuboš Kukliš.
Rada pravidelným monitoringom alebo na základe sťažnosti televízie kontroluje, aby nezvyšovali intenzitu zvuku počas vysielania reklamy, telenákupu či sponzorovaných programov.
V súčasnosti vedie rada správne konanie proti Markíze pre hlasnú reklamu počas vysielania Vinnetua v novembri 2009. Ďalšia sťažnosť prišla koncom roka opäť na Markízu, rada sa ňou bude zaoberať v utorok. Markíza sa k téme v piatok nevyjadrila.
Kukliš povedal, že rada televíziám odpúšťa odchýlku hlasitosti. „Zvuková intenzita vysielanej reklamy či telenákupu je vyššia ako zvuková intenzita programu iba v prípade, ak ich rozdiel je väčší ako šesť decibelov,“ povedal. Na posudzovanie zvukovej intenzity reklamy používajú špeciálne zariadenie Dolby LM 100 Broadcast Loundness Meter.
Obmedzenia zvuku reklamy má chrániť najmä tých, ktorí sa nevedia a nemôžu brániť, čiže deti. Za porušenie tohto pravidla hrozí finančná sankcia. Rada ju ešte televízii neudelila.
Reklamou na koniec si chcú televízie udržať diváka
Lekár Ľubomír Cajchan povedal, že šesť decibelov nijako neohrozuje sluch divákov. „Zdravé ucho pri jednom decibeli rozdiel nepočuje. Pri šiestich je rozdiel minimálny,“ povedal. Cajchan upozornil, že podobne ako pri počúvaní iPodov či na diskotékach hlasná hudba môže škodiť sluchu.
Po modeli zahraničných televízií zmenili taktiku púšťania reklám aj slovenské komerčné stanice Markíza a Joj. Aby ich diváci po skončení filmu neodišli od obrazoviek ku konkurencii, zrušila reklamnú prestávku medzi dvoma programami. Reklamy po novom radia tesne pred koncom filmu. Divákov tak televízia prinúti vyčkať na koniec programu a hneď im pustí ďalší film.
„V súvislosti s novelou zákona o vysielaní a retransmisii sme zmenili spôsob umiestňovania reklamných prestávok vo vysielaní,“ vysvetlila hovorkyňa markízy Oľga Dúbravská. Televízia Joj umiestňovanie reklamných časov vo vysielaní nekomentovala.
Vysielatelia si hlasitosť nastavujú osobitne
Pri digitálnom vysielaní sa nedá zvuk na všetkých kanáloch nastaviť na rovnakú hlasitosť.
BRATISLAVA. Ak vás trápi, že pri prepínaní kanálov má každá z televíznych staníc rozdielnu hlasitosť, nezmôžete s tým nič. Televízory si s vyrovnaním na jednu úroveň neporadia a problémy s riešením majú aj prevádzkovatelia káblových operátorov.
Na vine je chýbajúca štandardizácia, zrušenie pískajúcich monoskopov, príliš hlasité vysielanie reklám a tlmenie zvuku pri filmoch. Každý vysielateľ si totiž nastavuje svoju úroveň sám a kedykoľvek ju môže meniť.
Dagmar z Popradu využíva služby Digi Slovakia a má skúsenosť s tým, že zvuk je na jednotlivých staniciach veľmi nevyrovnaný – na niektorých staniciach televízor vyslovene reve, na ďalšom kanáli opäť treba brať do rúk ovládač a pridávať na hlasitosti.
Kým pri analógovom vysielaní môže ešte operátor zvuk jednoducho upraviť, pri digitálnom signáli by musel byť zvuk opätovne spracovaný. To môže byť pre menších káblových operátorov finančne príliš náročné.
Digitálny signál by musel byť upravovaný tak, aby boli tiché pasáže hlasnejšie a hlasité tlmené. To však znamená zásah do dynamiky zvuku, ktorý by mohol uškodiť napríklad hudobným kanálom.
Operátori tiež radi pripomínajú, že mnohé z diváckych pocitov sú subjektívne. „Ak sledujeme dynamickú scénu v akčnom filme, určite budeme mať pri prepnutí pocit, že vysielanie je hlasnejšie, ako keď budeme sledovať romantický film,“ hovorí Jaroslav Kolár z UPC.
T-Com podľa hovorcu Ivana Kahanca v novembri už druhýkrát meral hlasitosť, aby mohol upraviť prípadné rozdiely medzi stanicami. Pri takýchto meraniach dlhodobo merajú jednotlivé kanály, býva to zhruba 16 hodín.
„Technici T-Comu robili v novembri 2009 druhé kolo meraní hlasitosti, aby sa mohli realizovať prípadné korekcie hlasitosti kanálov. Samotný proces pozostáva z dlhodobých meraní jednotlivých kanálov,“ povedal Kahanec. Vzorky potom spracujú, spriemerujú a navrhnú korekcie. Prvé úpravy by mali robiť práve v týchto dňoch.
Milan Gigel

Beata
Balogová
