Na Ficovu víziu krajiny dohliada eštebák

Pred revolúciou sa pravidelne stretával s príslušníkmi komunistickej tajnej polície. Dnes je gestorom vízie, ktorú si u vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednala Ficova vláda.

Na kontrolnom dni v SAV premiér Premiér Fico vytkol autorom stratégie „protirečivosť“ viacerých tvrdení. Napríklad „na jednom mieste navrhuje stratégia diskusiu o zriadení dvojkomorového parlamentu a inde konštatuje, že súčasný volebný parlamentný systém(Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Milan Šikula, Ivan Okáli, Ján Bunčák. Prví dvaja sú ekonómovia, tretí sociológ. Spolu s ďalšími vedcami už tri roky pracujú na vízii spoločnosti do roku 2030, ktorú si od Slovenskej akadémie vied objednala Ficova vláda. Šikula je gestorom celého projektu, Okáli a Bunčák jednotlivých kapitol.

Všetci za bývalého režimu spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou. Tá ich nasadila na kolegov. Šikula tvrdí, že eštebákom nepovedal nič dôležité. Okáli sa bráni, že spoluprácu podpísal len formálne. Bunčák vraj donášal, aby nepohodlného kolegu chránil.

„Podobné výhovorky počúvam už dvadsať rokov. Spolupráca s ŠtB je morálny delikt, ktorý týchto ľudí diskvalifikuje vo verejnom živote. Na Slovensku však bez problémov fungujú ďalej,“ hovorí bývalý líder VPN Fedor Gál. Premiér Fico na otázku, či mu neprekáža, že na vízii spolupracujú bývalí agenti ŠtB, neodpovedal.

Podľa literárneho vedca a predsedu OKS Petra Zajaca je problém aj v tom, že dokument vzniká na objednávku vlády. „Vedecké pracoviská akademického typu by mali byť nezávislé od politickej moci. Navyše, ide o typ textu, akých sme čítali za bývalého režimu haldy. Jednotlivé časti nie sú vnútorne prepojené, neupozorňujú na problémy, neponúkajú riešenia.“

Desiatky stretnutí

Dvadsaťsedem miliónov korún. Toľko vyčlenil vládny kabinet pred troma rokmi na Víziu a stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti. Na projekte pracuje sto odborníkov z rôznych oblastí a má definovať globálne trendy a smerovanie Slovenska do roku 2030.

Jeho gestorom je riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Milan Šikula, ktorý desať rokov spolupracoval s komunistickou ŠtB. Vyplýva to z jeho spisu, ktorý SME sprístupnil Ústav pamäti národa.

Vízia spoločnosti
  • vláda vyčlenila na dokument 27 miliónov Sk (900-tisíc eur)
  • prvá časť - vízia - bola prezentovaná v auguste 2008
  • pracovala na nej stovka odborníkov, predovšetkým zo Slovenskej akadémie vied
  • má sedem kapitol, zaoberá sa vývojom ekonomiky, politického a právneho systému
  • viacerí jej vyčítajú, že je príliš všeobecná, popisná a frázovitá
  • nejde o víziu, skôr zborník rôznych koncepcií, ktoré netvoria jeden celok
  • nie je kritická, neupozorňuje na problémy, neponúka riešenia
  • je ústretová k vláde, cítiť, že bola spracovaná na jej objednávku
  • druhá časť - stratégia - by mala ísť na oponentúru vo februári

Šikula sa stal spolupracovníkom ŠtB v júni 1979. Pracoval ako vedúci oddelenia v Ekonomickom ústave SAV. Už ako študent sa aktívne zapájal do činnosti SZM, na vojenčine pôsobil ako lektor Večernej univerzity marxizmu leninizmu. Angažoval sa aj v komunistickej strane. „Za výsledky, ktoré dosiahol v angažovanej publicistike, vedecko-popularizačnej a propagandistickej práci, ako aj pri plnení zverených funkcií dostal viac uznaní,“ píše sa v jeho spise.

Šikula mal ako agent s krycím menom Milan tajných informovať predovšetkým o „nepriateľskej činnosti“ kolegov odstavených po roku 1968, takých, ktorí často cestovali do zahraničia alebo boli v kontakte s vedcami zo Západu. S eštebákmi sa stretol minimálne 53-krát. Pred služobnou cestou do (západného) Nemecka dostal inštruktáž, ako sa má správať, aby ho neodhalili, po návrate napísal 20-stranovú správu.

Šikula bol aj v konšpiračnom byte, keďže pre ŠtB bol „preverený prameň“. Tajní ho nasadili na troch kolegov - Laurinca Greinera, Juraja Šuchu a Evu Kočiščákovú.

„K osobe Greinera uviedol, že v prítomnosti iných ľudí ohovára naše spoločenské zriadenie, vychvaľuje kapitalistické a predchádzajúce (feudálne) zriadenie,“ napísal v roku 1979 podporučík Ján Kováč. Šikula tiež ŠtB informoval, že v roku 1968 pôsobila v ústave „silná oportunistická skupina“. Viedol ju vtedajší riaditeľ Turčan, ktorý neskôr emigroval.

Bez podpisu

Šikula sa bráni, že má od bývalého federálneho ministra vnútra Jána Langoša potvrdenie, že nič nepodpísal. ŠtB ho však o písomný súhlas so spoluprácou nežiadala. „Nakoľko prístup kandidáta (Šikulu - pozn. red.) bol seriózny, medzi riadiacim orgánom a kandidátom je vytvorený priateľský vzťah, nebolo mu dané, za účelom uchovania dobrých vzťahov, k podpísaniu prehlásenie o mlčanlivosti,“ píše sa v správe o získaní k spolupráci.

Na to, že bol aj v konšpiračnom byte, si Šikula nepamätá. „Pokiaľ viem, tak sme sa stretli v meste, ústave alebo na oddelení zvláštnych úloh.“ Napriek častým schôdzkam s príslušníkmi ŠtB tvrdí, že k nim nebol ústretový.

„Každý niekde pracoval, takže ste museli zvažovať, ako sa zachovať, aby ste neuškodili konkrétnym ľuďom a zároveň aj niečo povedali. Ak sa myslí pod spoluprácou, že si ma zavolali a ja som im povedal svoj názor alebo napísal správu zo služobnej cesty, tak potom to môžete takto interpretovať.“

Šikula: Teraz sú všetci múdri

Prečo donášal na ľudí, ako bol kolega Greiner? „Bol vedúcim knižnice a taká zvláštna postava. Keďže velebil feudalizmus, tým pádom musel ohovárať socializmus. Povedal som to, pretože som to považoval za bezvýznamné. Nikto navyše nevedel, či to myslí vážne, hoci pochádzal z nejakej feudálnej rodiny,“ bráni sa Šikula.

Z jeho spisu však vyplýva, že ŠtB brala Greinera vážne. Založila naňho spis preverovanej osoby, keďže jeho sestra emigrovala do Švajčiarska. Aj samotný Greiner často cestoval na Západ, kde nadviazal kontakty s emigrantmi.

Šikula nechápe, prečo sa jeho minulosť spája s víziou rozvoja spoločnosti. „Nemyslím si, že moja minulosť je prekážkou, aby som bol gestorom takéhoto projektu. Teraz sú všetci strašne múdri. Posudzujte hlavne tento projekt - bol by som rád, keby prišli na prezentáciu stratégie aj médiá, prečítali si to a diskutovali.“

Donášal na Kočtúcha. Vraj úmyselne

Známy sociológ hovoril tajným aj o kolegovej milenke. Spoluprácu vraj podpísal preto, aby ho chránil.

BRATISLAVA. Sociológa Jána Bunčáka ŠtB nasadila predovšetkým na kolegu Hvezdoňa Kočtúcha, ktorý sa po roku 1989 stal známym ako poslanec HZDS a významný člen skupiny ekonómov, ktorí presadzovali slovenskú cestu ekonomickej transformácie. Kočtúch patril k tzv. šesťdesiatosmičkárom.

„Kandidát (Bunčák) v rozhovore uviedol, že Kočtúch sa tvári ako spasiteľ našej ekonomiky, myslí si o sebe, že patrí medzi svetovú ekonomickú špičku. Nemá správny prístup k podriadeným, každému dáva pocítiť svoju veľkosť a dokonalosť. Má rozkladný vplyv na kolektív,“ zaznamenal poručík ŠtB Čepel.

Bunčák dnes pôsobí na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rámci vízie, ktorú si u akademikov objednala Ficova vláda, je gestorom kapitoly Smerovanie Slovenska k súdržnej a dobre spravovanej spoločnosti.

S ŠtB spolupracoval od novembra 1978. V tom čase pracoval ako vedúci odboru v Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva. Tajní ho najskôr zaevidovali ako dôverníka, v októbri 1980 sa stal agentom ŠtB s krycím menom Aurel. Ochotu spolupracovať potvrdil aj písomne. S tajnými sa stretával v konšpiračnom byte, zo spisu vyplýva, že dostal aj odmeny za viac ako 5200 korún.

Bunčák informoval aj o Kočtúchovom vzťahu s bývalou kolegyňou. „Uviedol, že ide o dôverný až milostný vzťah,“ napísala ŠtB. Kočtúch ju vraj navštevoval v bratislavskom byte a volal jej aj do sanatória v Tatrách, kde bola na liečení. „Keď prišla do Bratislavy, čakal ju na letisku.“ Tajní boli s Bunčákom spokojní, keďže ich pravidelne informoval aj o Kočtúchových politických názoroch. Ako tzv. agent vplyvu a dezinformácií tlmil aj jeho možné „protištátne“ aktivity.

Bunčák tvrdí, že s ŠtB spolupracoval, aby Kočtúcha chránil. „Bol som jeho priamy nadriadený. Keďže sme vedeli, že je sledovaný, dohodli sme sa, že bude vhodnejšie, ak budem naňho dohliadať ja.“ Zo spisu však vyplýva, že Kočtúch nebol nadšený pozornosťou, ktorú mu venoval Bunčák. „Previerkou bolo zistené a potvrdené, že objekt (Kočtúch) upodozrieva Aurela z spolupráce s ŠtB,“ zapísali si tajní v máji 1988. Bunčák o ňom dokonca iniciatívne zbieral informácie aj potom, čo odišiel pracovať do Ústavu sociológie SAV.

Na otázku, prečo vykresľoval Kočtúcha negatívne, keď ho chcel chrániť, Bunčák odpovedal: „Bolo to pochopiteľné. Ako inak by som získal dôveru ŠtB? Nemyslím si, že som mu tým uškodil.“ Ani informáciami o jeho súkromí? „Nepoznám detaily toho vzťahu, ale v tom čase bol v jeho okolí všeobecne známy.“ Peniaze som nezobral, tvrdí Bunčák.

Marek Vagovič
Podpísal zo strachu

Myslel si, že s tajnými vybabre. Dnes svoj súhlas so spoluprácou ľutuje.

BRATISLAVA. Ivan Okáli z Ekonomického ústavu SAV je gestorom kapitoly Dobiehanie vyspelých krajín - cieľ hospodárskeho vývoja Slovenska do roku 2030. Agentom ŠtB sa stal v októbri 1979, podpísal aj písomný záväzok. Tajných mal informovať o kolegoch odstavených po roku 1968, respektíve o vedcoch zo Západu, ktorí chodili do ústavu.

Z Okáliho spisu vyplýva, že s eštebákmi sa stretol jedenásťkrát a podal trinásť správ. Podobne ako Šikula aj Okáli mal donášať na kolegov Greinera či Šuchu. ŠtB informoval aj o „protištátnej“ skupine, ktorá pôsobila v ústave v roku 1968. V novembri 1981 s ním spoluprácu ukončili - ako dôvod uviedli zlý zdravotný stav a zmenu pracovného zaradenia.

Okáli tvrdí, že spoluprácu podpísal len formálne. „Nešiel som tam dobrovoľne. Mal som strach, keďže nešlo o rozhovor, ale vypočúvanie. Hovorili, že ich zaujímajú hlavne informácie zo služobných ciest. Keďže som nikam nechodil, myslel som si, že sa takýmto spôsobom vyhnem špicľovaniu.“

S eštebákmi sa vraj stretol len raz v kaviarni. „Aktívne som s nimi nespolupracoval.“ Okáli hovorí, že na Greinera nedonášal. „Povedal som im len to, že mám priateľa, ktorý z recesie hovorí, ako dobre bolo za feudalizmu. Oni tam potom napísali, že propaguje kapitalizmus a ohovára socializmus.“

Zlý zdravotný stav vraj predstieral, lebo nechcel spolupracovať. V záverečnej správe sa však píše, že v „odôvodnených situáciách“ je tajným naďalej k dispozícii. „Je mi ľúto, že som to podpísal, ale nie je fér, že to ťaháte týmto smerom.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 154
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 891
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 147
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 435
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 710
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 504
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 702
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 403
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 673

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

Amerických vrtuľníkov privezú na Slovensko viac

Do trenčianskych opravovní zatiaľ dorazili štyri stroje. Podnik najnovšie vyhral aj zákazku pre armádu v Litve.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop