Staré Hory 21. apríla (TASR) - Naši predkovia, spätí s prírodou viac ako my súčasníci, si všímali život v jej zátišiach pozornejšie. Spozorovali, že lastovičky sa k nám vracajú obyčajne okolo Juraja. Aj keď neboli prírodovedcami, na pranostike, že "na Juraja, lastovičiek návrat do rodného kraja" je kus pravdy. Najmä do podhorských a horských oblastí sa tieto medzi ľuďmi obľúbené operence vracajú naozaj až začiatkom tretej dekády apríla.
Aj keď tohto roku, konštatoval Miroslav Saniga z Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa v Starých Horách, lastovičky "nedodržali" presne dátum príletu podľa ľudovej pranostiky a prileteli o týždeň skôr, nič to neuberá na jej pravdivosti. Podobne aj ľudová pranostika "na Gregora (12. marec) lastovičky letia od mora" je pravdivá. V tomto čase skutočne už migrujú z teplých krajín, kde zimovali, do končín ich zrodu, aby tu zachovali pochodeň života.
V apríli sa k nám vracia väčšina sťahovavých vtákov. Okrem lastovičiek stihli do svojich rodísk priletieť už aj škovránky poľné, drozdy trskotavé a plavé, červienky obyčajné, vrchárky modré, kolibkáriky čipčavé a spevavé, bociany biele, sluky lesné či dudky chochlaté. V najbližších dňoch očakávame prílety žltochvosta lesného, muchárika bielokrkého a červenohrdlého, kolibkárika sykavého, či najchýrnejšieho speváka slávika krovinového. Najneskoršie v prvej dekáde mája - dorazia z najvzdialenejších "rekreačných" pobytov z južnej Afriky dážďovníky tmavé, prepelice poľné či hýle karmínové. Aj keď sa sťahovavým operencom na "letoviskách" v južnejších častiach Európy a v Afrike "dovolenkovalo" príjemne, pud záchovy rodu je silný. Ten ich núti na sklonku zimy opustiť zimoviská a letieť nazad do svojich pravých domovov. Sťahovavé operence pobudnú u nás rôzne dlho. Dĺžka pobytu v končinách ich zrodu závisí od toho, aké sú "zimomravé" a ako ďaleko to majú potom na jeseň do "rekreačných" stredísk. Čím ďalej sa operenec "rekreuje", tým skôr sa musí vydať na ďalekú a namáhavú púť. Lastovičky u nás pobudnú asi do polovičky septembra. Dátum ich sviatočnej odobierky opäť vystihuje pranostika "Panny Márie narodenie (8. september), lastovičiek rozlúčenie."
Zaujímavé sú rekordy v dĺžke preletu medzi stanovišťami, kde vtáky hniezdia a kde zimujú. Najdlhšiu trasu do zimoviska prekonáva rybár dlhochvostý (Sterna paradisea). Tento vták veľkosťou podobný čajke smejivej hniezdi na pokraji arktickej oblasti v Eurázii a Severnej Amerike a zimovať zalieta až do Antarktídy. Počas sťahovania preletí až vyše 25 000 km! Pozoruhodné sú však aj výkony iných sťahovavých operencov, ktoré musia preletieť bez prestávky more. Napríklad močiarnica japonská (Gallinago hardwickii) preletúva "na dúšok" Pacifik do zimoviska v Austrálii a Tasmánii! Avšak aj maličký vtáčik, akým je kolibrík červený (Archilochus colubris), dokáže bez prestávky preletieť Mexický záliv - trasu až 1000 kilometrov.
Prírodovedci považujú sťahovanie vtákov za jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov na našej Zemi. Aj keď našich operených spolupútnikov nikdy nikto neučil zemepis, vedia potrafiť na jar do svojich rodísk a potom zase na jeseň na svoje zimoviská. Pri migrácii sa vtáky orientujú jednak podľa polohy Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe, ako aj podľa magnetických siločiar Zeme.
