Rozhovor denníka SME s Igorom Kucejom vznikol v piatok 29. januára. Rozšírenú verziu sme zverejnili v nedeľu 31. januára o 21,00 h.
Pokladník SDKÚ IGOR KUCEJ poskytol denníku SME rozhovoru 29. januára. Časť z toho sme uverejnili hneď, teraz uvádzame plnú verziu.
Používali ste firmu Involve, s. r. o. na financovanie strany SDKÚ?
„Ak máte na mysli, či je z Involve nejaká pôžička v SDKÚ, tak vysvetlím... V určitom momente, keď som už bol pokladníkom, ten stav bol taký, že mi nikto nechcel požičať, tak som si požičal z vlastnej firmy. Nevidím na tom nič zlé, tá firma sa nezúčastňuje na žiadnom verejnom obstarávaní. Obchoduje čisto v súkromnom sektore, keď to niekomu vadí, je mi to ľúto, ale po tom všetkom, čo SDKÚ zažila, je to už jedno."
Dokopy ide o koľko peňazí?
„Keď som došiel v roku 2003, SDKÚ bola zaťažená 80 miliónmi korún dlhov. Je to strašne veľa na to, že tam boli nejaké peniaze zo štátneho rozpočtu. Môžeme to konkrétne rozoberať, ale nejakým spôsobom bol postúpený záväzok, čím dlh klesol na 60 miliónov. A z toho, ako prichádzali peniaze zo štátneho rozpočtu za jednotlivé volebné obdobia, sa podarilo niečo stlačiť, a v roku 2006 sme sa ocitli niekde okolo nuly."
A koľko z tých 80 miliónov zaplatil Involve?
„Myslím, že Involve nič nefinancoval. Z tých 80 miliónov, 20 miliónov bol ten záväzok (ktorý SDKÚ postúpila firme Soul v roku 2003 - pozn. red.), a z tých 60 miliónov, tam bol ten nešťastný AW (Allied Wings, Britská „garážová" firma, ktorou SDKÚ v roku 2004 vrátila úver 500-tisíc eur z roku 2000 - pozn. red.), a ostatné boli pôžičky od súkromných osôb."
Kedy začala Involve financovať SDKÚ?
„Mohlo to byť od roku 2006, 2007. To financovanie bolo také napäté, že mi nevychádzali tie peniaze (zo štátneho rozpočtu - pozn. red.) na to, aby som zabezpečil celé fungovanie strany, preto som používal peniaze z vlastnej firmy. Keď bolo treba, Involve bola pripravená požičať. A keď prišli nejaké peniaze (do SDKÚ zo štátneho rozpočtu), strana to vrátila. Nikdy to nebolo natrvalo. Napríklad bola pôžička desať miliónov korún a kým došli peniaze z rozpočtu, narástla na dvanásť, zasa prišli peniaze, a klesla na šesť, potom sme robili nejakú minikampaň alebo boli prezidentské voľby, kde boli väčšie náklady, tak to zasa stúplo na desať."
Koľko teraz dlhuje strana Involve?
„V súčasnosti má Involve v strane nejakých 15 miliónov korún. Ale už aj moju spoločnosť zasiahla kríza a už ani ja nemám peniaze. Tak som dvakrát žiadal banku o kontokorentný úver, prvýkrát sme ho dostali minulý rok. Keď došli peniaze naposledy, vyplatili sme ho a zasa sme mali málo peňazí, tak som ešte niečím pomohol. Teraz sme dostali kontokorentný úver z banky a bude splatný po voľbách 2010. Pri dobrom volebnom výsledku dostaneme nejakých 50 až 80 miliónov korún zo štátneho rozpočtu, a verím, že peniaze vrátime bankám aj firme Involve."
Involve ste založili v roku 2001. S akým úmyslom?
„Ja som aktívne hral futbal, hral som voľakedy druhú ligu. Potom všetci, ktorí nemali na tú prvú ligu, ale chceli zo svojho umenia ešte niečo mať, išli hrať do Rakúska. Ja som tam hral päť-šesť sezón popri zamestnaní. Keď som prestal hrať, mal som čas rozmýšľať, že a teraz čo? Vyskúšal som úrad vlády, vyskúšal som stranu, a mal som pocit, že trošku som okúsil to podnikanie u kamarátov, a že teraz by mohla byť vhodná chvíľa na to, že si niečo zarobím, a pustil som sa do podnikania. Mal som nejaké kontakty, a práve dnes som to vysvetľoval na nejakom zúženom prezídiu (SDKÚ), že áno, bol som s Paľom Kinčešom poradca, nikdy som to netajil, Paľo potom odišiel (z SPP), zopárkrát sme sa stretli, slovo dalo slovo, povedal, že ja dám niečo, on dá svoje kontakty a tak. Vydržalo nám to tri roky, ja som potom mal väčšie oči. Väčšinou sme robili pozemky, nehnuteľnosti. Ale robil som aj poradenstvo, mám certifikát verejného obstarávania. Dosť som sa zapotil. Nechcem byť konkrétny do nejakých detailov, ale tomuto sme venovali. Keď som došiel do SDKÚ, samozrejme, ľudia ma otravovali, od rôznych nezmyslov až po reálne záležitosti. Kde som mohol, som pomohol, niekde som obkukal dobrý nápad. Do tej krízy sa celkom dobre darilo."
V roku 2007 mal Involve vyše 70 miliónov korún v nerozdeleného zisku z minulých rokov. Ak to naozaj bola vaša firma a vaše peniaze, prečo ste si to nezobrali vo forme dividend? Prečo ste si zaplatili iba 2 milióny korún ročne vo forme odmeny konateľa?
„Mal som jeden projekt, ktorý kríza trošku zabrzdila. Teraz som sa rozhodol že budem stavať budovu, ale banka chce 30 percent equity. Úprimne, pre mňa je to, že som tu, veľká výzva, a keď si môžem vlastnou firmou pomôcť, radšej tie peniaze udržím, a keď ich potrebuje SDKÚ, tak ich požičiam. Je to lepšie ako robiť nezmyselné obchody."
Sú to vaše peniaze?
„Sú."
Podľa dokumentov z obchodného registra a zo zbierky listín, Involve mala obrat z „výroby" skoro 40 miliónov korún v roku 2006, zisk skoro 20 miliónov korún. Čo vyrába vaša firma? Z čoho má zisk?
„Neviem, či je vhodné, aby som to teraz do detailov rozobral."
Je to dôležité.
„Viac-menej to boli peniaze z obchodu s nehnuteľnosťami. Napríklad s pozemkami okolo
letiska."
Na začiatku, v roku 2001, ste mali partnera - Arcon SA zo Švajčiarska. Čo to bolo za firmu?
„Nejakým vážnym spôsobom som sa tým nezaoberal. Doniesli do nášho podnikania peniaze. Zabezpečil to Paľo (Kinčeš), a ja som to využil. Nepozeral som úplne do detailov, čo to je za firmu. Mali peniaze, chceli svoj majetok rozmnožniť, ja som mal svoje know-how, svoju ochotu podnikať, svoje nápady. Bolo to celkom fajn, ale mne sa potom prestal páčiť ten pomer podielov 80-20, myslel som, že mám na viac."
Spomenuli ste Pavla Kinčeša, ktorý bol šéfom SPP a spoluzakladateľom thinktanku SDKÚ - MESA 10, s Ivanom Miklošom, Mikulášom Dzurindom a Gabrielom Palackom. Vo švajčiarskom obchodnom registri Kinčeš je vedený ako "člen" firmy Arcon. Znamená to, že bol jej majiteľom?
„Neskúmal som, čím bol. Mám pocit, že mohol byť."
Vás to nezaujímalo?
„Nikdy som sa s Paľom o tom nebavil, aké má percentá vo firme. Dôležité bolo, že sme spolu nejaké obchody robili. Tie peniaze mi pomohli, bez nich by sme sa nedostali ďalej."
Ale, ako je možne, že ste sa pustili do podnikania, a vôbec ste nevedeli, ani ste sa nezaujímali, kto je vaším majoritným partnerom vo firme?
„Je to úplne jednoduché. Nepotreboval som to vedieť. Paľo ma občas kontroloval, ako sa darí, a bolo vybavené. Ak bolo zarobené, bolo vybavené. Nie je to vôbec podstatné, či tam bol Jožo, Paľo, alebo kto. Podstatne je to, že mi vytvorili nejaký priestor, dali do toho peniaze, a na podnikanie predsa potrebujete peniaze."
Ale tá vaša firma vytvorí ročne zisky v miliónoch korún. Ak neviete s kým podnikáte, hlavne keď váš partner má 80-percent vo firme, vždy je riziko, že o svoje zisky prídete. Tak znovu - prečo vás to nezaujímalo?
„Nemal som dôvod im neveriť."
Keď ste nevedeli, o koho ide, ako ste vedeli, že im môžete veriť?
„Nerozumiem, prečo by som mal poznať identitu svojho partnera. Paľa som poznal."
Ak nebol majiteľom Arcona, nemohol byť váš partner.
„My sme mali všetko upravene v spoločenskej zmluve, kto má aké právomoci. Pre mňa nebolo dôležité, či je to podnik zvonku, zo Švajčiarska, potreboval som niekoho, kto mi dôveruje."
Nezaujímalo vás, odkiaľ sú tie peniaze, ktoré partner vkladá do firmy?
„A odkiaľ mali byť? Mierite k tomu, že Paľo ich mohol ukradnúť?"
Napríklad.
„To by mi prekážalo. Ale nemal som pocit, že tých 2,4 milióna korún, čo dali, by musel ukradnúť."
Kinčeš mal podľa vás hlavné slovo v Arcone. Podnik na Slovensku zastupovala Eleonóra Valentová, manželka pokladníka strany Gabriela Palacku. Môžeme to brať od začiatku ako podnik, ktorý ovládala SDKÚ?
„Chcete mi podsúvať niečo, čo nie je pravda."
Nepodsúvam nič. Len sa pýtam.
„Tak moja odpoveď je nie. Tak, ako boli Gabo, Paľo, Miki a neviem kto všetko (spolu), neviem, nepoznal som MESA 10, ja som sa k tejto partií pridal v roku 1999 keď som prišiel na Úrad vlády. Vtedy sme sa dali dokopy. To, že je to stále v jednej partii, tak preto asi. Ja som nekázal Paľovi, koho má zvoliť za právneho zástupcu. Povedal som len, že im ukážem, že viem rozmnožiť peniaze a chcem si dať do podnikania. A bolo vybavené."
V roku 2004 predal Arcon podiel v Involve firme Destor Investments z Anglicka. Kto je za Destor Investments?
„Destor Investments som ja."
Tak podiel ste kúpili od Kinčeša?
„Od Arconu."
Prečo ste potrebovali používať garážovú firmu z Anglicka? Prečo ste nekúpili celý podiel sám?
„To bola požiadavka niektorých mojich obchodných partnerov, aby som niečo také mal, aby nemuseli lietať s peniazmi na Slovensko."
Prečo ste založili firmu Destor práve na tejto adrese v Londýne, 29 Juliana Close?
„Nevyberal som si ani firmu, ani adresu. Mám priateľov a obchodných partnerov v Ostrave a v Prahe, a povedali mi, že tam naše chalani robia toto, vedia to zaregistrovať, preto som to urobil, lebo po dvoch-troch rokov som pochopil, že to podnikanie sa nedeje len na úrovni Slovenska, ale aj niekde inde. Akonáhle by som tú firmu nemal, s niektorými partnermi by som obchod neurobil. To je to, čo hovoril predseda strany na tlačovke, že tá kultúra sa už podsúva niekde inde. Dnes už podnikatelia menej vyhľadávajú takéto formy, a už to riešia aj kvôli daňovému zaťaženiu na Slovensku. A to, čo bolo vtedy v tejto veci výhodné, ma dnes politicky zaťažuje, lebo je z toho problém."
Viete dokázať, že ste majiteľom Destora?
„Jasne."
Kto konkrétne sú „naši chalani", ktorí „robia toto"?
„Už som vám to povedal."
Nepovedali.
„Nebudem vám rozprávať presné mená. Je to zbytočné. Ale keby som bol v ohrození života, tak vám to poviem."
Pýtam sa preto, lebo na tej istej adrese, ako váš Destor, má sídlo Diamond Hotels UK, cez ktoré J&T kúpila Hotel Fórum od Úradu vlády. Konateľom Diamond na Slovensku bol človek z J&T.
„No vidíte, super."
Náhoda?
„Je to obrovské prekvapenie. Ja chalanov z J&T veľmi dobre poznám, máme spoločnú záľubu - futbal, často sme sa stretávali v Prahe. Aj keď chceli niečo vedieť odo mňa, nemal som problém sa stretnúť. Nepotrebujem isť s niekým na jachtu. Ale úprimne, netrúfal by som ich požiadať o nejakú službu. Nie je to kategória ľudí, ktorých mám rád. Mám rád skromnejších ľudí. Skôr sa mi páči Haščák z Penty, je to pracovitý, skromný člověk, ktorý má za sebou výsledky a nemusí ich vytrubovať do sveta."
Ak ste naozaj majiteľom Destoru, prečo ste to nepriznali hneď, ako premiér obvinil SDKÚ?
„Nestáva sa mi často, že by ma niekto napádal v mojej činnosti. Nechcem sa ukazovať v médiách, chcem žiť svojím životom. Pre mňa je SDKÚ taká významná politická strana, že pre ňu urobím všetko. Ale nemám pocit, že by teraz bolo neskoro."
Obvinenia sú predsa vonku už týždeň.
„Priznávam, možno to bola chyba. Nie som neomylný."
Aký je vzťah medzi Soul a SDKÚ?
„Ťažko povedať. Medzi Soul a mnou je priateľský vzťah."
Soul prebral dlh vo výške 22 milión korún od SDKÚ, kúpila od strany aj budovu na Medenej. Vy ste tú spoluprácu dohodli?
„So Soul som nedohadoval pomoc. Mal som 22-miliónový záväzok po Demokratickej Únií, a mal som budovu, alebo, konkrétnejšie, nejakých 600 metrov štvorcových na prvom poschodí na Medenej 10. Nebolo to pre nás niečo, o čo by strana mala záujem, lebo neboli tam parkovacie priestory, nejako sme to nevedeli uchopiť. Tak som si našiel spriatelenú firmu, a nebola to žiadna garážová firma. Mal som v túto firmu (majiteľka Soul Sidónia Bartová . pozn. red.) dôveru, opýtal som sa jej, či by vedeli zvládnuť takýto projekt, poprípade, či by vedela osloviť niekoho iného, aby pomohol. Povedala, že si to vie predstaviť. Urobila ten projekt s nejakou firmou, ktorý je teraz na LVéčku. Tá firma aj zabezpečila financovanie."
Vy ste navrhovali spoluprácu so Soul?
„Áno. Dokonca som požiadal Soul o to, aby si z ministerstva financií zobrala metodický pokyn, ako to urobiť tak, aby to bolo v poriadku."
Kto je Irene Spoerry, žena ktorá sa zaručila za úver Credit Suisse vo výške 800-tisíc eur pre firmu Soul?
„To nemôžem vedieť."
Pri tejto transakcii, ktorá bola pre stranu dôležitá, zohral úver kľúčovú úlohu.
„Ale SDKÚ tam nehrala žiadnu úlohu."
Vyzerá to ale čudne. Zase sa objavil nejaký záhadný človek z cyperskej offshore firmy a to v transakcii, ktorá bola dôležitá pre financovanie SDKÚ.
„Môžem vám to zopakovať? Tu nehrala SDKÚ žiadnu úlohu. Pre mňa bolo dôležité, aby (Bartová) splnila, čo ako podnikateľka sľúbila. Vôbec som jej nedával rozumy, ako to má robiť, čo s tým má urobiť. To, čo ste teraz povedali, je výmysel Roberta Fica."
Nie sú to nikoho výmysly, sú to veci, ktoré sa zdajú byť čudné, a sedíme tu, aby sa takéto veci vysvetlili. Znovu - museli ste nejakým spôsobom vyriešiť záväzok a budovu. A vybrali ste na to firmu, ktorá bola v strate, a ktorá v podstate nevykazovala žiadnu činnosť. Aby váš plán vyšiel, firma si musela zobrať úver. Sama však nebola schopná, tak sa musela angažovať nejaká „tretia strana" z Cypru. Úver si zobrala zo Švajčiarskej banky, ktorá robila poradcu pri predaji SPP. A tam bol šéf Pavol Kinčeš, váš bývalý partner z Involve. A vy teraz tvrdíte, že ste s tým nemali nič spoločne?
„Viete, prečo dostali ten úver? Ja som na to už musel spýtať, keď máte také otázky. Ona podpísala zmluvy s tou firmou, s ktorou sa zaviazala, že to všetko odkúpi, zrekonštruuje a odovzdá, a tá firma jej zabezpečila, že bude mať úver. To je jedno, či to bolo z Credit Suisse alebo z Tatra banky. Tá firma jej to zabezpečila, ona to vyčerpala, firma jej zaplatila, ona uver vrátila. Ale toto mňa vôbec nezaujíma. Pre mňa bolo dôležité, že v roku 2003 prevzala záväzok, a ja som jej sľúbil, že za účtovnú hodnotu jej dám budovu."
Keď o tom toľko viete, ako to, že neviete, kto je tá tretia strana, ktorá to všetko umožnila?
„Keby ste ma dobre počúvali, tak viete, že tretiu stranu jej zabezpečoval partner, ktorý je vo finále celej operácie."
A kto to je?
„Choďte sa pozerať na LVéčko, nájdete ho tam, a choďte sa ho spýtať. Nie je to problém."
Ale prečo sa tu hráme na skrývačku? Myslel som si, že zmysel tohto stretnutie bolo, aby ste veci vysvetlili.
„Ja sa nehrám na žiadnu skrývačku. Nie je to môj biznis. Ja zodpovedám za SDKÚ, nie za Soul."
To je alibistické. Sedíme tu, aby sme si veci vyjasnili.
„A preto som sa jej aj spýtal. Povedz mi, čo si s tým urobila, a toto mi presne popísala."
Fico vás obvinil, že ste cez tie zahranične firmy možno prali provízie z privatizácií. Vaša odpoveď?
Je to úplný výmysel. Neviem, ako niekto môže takto niekoho obviniť bez jediného dôkazu, ale myslím si, že naša reakcia bolo správne. Trestné oznámenie.
Beata
Balogová
